VIEDEŇ - Rakúsky sociálnodemokratický prezident Heinz Fischer neverí v reálny úspech dohody o utečencoch dosiahnutej tento týždeň medzi Európskou úniou a Tureckom. Pravdepodobnosť, že bude fungovať, je 50- alebo dokonca iba 35-percentná, povedal Fischer v rozhovore pre nedeľník Die Presse am Sonntag.
Odmietol tiež kritiku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na adresu limitov pre prijatých utečencov, ktoré si stanovilo Rakúsko. Podľa neho je v kontexte súčasnej situácie "nelogická", čím narážal na chýbajúce spoločné európske riešenie utečeneckej krízy.
Viedeň vo februári oznámila, že na južných hraničných priechodoch povolí vstup najviac 80 ľuďom žiadajúcim o azyl denne. Okrem týchto osôb bude Rakúsko na svoje územie vpúšťať ďalších maximálne 3200 migrantov mieriacich do ďalších krajín. Tento rok mieni Viedeň prijať iba 37.500 utečencov.
Fischer tiež uviedol, že vo vzťahu k utečencom má stále problém s termínom "horná hranica". "Termín 'horná hranica' vo mne stále vzbudzuje nedobrý pocit v súvislosti s našou ústavou a právom na azyl pre ľudí, ktorí prichádzajú z horiacich sýrskych miest, ale sú už za touto hranicou," povedal. Prišiel však k záveru, že v určitom okamihu sa dosiahne "hranica možného" a musí sa zaviesť príslušná regulácia.
To, že sa Merkelová spolieha na dohodu medzi EÚ a Tureckom, je podľa Fischera "jej nádej". "Ak niečo funguje len s 50- alebo 35-percentnou šancou, nedá sa na tom vybudovať obrovská zodpovednosť, od ktorej závisí osud tisícov ľudí," dodal rakúsky prezident.
Prílev migrantov aj napriek dohode s Tureckom neustáva
Počet utečencov prichádzajúcich do Grécka sa napriek migračnej dohode medzi EÚ a Tureckom, ktorá vstúpila do platnosti dnes o polnoci, nijako neznížil. S odvolaním sa na vyjadrenia gréckych úradov o tom informuje agentúra DPA.
Len v noci nadnes dorazilo na grécke ostrovy z Turecka 875 migrantov, pričom v predchádzajúcich dňoch sa ich počet pohyboval v rozmedzí približne 240 až 1500 denne, uvádzajú tamojšie úrady.
V súlade so zmienenou dohodou, ktorú uzavrela EÚ s Ankarou v piatok na summite v Bruseli, prejdú registráciou všetci noví nelegálni migranti, ktorí sa dostanú na grécke ostrovy z Turecka. Pokiaľ nepožiadajú o azyl, prípadne ho nezískajú, vrátia ich v apríli nazad do Turecka.
Za každého takto vráteného Sýrčana Európska únia prijme jedného Sýrčana z tureckých utečeneckých táborov. Toto presídľovanie je pre členské štáty únie dobrovoľné, maximálny strop je však stanovený na 72.000 miest. Ak by sa prekročil, zmienená dohoda sa prehodnotí.
V Grécku sa podľa tamojších úradov momentálne nachádza vyše 48.000 utečencov, z ktorých viac ako 7000 je na niektorom z početných ostrovov v Egejskom mori. V gréckej metropole Atény a neďalekom prístave Pireus je momentálne okolo 13.000 spomedzi týchto utečencov, zvyšní sú v táboroch v strednej a severnej časti krajiny.
Miklová-Leitnerová: Treba uzavrieť všetky migračné trasy cez Balkán
Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová je za uzatvorenie všetkých migračných trás cez Balkán. Po uzatvorení tzv. západobalkánskej trasy vedúcej z Grécka krajinami bývalej Juhoslávie a dosiahnutí dohody medzi Európskou úniou a Tureckom treba zablokovať aj východobalkánsky koridor, pretože sa vytvoril potenciál 1,1 milióna ľudí, ktorí by sa mohli dať do pohybu cez Bulharsko, povedala dnes ministerka v relácii televízie ORF Pressestunde.
Podobne ako rakúsky prezident Heinz Fischer je aj šéfka rezortu vnútra skeptická ohľadom vyhliadok na úspech dohody medzi EÚ a Tureckom. Táto dohoda podľa nej problém nerieši, pretože už teraz sa rysujú obchádzkové migračné trasy cez Bulharsko, keďže grécko-macedónske hranice sú nepriechodné. Svedčia o tom rastúce počty zadržaných utečencov i prevádzačov.
Miklová-Leitnerová zopakovala v tejto súvislosti svoj názor, že Európa sa musí stať "pevnosťou". "Práve teraz ju staviame," povedala. Ministerka potvrdila, že za niekoľko uplynulých dní bolo podaných asi 100 žiadostí o azyl denne, nie však na hraniciach Rakúska, ale vo vnútrozemí. Ak zostane pri týchto počtoch, tohtoročná kvóta 37.500 prijatých žiadostí o azyl by sa mohla dosiahnuť na jeseň. Miklová-Leitnerová sa preto domnieva, že treba prijať ďalšie opatrenia, aby nebola prekročená.
