BRATISLAVA – Počasie kolíše medzi extrémami. Končí sa zimná sezóna s najvyššou teplotou, aká bola kedy na Slovensku nameraná. Na to, čím by nás ešte mohla prekvapiť blížiaca sa jar, sme sa spýtali známeho slovenského klimatológa Pavla Matejoviča.
Ako hodnotíte tohtoročný mimoriadne teplý a daždivý február?
Tohtoročný február bol rekordne vlhký a zaradil sa tiež medzi najteplejšie februáre od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území. Vo februári bol prekonaný aj absolútny teplotný rekord maximálnej zimnej teploty. V Bratislave na letisku namerali 22. februára až 20,3 stupňov Celzia. Tak vysoko na našom území teplota ešte nikdy v zime nevystúpila. V susednom Rakúsku namerali ešte vyššie hodnoty a málo chýbalo k letnému dňu, čiže k maximálnej teplote 25 °C.
Je priebeh celej zimy z odborného pohľadu problematický?
Celá tohtoročná zima (december-február) bude patriť medzi najteplejšie zimy od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území. No aj predchádzajúce zimy boli veľmi teplé, studená zima sa u nás naposledy vyskytla v roku 2006. Najvýraznejšie sa u nás otepľuje práve v zime a v lete. V budúcnosti sa môže niekedy ešte vyskytnúť relatívne chladnejšia zima, ale takých prípadov bude čoraz menej. Prevládať budú mierne zimy a počasie bude skôr pripomínať skorú jar.
Aké sú vyhliadky na jar 2016? Dá sa povedať, že jar k nám už začala prichádzať predčasne?
Môžeme povedať, že jar k nám naozaj prišla predčasne. Nedokazujú to len teploty, ale aj pre alergikov už začala sezóna a objavil sa aj hmyz. Možno očakávať, že vegetácia sa túto jar prebudí rýchlo. Rovnako je dosť pravdepodobné, že aj jar ako celok bude teplotne nadnormálna.
Čo hovoria o blížiacej sa jarnej sezóne prognózy? Opäť môžeme očakávať lámanie rekordov? Na čo máme byť pripravení? Hrozia nám nejaké prírodné katastrofy?
Rok 2015 bol bezprecedentne najteplejší na celej Zemi. V súčasnosti pozorujeme na našej planéte rôzne klimatické anomálie, ktoré pútajú pozornosť vedcov najmä v zahraničí, kde sa o nich široko diskutuje. Je predpoklad, že extrémnosť počasia sa bude stále zvýrazňovať, budú sa striedať extrémne suchá s veľmi vlhkými obdobiami a tiež náhlymi prívalovými dažďami. Letné horúčavy budú čoraz neznesiteľnejšie. Globálne otepľovanie však spúšťa aj iné procesy, napríklad túto zimu bol na severnej pologuli pozorovaný úbytok stratosférického ozónu, ktorý nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Veľkým problémom je aj rekordná teplota oceánov. Ak sa bude otepľovať takýmto tempom, je predpoklad, že o nejakých 100 rokov sa môže zmeniť aj chemické zloženie zemskej atmosféry. V zahraničí bola nedávno zverejnená varovná vedecká štúdia. Vyplýva z nej, že ak výrazne stúpne teplota oceánov, morský fytoplanktón prestane produkovať kyslík, čo spôsobí vyhynutie väčšiny živých organizmov a bude tak, samozrejme, ohrozená aj samotná existencia ľudstva.
