BRATISLAVA – Tridsať rokov po jednej z najväčších jadrových havárii v histórii ľudstva si Černobyľ pripomína ešte jeden dôležitý dátum. Prvý polčas rozpadu rádioaktívneho cézia. O detailoch strach naháňajúcej udalosti nám prezradil viac expert na rádioaktivitu Petr Škrabálek.
K černobyľskej explózii došlo 26. apríla 1986 23 minút po jednej hodine v noci. „Rozhodujúcou technickou príčinou havárie reaktoru bol fakt, že pri prevádzke bolo možné celkom jednoduchým spôsobom nerešpektovať signály a obchádzať povely automatických bezpečnostných systémov. Ostatné bolo dielom ľudských faktorov,“ vysvetľuje chemik a odborník na rádioaktivitu Petr Škrabálek.
Černobyľ 30 rokov po jadrovej katastrofe: Unikátne VIDEO ukazuje, ako sa mení miesto duchov
Veľmi vážnym problémom bolo dôsledné utajovanie niektorých vlastností reaktoru v kombinácii so zníženým vnímaním rizík z nedodržiavania prevádzkových predpisov, deformované politickými tlakmi, a z toho plynúce chyby operátorov. „Osudným experimentom sa malo potvrdiť, že pri poruche dodávky elektriny bude reaktor automaticky bezpečne odstavený a prúd dobiehajúcich turbín bude ešte 50 sekúnd napájať čerpadlá havarijného chladenia reaktoru,“ dodáva Škrabálek.
Uniklo gigantické množstvo rádioaktívnych látok
Sériu nesprávnych rozhodnutí a zakázaných úkonov ukončili dve po sebe idúce explózie, ktoré zničili jadrový reaktor. Požiar grafitového moderátoru reaktoru trval až desať dní. Počas požiaru v otvorenom reaktore bežala štiepna reakcia, ktorú zastavovali bombardovaním vrecami kyseliny boritej a boraxu z nízko lietajúcich vrtuľníkov. Z rozvalín unikali rádioizotopy reaktorových vzácnych plynov kryptónu a xenónu, prchavých rádionuklidov jódu, cézia, telúru, ruténia a neprchavých rádionuklidov lantanu, bária, céru, nióbu, zirkónia, stroncia a transuránov plutónia, amerícia a curia. „Za celú dobu z otvorenej aktívnej zóny uniklo nepredstaviteľne gigantické množstvo rádioaktívnych látok. Do ovzdušia sa dostalo asi 2×1018 Bq reaktorových vzácnych plynov, 6×1017Bq štiepnych produktov a 5×1015Bq aktinoidov. Exhaláty stúpali do výšky približne 1 500 metrov, kde sa miesili s nízkou oblačnosťou,“ opisuje scenár nehody Škrabálek.
Rádioaktívne zamorenie
Vyvrhnuté rádionuklidy boli z poškodeného reaktora vzdušnými masami unášané najskôr na severovýchod, ďalej na sever a severozápad a ešte ďalej, nad západnú a strednú Európu. „Rádioaktívne mraky za sebou zanechávali žiariacu stopu. Silnejšiu, keď z mrakov pršalo. Najväčší depozit rádionuklidov, najmä aktinoidov, sa usadil v blízkom okolí nehody, na ploche trojuholníka o rozlohe 2200 km2 s vrcholmi približne v bodoch Mogilev –Tolyatti – Rostov na Done,“ pokračuje odborník.
Najväčšia kontaminácia Slovenska, o ktorej sa mlčí: Do pitnej vody uniká 440 jedovatých látok
„Každej európskej krajine sa trochu rádiocézia z nehody ušlo. Pred černobyľskou haváriou bola severná pologuľa rovnomerne zamorená céziom a stronciom z atómových pokusov studenej vojny, globálnym stratosférickým dopadom,“ spresňuje Škrabálek.
