BRATISLAVA – Často slýchame príbehy o nevysvetliteľných udalostiach, z ktorých človeka mrazí. Najstrašidelnejšie však bývajú najmä deti, ktoré ani nechápu, že povedali alebo spravili niečo zvláštne. Deti v nasledujúcich príbehoch však svojim rodičom porozprávali o minulých životoch, z detailov budete mať zimomriavky!
Keď mala Sally tri roky, mame s otcom povedala, že sa v minulom živote volala Joseph a spolu so svojimi súrodencami žila v domčeku na pláži. Spočiatku boli rodičia zmätení, smiali sa, no Sally postupne odhaľovala stále viac znepokojujúcich detailov. „Stále sa pýtala na lode, chcela ich vidieť, my sme jej však nikdy žiadne neukazovali, v živote nebola pri mori,“ zdôverila sa znepokojená matka Anna.
S manželom Richardom boli skutočne znepokojení aj preto, že sa roky márne pokúšali o dieťa, absolvovali niekoľko umelých oplodnení, no neúspešne. Sally sa potom narodila priam ako zázrak. Aj preto si mysleli, že ich malá dcérka možno trpí duševnou poruchou. Sally bola nešťastná, lebo jej dospelí neverili. O šesť týždňov neskôr prestala o Josephovi hovoriť, zdalo sa, že na svoje „spomienky“ zabudla.
Keď sa však o jej príbehoch dozvedel doktor Wayne Dyer s asistentkou Dee Garnesovou, všetko sa zmenilo. Začiatkom tohto roka vydal knihu, v ktorej zozbieral desiatky podobných príbehov. Ukázalo sa, že detí, ktoré majú podobné zážitky ako Sally, je viac než dosť. Doktor túto knihu zostavil v posledných rokoch svojho života, kedy zápasil s leukémiou a tieto príbehy mu pomáhali zabudnúť na vlastnú bolesť.
Po vydaní knihy, ktorej sa už doktor Dyer nedožil, vydavateľom prišli stovky mailov s podobnými príbehmi. Istá Zibby Guestová napríklad napísala, že jej druhý syn Ronnie, keď mal 16 mesiacov, tak začal často rozprávať o inom dome, kde žil s inou mamičkou a oteckom. Susan Bowersová zase priznala, že nevedela, ako prijať slová svojho trojročného syna, ktorý pri zaväzovaní šnúrok do topánok vyhlásil: „Býval som už dospelý muž, takže sa to určite zvládnem naučiť znova.“
Ann Marie Gonzalezovú poriadne vystrašila dcéra, ktorá v polovici piesne prestala spievať a s vydeseným výrazom sa matky opýtala, či aj oni zhoria, tak ako jej iní rodičia a bude musieť žiť s babičkou Laurou. Malá Heather Leigh Simpsonová z Indiany nenávidela zvuk sirén. Rodičom tvrdila, že naposledy, keď počula sirény, otec odviezol „tú maminu z minulosti“ preč a už sa nikdy nevrátila.
Štvorročný Tristan sledoval Toma a Jerryho, kým jeho mama Rachel Martinová varila. Tristan zrazu prišiel za ňou a opýtal sa: „Pamätáš si, ako som sa kedysi dávno hral a varil v kuchyni Georgea Washingtona? Bol som ešte dieťa...“ Rachel si myslela, že niečo videl vo filme, no on pokračoval s detailmi: „Mali sme hnedú pleť, ale zomrel som, nemohol som dýchať.“ Rachel to nedalo, snažila sa zistiť viac a dopátrala sa.
George Washington mal skutočne kuchára Herkula, ktorý mal tri deti: Richmonda, Evey a Deliu. Jej syn si pamätal na dve z troch detí, Delia skutočne zomrela na udusenie. Práve to je ten punc vážnosti, ktorý príbehy robí takými strašidelnými. Všetky deti zvyknú opisovať nejakú smrť, aj keď sú ešte príliš mladé na to, aby s ňou mali nejakú skúsenosť. Či už v reinkarnáciu veríte alebo nie, treba si uvedomiť, že podobné slová by z úst svojich detí nechcel počuť asi nikto.
