KUNDÚZ - Slovami sa tú hrôzu ani nedá opísať, povedal zdravotník Lekárov bez hraníc Lajos Zoltan Jecs po útoku na traumacentrum v afganskom Kundúz. Bol práve v nemocnici, keď ju v sobotu skoro ráno zasiahla séria vzdušného bombardovania.
„Bolo to absolútne strašné. Spal som v bezpečnej miestnosti v nemocnici. Okolo druhej ráno ma zobudil zvuk neďalekej silné explózie. Najskôr som nevedel, o čo ide. V uplynulých týždňoch sme počúvali bombardovanie a výbuchy, vždy to ale bolo niekde ďalej. Tentoraz to bolo iné - blízko a nahlas,“ so zlomeným hlasom opísal Lajos Zoltan Jecs z organizácie Lekári bez hraníc.
Spoveď lekárov priamo zo Sýrie, krajiny teroru: Najkrvavejší mesiac od začiatku vojny
„Najskôr sme boli zmätení, všade bol zvírený prach. Bombardovanie pokračovalo, zatiaľ čo sme sa snažili zistiť, čo sa deje,“ uviedol zdravotník, ktorý po takmer polhodine počul, že ho niekto volá. Bol to jeden z jeho kolegov v pohotovosti. Bol celý od krvi a mal doráňanú ruku. „V tej chvíli môj mozog skrátka nedokázal pochopiť, čo sa stalo. Na sekundu som úplne ustrnul v šoku,“ dodal Jecs.
Potom prišiel ďalší šok
V bezpečnej miestnosti sa nachádzala obmedzená zásoba základného zdravotníckeho materiálu, nebol tam ale žiadny morfín, aby mu Jecs uľavil od bolesti. „Robili sme, čo bolo v našich silách. Netuším presne, ako dlho to trvalo, ale asi pol hodiny po tom nás prestali bombardovať. Vyšiel som von s naším projektovým koordinátorom obhliadnuť, čo sa stalo,“ spomína.
Nemocnica bola zničená a horela. „Neviem opísať, čo som cítil - bol to jednoducho ďalší šok. Vydali sme sa hľadať preživších. Pár ľudí už sa dokázalo dostať do bezpečných miestností. Ranení sa začali objavovať jeden po druhom. Bolo medzi nimi niekoľko našich kolegov, pacienti aj ich ošetrovatelia,“ dosvedčuje. Keď však vošli do horiacich budov, čakal ich hororový pohľad, „na jednotke intenzívnej starostlivosti horelo šesť pacientov priamo v posteliach.“
Kancelária bola plná kričiacich ranených
„Hľadali sme ďalších členov personálu, ktorí mali byť na sále. Bolo to strašné. Na operačnom stole ležal uprostred všetkých trosiek mŕtvy pacient. Náš personál sme nemohli nájsť. Našťastie, neskôr sme zistili, že kolegovia utiekli z operačnej sály a našli bezpečné miesto,“ doplnil Jecs a vysvetlil, že lôžkové oddelenie bomby nezasiahli a všetci boli v poriadku. Keď však dobehli späť do kancelárie, bola plná kričiacich ranených. „Bolo to šialené. V kancelárii sme museli zorganizovať plán manažmentu hromadného nešťastia. Zisťovali sme, ktorí lekári prežili a môžu pomôcť. Jedného z našich doktorov sme museli ihneď operovať, bohužiaľ, zomrel priamo na stole v kancelárii. Robili sme, čo sme mohli, ale nestačilo to,“ priznal.
Zdravotníci sledovali, ako ich kolegovia umierajú. Mnoho členov personálu prežilo, takže mohli pomáhať ľuďom so zraneniami. „Množstvu ranených sme ale pomôcť nemohli. Zrazu bolo všetko jasné. Jednoducho sme ošetrili tých, ktorí to potrebovali a žiadne iné rozhodnutie sme nerobili,“ opísal chvíle zmätku a strachu.
Aj dospelí muži neovládateľne plakali
„Niektorí moji kolegovia boli príliš šokovaní, len plakali a plakali. Snažil som sa niektorých povzbudiť, aby mohli pomáhať. Pokúšal som sa im dať pracovnú úlohu niečo, na ktorú by sa sústredili a odviedla y ich myšlienky od všetkej tej hrôzy. Niektorí ale boli v takom šoku, že nemohli nič robiť. Nie je ľahké vidieť dospelých mužov, vlastných priateľov, ako neovládateľne plačú,“ povedal.
Lajos Zoltan Jecs na mieste pracoval od mája a zažil veľa ťažkých zdravotníckych situácií. Je ale niečo úplne iné, keď máte ošetrovať svojich kolegov, priateľov. Boli to ľudia, ktorí tu celé mesiace tvrdo pracovali a v posledných týždňoch non-stop. „Neodchádzali domov a nevídali sa s rodinami. Iba pracovali v nemocnici, aby pomáhali ľuďom a teraz sú mŕtvi. Sú to moji priatelia, blízki priatelia. Slovami tú hrôzu nedá vyjadriť,“ opísal svoje osobné pocity. „Od rána sa trápim tým, že to, čo sa stalo, je absolútne neprijateľné. Ako sa to mohlo stať? Aký z toho bol prospech? Zničiť nemocnicu a toľko životov pre nič. Nenachádzam pre to slová.“
Dôsledok náletu na bojovníkov Talibanu
Pri sobotnom útoku na miestnu nemocnicu v Kundúz zahynulo 22 ľudí a desiatky utrpeli zranenia. Jedným z tých, ktorí prežili útok na vlastnej koži, našťastie, bez zranenia, bol aj ošetrovateľ Lajos Zoltan Jecs.
Hovorca síl USA v Afganistane pripustil, že americká armáda v noci z piatka na sobotu vykonala v Kundúze nálet na bojovníkov hnutia Taliban, ktorý „mohol mať za následok vedľajšie škody na neďalekom zdravotníckom zariadení“. Afganská strana tvrdí, že bojové vrtuľníky opätovali paľbu bojovníkov Talibanu, ktorí sa v nemocnici skrývali. Podľa lekárov bez hraníc sa však v objekte v čase bombardovania žiadni povstalci nenachádzali. K opakovaným náletom na nemocnicu MSF v priebehu zhruba jednej hodiny došlo v čase, keď v Kundúze prebiehali boje medzi militantmi z Talibanu a afganskými bezpečnostnými zložkami, podporovanými medzinárodnými silami pod vedením USA.
