WHITEHORSE - Státisíce ľudí bez rozdielu veku, rasy či náboženstva sa v minulosti vydávali do ďalekých a nebezpečných končín s vidinou nájdenia zlata. História zažila mnoho zlatých horúčok, tá najznámejšia a posledná veľká zlatá horúčka v histórii vypukla pred 120 rokmi, 16. augusta 1896, v kanadskom Yukone v okolí rieky Klondike. Príbehy zlatokopov sa do širšieho povedomia zapísali najmä vďaka románom a poviedkam Jacka Londona, ktorý sa v oblasti v čase zlatej horúčky zdržiaval, alebo figúrke zlatokopa v podaní Charlieho Chaplina vo filme Zlaté opojenie.
Novoobjavené denníky nacistického monštra Himmlera: Zápisy o jedle, zábave, smrti a vraždení
Zlato na Yukonskom teritóriu v mieste, kde Králičí potok (neskôr nazvaný Bonanza) ústi do Klondiku, objavil zlatokop George Carmack spoločne so svojou indiánskou manželkou a s Indiánmi Tagishom Charliem a Jimom Skookumom.
Carmack pri rybolove stretol ďalšieho lovca a zlatokopa Roberta Hendersona, ktorý sa rozhovoril o údajných náleziskách zlata. Obaja muži sa ale rozišli v zlom, pretože Henderson nemal v láske Indiánov. Carmack sa tak vydal hľadať zlato so svojou družinou. Správa o náleze zlata sa hneď rozšírila medzi ostatnými zlatokopmi, ktorí sa hneď vydali do Klondiku za bohatstvom.
Naozajstná zlatá horúčka vypukla kvôli izolácii Klondiku až v lete 1897. Najprv 15. júla 1897 pristál v San Franciscu parník Excelsior, ktorý priviezol prvé správy o náleze zlata na Klondiku. Pravá senzácia však vypukla o dva dni, kedy v Seattli zakotvil parník Portland. Na jeho palube bolo 89 nepredstaviteľne bohatých mužov. Títo šťastlivci začali s ťažbou krátko po objavení zlata a do mesta priviezli podľa niektorých správ vyše dve tony rýdzeho zlata.
Na nábreží ich vítalo 5000 žasnúcich ľudí, ktorých tam prilákal článok v tlači. Akonáhle sa ľudia v prístave presvedčili o pravdivosti zdanlivo neuveriteľných riadkov, nič už ich nemohlo zadržať. V tlači sa začali objavovať bombastické titulky Zlato, zlato, zlato! a počas dvoch rokov sa do oblasti vypravilo okolo 100-tisíc dobrodruhov. "Hor sa na Klondike!" znelo heslo vtedajších dní.
Život zlatokopov nebol vôbec ľahký. Len zlomok zlata ležal vo vodách riek v podobe pevných okruhliakov. Zlatokopovia museli pri sčasti arktických teplotách prekopávať trvalo zamrznutú pôdu až do hĺbky desiatich metrov, kde sa skrývala zlatá ruda, z ktorej sa potom po jej roztopení musel drahý kov vyryžovať.
Už len dostať sa do oblasti vyžadovalo poriadnu dávku odvahy. Najprv cesta loďou k brehom Aljašky a k zlatým žilám potom viedlo niekoľko ciest. Najviac bola využívaná cesta cez Chilkootský priesmyk. Fotografie dlhých radov ľudí, ktorí sa snažia dostať cez priesmyk, sa stali jedným zo symbolov zlatej horúčky.
Stúpanie k Chilkootskému priesmyku museli zlatokopovia absolvovať niekoľkokrát, polícia totiž kontrolovala, či majú dobrodruhovia dostatočné zásoby jedla. Ani po zdolaní hôr ešte nemali vyhrané, museli zostúpiť k Bennettovmu jazeru a čakať, až sa roztopí ľad. Až potom sa na lodiach vydali ku Klondiku. Väčšina z nich však prišla príliš neskoro. Od objavenia zlata ubehol dlhý čas a najvýnosnejšie pozemky už boli zabrané a zlata bolo stále menej. Po správach o nových náleziskách na Aljaške zlatá horúčka na Klondiku po dvoch rokoch skončila.
Zlatokopovia založili kultovú osadu Dawson City, kde sa nejaký čas zdržiaval aj spisovateľ Jack London, ktorý si miesto zlata priviezol námety na svoje knižky Volanie divočiny a Biely tesák. V čase najväčšieho rozkvetu v meste pobývalo podľa niektorých odhadov až 40-tisíc ľudí. Mesto, kde teraz stále žije asi 1300 obyvateľov, bolo pomenované po kanadskom geológovi Georgovi Dawsonovi a v rokoch 1898 až 1952 bolo hlavným mestom kanadského teritória Yukon. Teraz je hlavným mestom tejto oblasti Whitehorse.
Druhá najslávnejšia zlatá horúčka v Spojených štátoch zachvátila na prelome 40. a 50. rokov 19. storočia Kaliforniu. Zlato tu objavili v roku 1848 a do roku 1855 prišlo do Kalifornie v súvislosti so zlatou horúčkou podľa odhadov až 300-tisíc osôb.
Honba za zlatom sa nevyhla napríklad ani Austrálii (1851), kanadskej Britskej Kolumbii (1858) alebo Južnej Afrike (1886), ktorá bola v uplynulých dekádach najväčším producentom zlata na svete. Teraz patrí prvenstvo Číne, ktorú nasledujú Austrália, Rusko a Spojené štáty.
