BRATISLAVA - Keď idete do prírody a zanecháte za sebou nejaké smeti, skúste nabudúce porozmýšľať nad tým, aké to bude mať následky. Mnohí z nás totiž zrejme netušia, ako dlho sa čo rozkladá. Životné prostredie nám to ale pekne zráta.
Ľudstvu ešte stále akoby nedochádzalo, že rany, ktoré dáva životnému prostrediu, dáva vlastne samo sebe. Vidíme to už na obyčajnej prechádzke v prírode, kde môžeme naraziť na odpad všakovakého druhu - prázdne fľaše, vrecká od čipsov, cigaretové ohorky či dokonca baterky. Robíme obrovskú chybu, ak len pasívne čakáme na to, že sa to uprace samo, alebo sa to jednoducho "vstrebe" do zeme. Budete šokovaní, keď sa dozviete, za aké dlhé obdobie sa smeti rozložia v prírode.
DVA TÝŽDNE
Ohryzok jablka. Človek by si myslel, že vyhodiť zvyšok jablka je v podstate v poriadku, pretože pochádza z prírody a takto sa do nej aj vráti. Treba ale brať do úvahy, že zvyšky ovocia či akéhokoľvek jedla lákajú potkanov a tie nie sú vítané asi nikde. Preto pozor, to, že ovocie či zelenina pochádza z prírody, neznamená, že to nie je odpad.
MESIAC
Papierové utierky, noviny, vreckovky. Presný čas rozpadu ale záleží na tom, kde sa rozkladajú. Ak napríklad toaletný papier necháte zahrabaný v zemi, bude sa rozkladať oveľa dlhšie, akokeby bol len tak pohodený na tráve.
ŠESŤ TÝŽDŇOV
Škatule od cereálií, banánové šupky. Ak je vonku chladné počasie, banán sa rozkladá aj dlhšie.
DVA AŽ TRI MESIACE
Krabice od mlieka alebo džúsu, kartón. Doba rozkladania závisí od hrúbky lepenky. Záhradkárov by mohlo v tejto súvislosti zaujímať, že lepenka je kompostovateľná, takže ju nemusia zákonite vyhodiť.
POLROKA
Bavlnené oblečenie, ako napríklad tričká, či knihy s brožovanou väzbou. Spomedzi všetkých textílií je práve bavlna biologicky najrozložiteľnejšia, pretože sa vyrába z rastliny. Je kompostovateľná a ak je dostatočne teplo a vlhko, kúsok svetlej bavlny sa dokáže rozložiť už za jeden týždeň.
ROK
Ľahké vlnené oblečenie ako pulóvre či ponožky. Vlna je prírodný produkt, ktorý sa v prírode rozkladá podobne ako zdochlina ovce. Počas rozkladania vlny sa do pôdy uvoľňujú živiny ako keratín, čiže nadnesene povedané, vlna prírode až tak neškodí.
DVA ROKY
Pomarančová šupka, preglejka, cigaretové opalky. Cigarety obsahujú viac ako 600 prísad, z ktorých najdlhšie sa rozkladá acetát celulózy.
PÄŤ ROKOV
Až päť rokov môže trvať, kým zhnije hrubý vlnený odev ako kabát.
20 ROKOV
Igelitky, i keď podľa niektorých odborníkov sa plastové tašky rozkladajú až tisíc rokov. Preto, keď nabudúce pôjdete nakupovať, zoberte si so sebou vlastnú, najlepšie ekologickú, tašku.
30 - 40 ROKOV
Nylonové výrobky (pančuchy, koberce), jednorazové plienky. Obzvlášť plienky sú veľmi toxické, pretože sú ošetrované chemikáliami ako toluén, etylbenzén, xylén aj dipentén a dioxín, čo je silný karcinogén.
50 ROKOV
Plechovky, pneumatiky, šálky, koža. Kožené výrobky, ktoré sú chemicky ošetrované, sa rozkladajú aj dlhšie.
100 ROKOV
Plastový držiak na šesť plechoviek piva. Ten obzvlášť škodí zvieratám, pretože často uviaznu v jednotlivých kruhoch a zadusia sa, alebo ťažko porania.
200 ROKOV
Hliníkové plechovky. Hliník radšej recyklujte než vyhadzujte, naozaj sa to oplatí. Na výrobu jednej novej plechovky sa vynaloží také množstvo energie ako na recykláciu dvadsiatich starých. Alebo, recyklovanie jednej plechovky ušetrí toľko energie, koľko napríklad spotrebujete pozeraním televízie po dobu troch hodín. Tento argument snáď presvedčí aj tých najzarytejších odporcov recyklácie.
500 ROKOV
Plastové fľaše - tie sú pre prírodu doslova postrachom, pretože petrochemické produkty sa nikdy nerozložia úplne a chemikálie z nich v pôde ostanú prakticky natrvalo. Väčšina týchto fliaš sa vyrába z polyetylénteraftalátu (PET), čo je látka, ktorá sa nedá rozložiť. V tomto prípade je recyklácia obzvlášť dôležitá.
1 AŽ 2 MILIÓNY ROKOV
Sklenené poháre a fľaše. Sklo tu ale môže ostať aj dlhšie, pretože to, ktoré sa vyformovalo v sopečnej láve pred miliónmi rokov, je na Zemi prítomné ešte aj dnes. Sklo je tvorené prevažne z kremíka, čo je jeden z najstabilnejších a najodolnejších minerálov na našej planéte. Najväčší problém skla je jeho krehkosť a schopnosť rozbiť sa. Úlomky potom môžu poraniť zvieratá, ktoré sa snažia so sklenených nádob vylízať zvyšky jedla či nápoja.
EŠTE DLHŠIE
Najväčšou pohromou sú baterky. Zatiaľ čo ich tenký kovový plášť sa skôr či neskôr poddá vonkajším vplyvom, chemikálie vo vnútri, ako chlorid zinočnatý, olovo, ortuť a kadmium zostávajú v pôde a sú vysoko toxické. Aj batérie preto rozhodne recyklujte namiesto toho, aby ste ich vyhodili do obyčajného koša na odpadky.
