OSLO - Nová správa z Nórska vzbudzuje obavy. Záhadný rádioaktívny mrak, ktorý sa Európou prehnal v januári, by mohol súvisieť aj so severskou krajinou. Hoci na Slovensku zvýšené radiačné hodnoty namerané neboli, Poľsko aj Česko na izotop jódu 131 v ovzduší upozornilo. Našťastie, koncentrácia rádioaktívnych látok bola nízka. Odborníci teraz upozorňujú na nedostatočné bezpečnostné opatrenia v jednej z elektrární.
Dvadsiateho piateho októbra 2016 došlo v nórskom reaktore v Haldene k úniku rádioaktívneho jódu. Zariadenie muselo byť následne z rozhodnutia Nórskeho úradu ochrany pred radiáciou (NRPA) odstavené. Rádioaktívna látka unikla cez ventilačný systém a hoci sa incident odohral už 24. októbra o 1.45 h, informácie o úniku boli známe až ráno 25. októbra. Bolo zjavné, že došlo znečisteniu životného prostredia.
Černobyľská havária v skratke: Radiácia od Švédska po Japonsko, zatajovanie aj odpočúvanie
Reaktor sa podľa vyjadrenia Nórskeho inštitútu pre energetiku (IFE) správal veľmi zvláštne a podľa odborníkov z organizácie Bellona (medzinárodná ekologická mimovládna organizácia so sídlom v nórskom Oslo) mohlo dôjsť k podobnému rádioaktívnemu ohrozeniu, aké nastalo vo Fukušime a nie je vylúčené, že sa problém nezopakuje.
Reaktor na výskumné účely
Nehoda v reaktore bola predmetom znepokojenia. Ako mohlo k úniku dôjsť a prečo bola verejnosť varovaná až na nasledujúci deň? To boli otázky, ktoré viseli vo vzduchu bez odpovede. Podľa Reuters by sa nehoda v Haldene na stupnici ohrozenia od 1 po 7 nachádzala na hodnote jeden – ak by sme pod hodnotou sedem chápali haváriu v Černobyle alebo Fukušime.
Reaktor v Haldene, ktorý bol postavený v roku 1950 v Haldene, sa nachádza neďaleko hraníc so Švédskom. Patrí medzi dva malé výskumné reaktory, pretože Nórsko nemá jadrové elektrárne. Haldenský reaktor dokáže vyprodukovať len zlomok energie jadrových reaktorov vo Švédsku.
Rádioaktívny jód unikal opäť
Nehoda v Haldene bola podľa zamestnancov elektrárne zvládnuteľná a nedošlo k žiadnemu zraneniu. Uniknuté rádioaktívne dávky boli len nízke. Tak zneli oficiálne hodnotenia incidentu.
K úniku izotopu jódu 131 však v Európe došlo znova – v januári 2017 a incident opäť vyvolal mnohé sporné otázky. Doteraz sa totiž k úniku rádioaktívnych látok, ktoré zaznamenali meracie stanice v siedmich krajinách Európy, nikto neprihlásil. Rádioaktívny mrak prvýkrát spozorovali v severnej Európe, potom sa pridali aj ďalšie európske krajiny. Vzápätí sa objavili nepotvrdené špekulácie, že by sa látka mohla šíriť z Ruska alebo Francúzska.
Cez Slovensko mrak neprechádzal
Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na Slovensku zvýšená rádioaktivita nameraná nebola. „Na Slovensku sme v januári a ani vo februári nezaznamenali zvýšené hodnoty radiácie,“ komentovala Terézia Melicherová z SHMÚ. Namerané hodnoty boli veľmi nízke, až na hranici detekčného limitu a jód 131 je rádionuklid s krátkym polčasom rozpadu – osem dní. Zvýšenú úroveň aktivity jódu 131 v ovzduší nezaznamenal ani Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
