BRATISLAVA - V Bruseli sú na stole opäť kvóty. Tento raz však Európska komisia pritvrdzuje. Krajina, ktorá nebude chcieť prijať utečencov, bude platiť. A nepôjde o žiadne drobné. Unikli informácie, že za jedného odmietnutého utečenca bude musieť krajina zaplatiť stovky tisíc eur.
Európske krajiny, ktoré sa odmietnu podieľať na riešení vysokého počtu imigrantov, budú čeliť finančnej sankcii vo výške okolo 250 tisíc eur, píše britský denník Financial Times (FT). Noviny vychádzajú z najnovších plánov Bruselu ako riešiť migračnú krízu. Finančná "pokuta" patrí k najspornejším bodom návrhov, ktoré chce Komisia dnes predstaviť.
Denník sa odvoláva na informácie od štyroch ľudí, ktorí mali prístup k návrhu Komisie v pondelok. Tí zároveň informovali, že suma sa môže zmeniť vzhľadom na vzájomné dohody. "Suma sa môže meniť, ale úmysel je, aby sa to chápalo ako sankcia," povedal FT nemenovaný úradník.
Slováci by zaplatili stovky miliónov eur
Podľa ďalšieho diplomata sa sankcia môže vyšplhať až na "niekoľko stoviek tisíc eur" za jedného utečenca. Poľsko by napríklad za šesť tisíc dvesto utečencov z Talianska alebo Grécka zaplatilo 1 a pol miliardy eur.
Slovensko podľa informácií zo septembra minulého roka malo prijať 1 500 utečencov. Keby sa vláda rozhodla ich neprijať, podľa kľúča 250-tisíc za jedného utečenca, by sme zaplatili až 375 miliónov eur.
Komisia chce opäť zaviesť kvóty
Európska komisia na svojom stredajšom pravidelnom zasadaní navrhne zavedenie ďalších povinných kvót na prijímanie utečencov. Informoval o tom v noci nadnes na svojej stránke Český rozhlas (ČRo), ktorý mal možnosť sa s textom návrhu oboznámiť.
EK zavedenie kvót navrhne pre mimoriadny prípad, že by do niektorej z krajín Európskej únie prišiel veľký počet žiadateľov o azyl, ktorý by sama mohla len ťažko zvládnuť. Časť utečencov by si potom mali prerozdeliť ostatné členské štáty. Exekutíva EÚ si tak podľa ČRo vyberie miernejší z dvoch variantov na reformu súčasného tzv. dublinského azylového systému, ktoré nedávno predstavila. Druhá možnosť spočívala v tom, že by si krajiny EÚ mali automaticky prerozdeľovať úplne všetkých žiadateľov o azyl, ktorí by prišli na ich územie.
Kvóty nezadržalo ani britské referendum
Kvóty by podľa preferovaného návrhu mali začať platiť v momente, keby počet žiadateľov o azyl v nejakom štáte EÚ prekročil o 150 percent mieru, ktorá bude stanovená ako spravodlivý podiel každej krajiny. Ako Českému rozhlasu povedal diplomatický zdroj, je to dosť vysoké číslo a kvóty by tak mali byť využívané skutočne len v mimoriadnych situáciách.
Ministri vnútra krajín EÚ na svojej ostatnej schôdzke pritom Európsku komisiu vyzvali, aby návrh na zavedenie kvót teraz nepredkladala. Ako uviedli Hospodářské noviny s odvolaním sa na svoje zdroje, jedným z dôvodov tlaku na EK, aby návrh odložila, bola aj obava z negatívnych dopadov na blížiace sa britské referendum o ďalšom zotrvaní v EÚ. Komisia sa však rozhodla tieto výzvy nerešpektovať. Na predloženie návrhu podľa vlastného uváženia má právo, konštatoval ČRo.
