BRATISLAVA - Pri príležitosti 23. výročia vzniku Slovenskej republiky dnes vypálili vojaci na Tyršovom nábreží v Bratislave 20 delostreleckých sálv. Novoročné salvy sa v hlavnom meste ozvali o 14.00 h popoludní.
Čestnú povinnosť dostali tento rok na starosť vojaci z raketometného oddielu Rožňava. Použili šesť 122-milimetrových húfnic typu HD – 30A, priblížila hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková. Na zabezpečení podujatia sa podieľalo celkom 50 profesionálnych príslušníkov vojakov – 45 príslušníkov Pozemných síl OS SR doplnených piatimi vojenskými policajtmi.
„Dnešné podujatie je dôstojným pripomenutím si vzniku Slovenskej republiky formou, ktorá je adekvátna,“ uviedol pri tejto príležitosti štátny tajomník ministerstva obrany Miloš Koterec. Ozbrojené sily SR sú totiž podľa neho dôležitou súčasťou štátnosti Slovenska.
Prvý zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR Peter Gajdoš pripomenul, že ide o tradíciu, pri ktorej je vždy vypálených 20 delostreleckých sálv.Súčasťou podujatia bol i sprievodný program pripravený ministerstvom obrany. Deti si mohli v kreatívnych dielňach podľa Ballekovej vyrobiť napríklad vlastnú generálsku výložku, vymaľovať vlajku SR, ale aj otestovať vedomosti vo vedomostnom kvíze.
Slovenská republika oslavuje 23 rokov: Pozrite sa, čím všetkým sme si prešli!
Pred 23 rokmi 1. januára 1993 vznikla na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej federatívnej republiky samostatná Slovenská republika. Vzniku samostatného štátu a zániku ČSFR predchádzala Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, na ktorej sa 17. júla 1992 uzniesli poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady.
"V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie," uvádzalo sa v deklarácii. Následne 1. septembra 1992 prijala Slovenská národná rada dodnes platnú Ústavu Slovenskej republiky. Tento deň je oslavovaný ako štátny sviatok.
Prvým slovenským premiérom bol Vladimír Mečiar. Ten na základe presunutých prezidentských právomocí vymenoval členov ústavného súdu. Vznikli Najvyšší kontrolný úrad, generálna prokuratúra, Slovenska informačná služba a ďalšie štátne orgány. Do marca nemal nový štát prezidenta. V prvom kole neuspel kandidát najsilnejšej strany - HZDS Roman Kováč. Prezidentom sa stal až Michal Kováč, ktorý bol zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky ústavnou väčšinou 15. februára 1993. Inaugurovaný bol 2. marca.
Slovensko v januári 1993 nemalo vlastnú menu. Až vo februári nastala menová odluka a začala platiť slovenská koruna. Bezprostredne po menovej odluke Slovensko nemalo pripravené vlastné bankovky a mince, s výnimkou desaťkorunáčky. Na československé bankovky sa preto lepili špeciálne kolky, ktoré mali odlíšiť bankovky používané na Slovensku a v Česku. Okolkované bankovky sa následne začali vymieňať za nové slovenské koruny.
Výmena bankoviek za okolkované sa uskutočnila hladko, na výmenu hotovosti bol stanovený limit 4 000 Kčs na obyvateľa, ďalšie peniaze si ľudia mali vložiť na účet v banke. Prvá slovenská bankovka, a to v nominálnej hodnote 50 Sk, sa dostala do obehu koncom augusta 1993. Posledné okolkované bankovky definitívne stratili platnosť na začiatku nasledujúceho roka. Samostatný štát sa 19. januára 1993 stal členom Organizácie Spojených národov.
V roku 2004 vyvrcholilo integračné úsilie Slovenska a krajina sa v marci stala členom Severoatlantickej aliancie (NATO) a v máji členom Európskej únie. Od decembra 2007 je Slovensko členom Schengenského priestoru voľného pohybu osôb. Od januára 2009 je oficiálnou menou v SR euro.
