SEREĎ – Tmavý tieň druhej svetovej vojny dopadá aj na Slovensko. Dodnes medzi nami žijú pamätníci, ktorí nesú v živých spomienkach hrôzy vytrpené počas slovenského holokaustu. Prečítajte si príbehy s dobrým koncom, ktoré sa zapísali do smutnej histórie pracovného tábora v Seredi.
Slovenský holokaust začína v auguste 1941, keď minister vnútra Alexander Mach v sprievode odborníkov precestoval rozličné oblasti Slovenska, aby určili lokality pre pracovné tábory,“ píše v článku magazínu Slovenské pohrebníctvo Marcel Lincényi v jeho druhom tohtoročnom vydaní na 28. strane. Podľa spomienok rodáčky a spisovateľky Gily Fatranovej vybrali tri oblasti: Vyhne, Sereď a Nováky. Vymenované pracovné tábory slúžili na izoláciu Židov od väčšinového obyvateľstva a nútené práce.
Transport posledného Slováka z tábora v Seredi: Sadistický veliteľ Brunner mu dal odmenu
V Seredi podľa magazínu pracovali krajčírky, betonári, stolári a zámočníci. Práve v tomto meste začala druhá vlna transportov Židov do vyhladzovacích táborov. Deportácie trvali až do marca 1945. Zo Serede odišlo až 11 532 ľudí na cestu smrti. „Táborom v Seredi prešlo 16-tisíc mužov, pričom väčšina z nich vojnu neprežila. Nemali možnosť, aby sa dožili otvárania Múzea holokaustu v Seredi, ktoré okrem múzea slúži aj ako pamätník všetkým obetiam holokaustu,“ spresnil Martin Korčok, vedúci múzea, ktoré otvorili 26. januára 2016 v priestoroch bývalého pracovného koncentračného tábora.
Príbehy mužov, ktorí sa druhýkrát narodili
V septembri 1944 zatkla v Púchove Dezidera Vesela (nar. 1911) Hlinkova garda. Odvliekli ho do Ilavy a potom do Serede. Odtiaľ ho chceli transportovať do Terezína, podarilo sa mu však ujsť z vlaku, ktorý smeroval k istej smrti: „Oklamal som veliteľa transportu. Povedal som mu, že mám v Púchove známeho a viem zohnať jedlo. Po jedlo sme šli desiati a mne a Arturovi Jelínkovi sa podarilo ujsť zo skladu,“ opísal pamätník. Jednou z jeho najhorších zážitkov v Seredi bolo pochodovanie uväznených okolo tábora, pri ktorom príslušníci SS Židov mlátili palicami a korbáčmi. Niektorých dokonca zastrelili.
Daniel Kellermann (nar. 1900) bol svedkom noci, počas ktorej veliteľ tábora Knollmayer utýral na smrť židovského rabína Jozefa Ungára z Piešťan. „V kancelárii ho prinútili vykonávať náboženské obrady a potom ho utýrali a bili. Nakoniec ho vyniesli von, podupali po ňom a na záver ho strelili do hlavy. Telo odniesli na smetisko,“ spomínal Kellermann. Okrem tejto drastickej udalosti videl aj to, ako v tábore zastrelili židovského chlapca, ktorý sa pokúsil o útek. Muž, ktorý vyšiel z tábora živý, však dodal, že s účastníkmi SNP, ktorí boli v tábore takisto väznení, esesáci zaobchádzali neraz ešte horšie ako so Židmi.
Naftali Fürst sa narodil pre 83 rokmi v Petržalke. Do seredského tábora sa dostal ako 9-ročný a pobudol tam dlhých 30 mesiacov. V roku 1942 uväznili celú jeho rodinu, bohužiaľ, babku a strýkov videl v Seredi naposledy. Nedávno sa však dozvedel správu, ktorá ho veľmi rozčúlila. Nemci v Petržalke vystavali koncentračný tábor, ktorý pozostával zo šiestich posádok a zavraždili tu okolo 500 Židov. „Jeden z tých podtáborov sa nazýval mojím menom Fürst a bol zriadený v našom dome. Koncentračný tábor existoval v tom istom čase, keď som bol väznený a trápený,“ prezradil bývalý martýr, ktorý v roku 1945 ako dieťa prežil pochod smrti pri teplote mínus 25 stupňov Celzia. „Dá sa povedať, že som sa druhýkrát narodil. Toto miesto by sa malo donekonečna triasť, aby ľudia videli, čo videlo, počulo a koľko sĺz a krvi vstrebalo,“ dodal na adresu seredského pracovného tábora Bratislavčan.
