WEIMAR - Medzinárodný deň solidarity oslobodených politických väzňov a bojovníkov proti fašizmu, ktorý pripadá na 11. apríla, sa viaže s oslobodením koncentračného tábora Buchenwald americkou armádou. Na pondelok tak pripadne 71. výročie tejto udalosti.
Odkaz Slovenky odvlečenej do Osvienčimu: Stačí jediná vec a hrôzy vraždenia sa viac nezopakujú
Tábor zriadili v lete roku 1937 na zalesnenom kopci Ettersberg neďaleko durínskeho mesta Weimar, strediska nemeckej vzdelanosti, literárneho života, hudby a umenia. Tábor oslobodili príslušníci 6. obrnenej divízie 3. americkej armády 11. apríla 1945.
V období rokov 1937-45 sa v koncentračnom tábore Buchenwald ocitlo približne 250-tisíc ľudí z 36 krajín. Na následky hladu, podchladenia, vyčerpania z nútených prác a lekárskych experimentov zomrelo okolo 56-tisíc osôb, z nich asi 11-tisíc židov.
Podľa už zosnulého historika, novinára a spisovateľa Miloslava Moulisa v koncentračnom tábore Buchenwald skončilo 7766 českých a slovenských väzňov, medzi nimi napríklad publicista Ferdinand Peroutka (1895-1978) či spisovateľ Arnošt Lustig (1926-2011), informovala na svojom webe Česká televize. Po skončení druhej svetovej vojny Miloslav Mulis to, čo zakúsili väzni v koncentračnom tábore, zaznamenal do knižnej podoby. Pod názvom: "To byl Buchenwald: příspěvek k historii koncentračního tábora v Buchenwalde" kniha vyšla v Prahe v roku 1957.
Buchenwald bol svojho času po Dachau a Sachsenhausene tretím nacistami vybudovaným zariadením tohto druhu. Väznený tu bol napríklad aj maďarský spisovateľ židovského pôvodu Imre Kertész, ktorý zážitky z tábora spracoval do knižnej podoby. Za román Bezosudovosť získal v roku 2002 Nobelovu cenu za literatúru. Imre Kertész zomrel 31. marca 2016 v Budapešti vo veku 86 rokov.
Bývalý nacistický koncentračný tábor využila sovietska moc, ktorá v ňom v lete 1945 zriadila internačný tábor a využívala ho do roku 1949. V ňom sovietska tajná služba väznila nacistických zločincov, ich sympatizantov, ale i opozíciu voči komunistickému režimu vo východnej časti Nemecka. V tábore bolo internovaných okolo 28.400 osôb, z nich vyše 7100 zomrelo na podvýživu alebo choroby.
Obetovali životy za iných: Nacisti brutálne zavraždili rodičov aj deti, žena pri masakre porodila
Osudy nacistických väzňov v tábore pri meste Weimer pripomína nielen pamätník, ale aj doska venovaná zavraždeným.
