CHARTÚM - Ak chcete vidieť krajšie pyramídy ako v Egypte či mať možnosť prespať obklopení históriou a pritom na každom rohu nenarážať na davy turistov, potom je pre vás Sudán tým správnym miestom. Viac o tom nám porozprával cestovateľ Martin Navrátil.
Kedysi najväčší štát Afriky patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete. Akémukoľvek rozvoju bráni neustály ozbrojený konflikt medzi centrálnou vládou a kmeňmi na juhu krajiny. Pamiatkami nabitý štát je však v tieni svojho severného suseda. Nik sem nejazdí, pretože sa buď obáva nestálej politickej situácie, alebo chudoby, ktorá podľa čísel vyzerá priam hrozivo. S touto predstavou Martin letel do tejto subsaharskej krajiny, ktorej väčšinu tvorí púšť.
Hlavné mesto Sudánu Chartúm leží na sútoku bieleho a modrého Nílu, najdlšej rieky na svete. Keby si mal človek vytvoriť názor na krajinu na základe hlavného mesta, potom by si musel myslieť, že Sudán je veľmi bohatá krajina. Široké čisté ulice sa miešajú s novodobými mrakodrapmi, ktoré tu dal postaviť Kaddáfí. Kruhové objazdy, luxusné obchodné domy i autá, reštaurácie plné zákazníkov. Cítiť tu peniaze. Je tu teplejšie než v Dubaji, no i tak tu môžete v jednom z obchodných centier naraziť na poriadnu raritu - ľadové klzisko. Martin si na ňom zahral s najlepším sudánskym hráčom ľadového hokeja, Mohamedom. Potom sa ho Martin opýtal na Slovensko. Arab ho vôbec nepozná, hoci sme boli majstrami sveta v hokeji. "Takú súťaž nesledujem, lebo je to pre nás nedosiahnuteľná méta," hovorí.
REPORTÁŽ Ak máte radi bizarnosti všetkého druhu, choďte sem: Táto krajina vás šokuje ako žiadna iná
Slovák si kamarátmi objednáva terénne auto. Okolo nich ťavy, kravy, ovce, krik predávajúcich. Už keď si myslíte, že je všetko dohodnuté, prichádza opäť nejaký problém. Treba zaplatiť za olej navyše, jedlo pre šoféra a chce ešte aj ten najlepší hotel. Každá krajina má svoje zvyky a triky v zjednávaní a často pomáha, keď nahodíte úsmev a neskočíte na prvú cenu. Dve hodiny, kde sa strieda nádej, zmar, nepochopenie, odmietnutie až po podanie ruky a pozvanie na čaj. Cieľom dobrodruhov sú krásne zachované pyramídy. Síce nie sú tak veľké ako tie egyptské, ale majú tú výhodu, že sem nikto nechodí a máte ich len pre seba.
Sudán je jednou z najbyrokratickejších krajín na svete. Všade, kam chcete ísť, potrebujete povolenie. Ak si chcete fotiť pamiatky, musíte sa opýtať ministerstva. Martin si povolenie vybavil, a tak mohol vyraziť na sever cez nehostinnú púšť. Cesty tam vybudoval Osama bin Ládin a čínsky petrochemický priemysel. "Neustále nás zastavujú vojaci v maskáčoch a s kalašnikovom okolo pása. Povolenia, úplatky a opäť pozvanie na čaj."
Až večer prichádzajú k starodávnemu mestu Meroe. Stokrát môžete o niečom počúvať, ale až keď pred sebou vidíte svoj splnený sen, jemne zaplačete od šťastia. Zo saharského piesku postupne vyrastajú vápencové pyramídy staré takmer 2000 rokov. Nikde nikoho a Martinovi napadá kacírska myšlienka. Dá sa tu prespať? Vchody do pyramíd sú otvorené a v nich nádherné nástenné maľby. "Hľadám správcu, strážnika, ale nikto tu nie je. Chápete? Pamiatka UNESCO, ale nikto to nestráži." V pyramíde vidieť ďalšie hieroglyfy, maľby, značky. Krásny západ slnka spolu s divokými stádami tiav. Piesok vo vlasoch, ale mesačná obloha bez rušivého svetla priam žiari nad spáčmi. Môže byť niečo ešte krajšie? Verte, že áno!
