MOSKVA - Pre jednu rodinu, ktorá utiekla pred vojnou v Sýrii a Iraku, znamená terminál E na moskovskom letisku Šeremetevo ďaleko viac než len odletovú halu. Stal sa ich domovom. Ruské úrady ich totiž odmietajú pustiť a naspäť sa už tiež nemôžu vrátiť. Uviazli v pasci.
Rodina Hasana Abdula Ahmada uviazla na veľmi nezvyčajnom mieste. Jej prechodným domovom je už takmer dva mesiace fajčiarsky kút vyradený z prevádzky vedľa odletovej haly. Spávajú v sklenenom výklenku obklopení svojou batožinou, zatiaľ čo z jednej strany ich obchádzajú cestujúci a z tej druhej zas autobusy, ktoré vozia ľudí k lietadlu.
Ahmadovci utiekli z mesta Arbíl v Iraku. Hľadali útočisko v Sýrii, kde žijú Hasanovi príbuzní, no i tam vypukla vojna. Jej koniec v nedohľadne, a tak sa rozhodli, že odídu a usadia sa v Rusku. No na moskovskom letisku Šeremetevo ich zadržali úrady a odmietajú ich pustiť ďalej do Ruska.
Trinásťročný Rinas, jeho dvaja mladší bratia a ani ich trojročná sestra neboli vonku odvtedy, čo pred päťdesiatimi dňami pristáli v Moskve. Umývajú sa a aj perú svoje veci mydlom na ruky na letiskových toaletách. Jedlo majú uložené na batožinovom vozíku a čas si krátia tak, že hrajú futbal neďaleko bezcolnej zóny.
"Žijeme v tranzitnej zóne, v miestnosti, v ktorej by človek vydržal byť zavretý najviac tak hodinu alebo dve, nie dva týždne či dokonca dva mesiace. Ale my teraz takto žijeme," povedal smutne Rinas reportérom televízie ABC, ktorí s nimi strávili dve hodiny.
Po tom, ako niekoľko týždňov rodina spávala na podlahe, jej neznámy dobrodinec zaplatil ubytovanie v tranzitnom hosteli v letiskovom areáli. Môžu sa tam vyspať, no cez deň musia hotel opustiť a tráviť čas na letisku. Hasan a jeho žena Gulistan sa spoliehajú na láskavosť a srdečnosť neznámych ľudí, ktorí ich zásobujú jedlom. Pracovníci OSN im každých päť dní prinesú veľké fľaše a okoloidúci cestujúci zas peniaze a hračky pre deti.
Miluj blížneho svojho po slovensky: FOTO ľudí, ktorí chcú pre utečencov guľku a napalm
Rodina má komplikované pozadie. Tridsaťštyriročná Gulistan sa narodila v Sovietskom zväze, ale neskôr sa presťahovala do Iraku, kde stretla svojho manžela Hasana. Jej sestra ostala žiť v Rusku. Všetci členovia rodiny s výnimkou dvoch najmladších detí majú iracký pas. Ahmadovcom sa vďaka Hasanovej národnosti podarilo získať ruké víza, prostredníctvom ktorých sa dostali do Moskvy. Po prílete ale ruské úrady vyhlásili, že ich víza a pasy sú falošné a obvinili ich z pokusu ilegálneho prekročenia hranice. V dôsledku toho bola ich žiadosť o azyl zamietnutá. Odvolali sa a teraz čakajú, čo bude ďalej. Zatiaľ musia ostať žiť na letisku. Sýrske úrady medzitým potvrdili, že ich pasy sú pravé a ruský Federálny migračný úrad prisľúbil, že sa ich žiadosťou bude čoskoro zaoberať.