K ožiareniu ľudí však prispieva aj prirodzená rádioaktivita Zeme.„Zemská kôra obsahuje prírodné rádionuklidy urán–rádiového rozpadového radu s priemernou úhrnnou aktivitou okolo 690 Bq/kg, thoriový rozpadový rad s aktivitou 513 Bq/kg a 40 draslík 700 Bq/kg. Z prírodných rádionuklidov ľudia na Zemi prijímajú dávky v rozpätí od 1,5 do 10 mSv/r. V bývalom Československu sa priemerná dávka z prírodného pozadia odhadovala na 3 mSv/r,“ uviedol expert na rádioaktivitu.
Zdravotné dôsledky ožiarenia
Ako ďalej vysvetľuje odborník, rádioaktívne žiarenie spôsobuje tri rôzne typy poškodenia zdravia ľudí. Akútna chorobu z ožiarenia vzniká v dôsledku obrovských dávok žiarenia. Tkanivá organizmu vtedy stratia toľko buniek, že nie sú schopné plniť svoju funkciu a ožiarený spravidla v krátkej dobe umrie.
V druhom prípade sú to oneskorené somatické následky: zhubné nádorové ochorenia, leukémia a kardiovaskulárne choroby, ktoré môže vyvolať i veľmi malá dávka žiarenia. Potom sú to genetické následky, ku ktorým môže dôjsť pri ožiarení plodu v rannom štádiu vývoja. O posledných dvoch typoch poškodenia žiarením sa často hovorí ako o stochastických, teda náhodných účinkoch žiarenia, lebo môžu, ale nemusia nastať. S rastúcou dávkou rastie aj pravdepodobnosť ich výskytu. „Ožiarenie z prírodných rádionuklidov vyvoláva určitú prirodzenú hladinu výskytu zhubných nádorových ochorení, ktorá nie je taká nízka, ako si väčšinou myslíme,“ mieni Škrabálek.
Fámy okolo černobyľskej havárie
Ľudia často (zväčša na základe nedostatočných informácií) veria, že na následky ožiarenia z havárie zomreli stovky tisíc ľudí. „Sklamem vás. Priamych obetí, z radov zamestnancov elektrárne a zasahujúcich v prvých dňoch havárie (celkom 200 000 ľudí), ktorí preukázateľne zomreli v dôsledku ožiarenia pri havárii, bolo len 47,“ skonštatoval expert.
Bezprostredne po havárii bolo diagnostikovaných vyše 200 prípadov akútnej choroby z ožiarenia. Po preskúmaní ich ostalo len 134, z ktorých ešte v roku 1986 zomrelo 28 ľudí – z radov hasičov a pracovníkov 4. bloku, traja ďalší zomreli v dôsledku iných príčin, nesúvisiacich s radiáciou.
Do 20 rokov po nehode zomrelo ďalších 19 ľudí prežívajúcich akútnu chorobu z ožiarenia. K tomu je potrebné ešte pripočítať 9 detí, ktoré zomreli na rakovinu štítnej žľazy, ktorá bola po nehode diagnostikovaná u vyše 4 000 detských pacientov. „To sú všetky úmrtia, ktoré môžeme preukázateľne pripísať na vrub ožiareniu v dôsledku havárie. Teda 56 osôb. Medzi evakuovanými, napriek vysokým dávkam, nebola akútna choroba z ožiarenia diagnostikovaná. Úmrtia na rôzne druhy rakoviny patria do kategórie, oneskorených stochastických účinkov žiarenia‛‟.
Škrabálek zároveň dodal, že na následky ožiarenia zomreli a ešte zomrú tisíce ľudí, pretože doba oneskorenia účinku radiácie má takmer normálne štatistické rozdelenie s maximom okolo 30 rokov. Odborníci však nevedia rozlíšiť, či konkrétne nádorové ochorenie iniciovalo ožiarenie z Černobyľu, z prírodnej rádioaktivity, alebo vzniklo vplyvom iného rizikového faktoru, napríklad fajčením cigariet.
