MADRID - Ako jediný Španiel a zrejme aj jeden z mála ľudí na svete obišiel tridsaťpäťročný Nacho Dean z Málagy pešo zemeguľu. Vyrazil 21. marca 2013 z Madridu s 3000 eurami vo vrecku a keď sa do španielskej metropoly tento rok 20. marca vrátil, bol o 12 kilogramov ľahší, ale o nespočet skúseností bohatší. Za tri roky prešiel 33 000 kilometrov cez 31 krajín a zničil 12 párov topánok.
"Volám sa Nacho Dean a absolvoval som pešo cestu okolo sveta," začal v Madride svoje rozprávanie cestovateľ, ktorému počas putovania pomáhali finančne sponzori a kamaráti. Niektorí cez sociálne siete aj psychicky. Na dlhej a nebezpečnej ceste ho totiž sprevádzal len Jimmy Águila Libre, ako hovorí svojmu trekkingovému vozíku. V ňom viezol všetko, čo potreboval na prežitie v divočine, púšti i džungli. Naložil stan, plynový varič, vodu, jedlo, krabičku prvej pomoci (okrem iného jód a protijedy proti hadiemu uštipnutiu), nejaké oblečenie, ktoré podľa podnebia jednotlivých krajín striedal, a náradie na opravu vozíka. Pred cestou kontaktoval ambasády štátov, do ktorých sa chystal, vybavil si víza a nechal sa očkovať.
Prvý ťažký deň svojej cesty pritom zažil už v talianskych horách. "Bola nedeľa, došlo mi jedlo, baterka v mobile, niekoľkokrát som prepichol kolesá na vozíku a už som nemal záplatu. A potom prišla hrozná búrka," opísal svoj prvý horší zážitok. Po štyroch mesiacoch dorazil Dean na kraj Európy, do Istanbulu, kde bol práve moslimský pôstny mesiac ramadán.
Prvú veľkú chybu urobil Dean pri vstupe do Iránu. "Zakaždým, keď som prekračoval hranice, spravil som fotku a dal ju na web. Lenže iránska hranica je vojenská zóna, kde sa fotiť nesmie," spomína si na krušné chvíle. Nakoniec ale vraj zo seba urobil hlupáka a vojaci sa zľutovali a nechali ho ísť.
Športový výkon musel španielsky cestovateľ podať v Austrálii. "Dali mi víza na tri mesiace, počas ktorých som musel prejsť vyše 4000 kilometrov. To znamená urobiť v priemere takmer 50 kilometrov denne." Navyše mal pred sebou územie bez vody, ľudí a plné rôznych nebezpečných hadov a pavúkov. S čím ale nerátal, bolo množstvo múch. Takže išiel prikrytý moskytiérou. Po 87 dňoch dorazil do Sydney, s roztrhanými šatami a celý zmrznutý.
V Čile strávil dva mesiace v púšti, kde bolo cez deň 50 stupňov nad nulou a v noci 25 stupňov pod nulou. "Austrália bola pre mňa tréningom, takže som púšť Atacama zvládol ľahšie, než som čakal," hovorí mladík. Druhá chyba ho takmer stála život. A nebolo to v džungli ani v púšti, ale v civilizovanom svete. V peruánskom meste Callao ho prepadlo päť mužov, rozrezali mu nohavice a okradli ho. Keď sa išiel sťažovať na políciu, povedali mu, že môže byť rád, že vyviazol živý. Vraj ani policajti sa do tej štvrte neodvažujú. A tak si Dean kúpil nový telefón a pokračoval v ceste.
V Mexiku bol najdlhšie zo svojho putovania, až šesť mesiacov. Prešiel štátom Chiapas, kde sa nakazil horúčkou chikungunya. Tú prenáša rovnaký komár ako horúčku dengue či vírus zika. "Šesť dní som mal teplotu 41 stupňov, ale mal som šťastie, že za týždeň som sa vyliečil."
Zo Spojených štátov letel lietadlom do Lisabonu, odkiaľ vyrazil na posledný - 600-kilometrový úsek - svojej cesty. "Keď som dorazil do Madridu, cítil som sa najšťastnejším človekom na svete," zakončil svoje rozprávanie Španiel.
