MOSKVA/PRAHA - Pred 25 rokmi, 19. augusta 1991, sa hŕstka konzervatívnych komunistov pokúsila o štátny prevrat vo vtedajšom Sovietskom zväze v snahe zastaviť reformy sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova a zabrániť rozpadu sovietskeho impéria. Po troch dňoch sa pučisti vzdali a ich akcia ešte v tom istom roku viedla k zákazu sovietskej komunistickej strany a nepriamo spôsobila rozpad ZSSR.
Prekvapivá udalosť z roku 1991: Jeľcin všetkých zaskočil, Rusi mohli nadobro zmeniť dejiny
Toho dňa skoro ráno oznámil sovietsky rozhlas a televízia, že moci v krajine sa ujíma Štátny výbor pre výnimočný stav. Členovia osemčlenného pučistického výboru, ktorý viedol viceprezident Gennadij Janajev, uviedli ako jeden z dôvodov neschopnosť Gorbačova vládnuť kvôli zdravotnému stavu. Gorbačov bol v tom čase úplne zdravý a trávil dovolenku na Kryme.
Po oznámení o prevzatí moci vyhlásili pučisti v časti impéria výnimočný stav; tlač a televíziu podrobili cenzúre a do Moskvy vyšli tanky, ktoré zatarasili prístupové cesty predovšetkým k takzvanému Bielemu domu, sídlu ruského parlamentu. K budove sa stiahli desiatky tisíc Moskovčanov, ktorí začali stavať barikády, aby chránili ruského prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý sa postavil do ich čela.
Jeľcin odmietol výbor pre výnimočný stav, vyzval k občianskej neposlušnosti a svojím dekrétom rozpustil všetky výkonné sovietske orgány. Druhý deň vyhlásil členov výboru za zločincov a prevzal velenie nad ozbrojenými silami na ruskom území. Tretí deň sa situácia vyhrotila a pri manévroch tankov prišli traja ľudia o život. Útok na Biely dom sa však nekonal. Vojenské jednotky dostali povel, aby sa stiahli, štátny výbor bol rozpustený a jeho členovia zatknutí. Gorbačov sa potom vrátil do Moskvy.
Osem členov pučistického výboru a s nimi spojených päť vysokých funkcionárov bolo vzatých do väzby. Proces sa kvôli zdravotným problémom obžalovaných vliekol. V roku 1992 boli pučisti poslaní zo žalára do domáceho väzenia a vo februári 1994 ich ešte pred vynesením rozsudku ruský parlament amnestoval. Jeden člen výboru, minister vnútra Boris Pugo, spáchal samovraždu.
Hrdinom dňa sa stal vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin, ktorý sa postavil do čela spontánneho odboja proti pučistom. Stojaci na tanku imponoval celému svetu ako obranca ruskej demokracie a definitívne tak zatlačil do pozadia Gorbačova, ktorý nedokázal dostatočne odsúdiť rolu KSSS pri prevrate.