Martin chce vidieť tance nad dervišovým hrobom. Toto nie sú tí derviši ako v turecku, ktorí sa točia okolo vlastnej osi, ani tí v Iráne, ktorí putujú medzi veriacimi. Hlavné pohrebisko v Chartúme, veľké ako päť futbalových ihrísk, sa každý piatok podvečer stáva hlavnou atrakciou pre miestnych. Prídu k hrobke, kde sa spieva, tancuje a oslavuje život. Všetci sa postavia do kruhu a za zvukov bubnov sa dav dostáva do rytmického tranzu. Tesne pred večernou modlitbou spevy prestanú a hlavný náboženský predstaviteľ sa objíma s veriacimi. Toto je cestovateľská bomba, kvôli ktorej stojí za to precestovať tisíce kilometrov. Rozvoniava tu sudánska káva, jemná ako etiópska a horká ako jemenská. Miestny životabudič.
Ak už navštívite hociktorý africký štát, vždy treba zájsť na trhovisko. Chcete kúpiť ťavu? Tmavú sudánsku alebo svetlejšiu z Líbye? Alebo ovce? Nikto tu nechápe, že turisti zvieratá nenakupujú. Nič pre ochrancov zvierat. Turistický priemysel sem ešte nedorazil. A to je asi dobre. Po dobrej baranine skupina vyráža na severozápad krajiny. Púšť mení svoje farby podľa dennej hodiny. Na karavány tiav si už zvykli. Čo je to zelené v diaľke? Sme blízko Nílu a jednej z najúrodnejších oblastí Sudánu. A opäť ďalšie pyramídy. A dokonca na ne vystúpili. Každý deň nabitý k prasknutiu, až je človek doslova unavený z toľkých zážitkov.
Večer auto cestovateľov zapadne do piesočnej duny. Vyhrabávajú ho rukami, no pokazil sa motor. Tak v tme bez akéhokoľvek osvetlenia vyrážajú k malej dedine, či sa nenájde nejaký nocľah. Musia nahlas zatlieskať, aby oznámili svoj príchod, prípadne prerušili intímnu chvíľu domácich. "Pán domu nás víta a ďakuje Alahovi, že priniesol pútnikov do jeho domu. Sme vraj pre nich šťastie. Vôbec nerozumieme ich nárečiu, ale vedú sa zdvorilostné reči o islame a šťastí. Čaj, miestna pochúťka a posteľ. Zbytočne protestujem, že máme spacáky, že prespíme vonku. Sme hostia. Chceme mu dať peniaze, ale ani to sa tu nenosí. Keď sa niekomu niečo prihodí na Sahare, každému má byť poskytnutá pomoc na minimálne tri dni. Aj keby to bol najväčší nepriateľ. Ahmed nám povedal, že keby sa on stratil v našej krajine, tak by som mu tiež pomohol," vraví Martin.
Skupina pri východe slnka opravuje auto. Chcú stihnúť starú oázu Dongolu s pevnosťou a starými posvätnými hrobkami, ktoré vyzerajú ako obrovské včelie úle. Neďaleko talianski archeológovia odkrývajú staroegyptské pamiatky. Vraj je tu práce na niekoľko desiatok rokov. Pod nimi krásny modrný Níl, zelené ďatlové sady, polia s budúcou úrodou, pred Martinom posledný deň sudánskeho výletu. "Pred cestou som chcel len vidieť pyramídy a pokúsiť sa prespať. Odchádzam s bohatšími zážitkami, ktoré nikdy nebudú devalvovať. Afrika mi ešte viac prirástla k srdcu," uzatvára Martin, ktorý momentálne cestuje okolo sveta.