Rádioaktívna rezervácia
Na území zasiahnutom vysokou radiáciou (rozloha okolo 200 000 km2) žije vyše 5 miliónov ľudí. Najnižšia aktivita 137 cézia na ňom bola nameraná v roku 1986, s hodnotou 40kBq/m2. „Vo vnútri tejto oblasti je rádioaktívna rezervácia o rozlohe 2 170 km2, kde aktivita 137Cs prevyšuje hodnotu 1482 kBq/m2. Obyvateľstvo rezervácie bolo evakuované ešte v roku 1986. Do rezervácie majú povolený prístup len vedecké expedície, ktoré študujú vplyv vysokej radiácie na nerušený vývoj ekosystémov. Ich pozoruhodné zistenia by boli skvelým námetom pre biológa,“ myslí si Škrabálek.
Na ostatnom území, napriek tomu, že prostredie je kontaminované céziom, žijú a hospodária ľudia. Pred haváriou to bola agrárna oblasť s rozvinutým spracovateľským priemyslom. Poľnohospodári sa naučili na kontaminovanej pôde vyrábať kvalitné potraviny, ktoré vyhovujú medzinárodným normám, hodnotí odborník. Černobyľ je však dodnes stigmatizovaný.
Stigma Černobyľu
„Okolo 350 000 evakuovaných sa pozvoľna vracia domov, lebo komunity, do ktorých boli relokalizovaní, ich neprijali. Možno závisť, lebo evakuanti mali mnoho výhod, ktoré ich vyčleňovali zo spoločnosti, možno iné zvyky. V novom prostredí nikto nehľadel na fakt, že svoje domovy opúšťali s dávkami žiarenia, ktoré oni za celý život nedostanú, že v zamorenom území museli zanechať všetok majetok, že nadštandardnú zdravotnú starostlivosť nevyhnutne potrebujú, aby sa včas odhalilo v dôsledku ožiarenia očakávané nádorové ochorenie,“ dopĺňa chemik.
Produkty z Černobyľu sa zle predávajú a aj táto skutočnosť len prehlbuje tamojšiu sociálnu krízu. Skepsa a domnelé žiarením podlomené zdravie vedie mnohých ľudí k apatii. Samovražedné nálady obyvateľov nie sú také výnimočné ako v iných oblastiach. Tridsať rokov po havárii však nie je dôvod na skepticizmus, uvažuje Škrabálek a dodáva, že cézium ustúpilo o 50 percent rádioaktívnou premenou a na obhospodarovaných plochách bolo vyplavené z potravinového reťazca do spodnejších pôdnych horizontov. Preto je potrebné podporovať pionierske snahy samostatných poľnohospodárov, lebo podmienkou znovuzúrodnenia kontaminovanej pôdy je pravidelná hlboká orba a používanie zvýšených dávok umelých hnojív.
Dopad Černobyľu na západnú Európu
Aj v západnej Európe podľa Škrabálka nachádzame stopy černobyľskej kontaminácie v lesných či neobhospodarovaných pôdach a na územiach s nízkym pôdnym horizontom nad skalným masívom. V západnej Európe však plošná kontaminácia céziom neprekročila ani na horách 40 kBq/m2.
Cézium 134 vymrelo v roku 2007 a teraz, po tridsiatich rokoch, oslablo 137 cézium na polovicu pôvodnej aktivity. „Už len 270 rokov a vymrie tiež. Do tej doby budeme jesť diviačie mäso s céziom, lebo tie potvory obľubujú mycélium húb, v ktorom sa cézium vo forme rozpustných solí koncentruje,“ uzatvára s humornou poznámkou odborník a dodáva, že 200-gramová porcia diviny významný príjem rádionuklidu nezabezpečí, ako si niekedy ľudia namýšľajú. Skutočné riziká na nás podľa neho číhajú počas röntgenovania v nemocnici alebo v podobe rádioaktívneho radónu v interiéroch budov.
