BRATISLAVA - Kto je zodpovedný za vznik Islamského štátu či utečeneckej krízy? Môže za to Západ na čele s Američanmi ako sa to často traduje alebo Blízky východ je sud s pušným prachom, kde aj mala iskierka vyvolá požiar. Na tieto otázky odpovedá v rozhovore pre Topky politický a bezpečnostný analytik Jaroslav Naď.
Viaceré štáty na Blízkom východe rozkývala Arabská jar. Akú úlohu zohrávala táto udalosť za vznikom utečeneckej krízy a zrodu Islamského štátu?
Arabská jar priniesla do viacerých štátov nestabilitu. Ľudia povstali proti tyranským a diktátorským režimom, ale alternatívna vláda bola zväčša rozčarovaním. Ľudia naďalej trpeli a trpia. Preto áno, je to jeden z dôvodov utečeneckej krízy. Za vznikom IS ale Arabská jar nie je. V tomto prípade ide skôr o kombináciu mocenských a ekonomických záujmov viacerých radikálnych skupín v regióne, najmä v Iraku a Sýrii.
Akú úlohu zohrávajú za vznikom IS či utečeneckej krízy intervencie Západu na čele so Spojenými štátmi?
Áno, predčasný odchod spojeneckých síl z Iraku a neintervencia v Sýrii je jedným z dôvodov, ktoré umožnili vznik a výrazne pôsobenie IS.
Akú úlohu zohráva za vznikom IS či utečeneckej krízy náboženstvo, sektárske násilie a aký je ich vplyv na politiku?
Áno, do istej miery je to súboj Šiítov so Sunitmi, je za tým tiež sektárske násilie, ale aj kriminalita veľkých rozmerov.
Do Sýrie Západ nezasiahol. Nebola v tomto prípade chyba nezasiahnuť?
To je špekulácia. Ak by Zapad zasiahol, bol by kritizovaný, pretože Rusko by určite vetovalo súhlas Bezpečnostnej rady OSN a operácia by bola teda určite bez mandátu tejto organizácie. Výsledok by bol samozrejme neistý. Západ sa teda rozhodol nezasiahnuť a dnes viacerí kritizujú, že to bola chyba. Ťažko to odhadnúť, každopádne ideálnym riešením by bol spoločný koordinovaný postup všetkých relevantných aktérov či už v rámci regiónu aj v rámci Bezpečnostnej rady OSN. To je ale vzhľadom na zjavne odlišné geopolitické záujmy zúčastnených vysoko nepravdepodobné.
Asad použil chemické zbrane, aj keď Obama narysoval červenú líniu. Vyzeralo to, že intervencia je na spadnutie, ale nestalo sa tak. Prečo?
Obama nechcel intervenciu. Najmä z vnútropolitických dôvodov. Dnes sa to môže javiť ako chybné rozhodnutie. Ale po boji je každý generálom.
Môže takýto vládca zostať aj naďalej na čele krajiny s tichou akceptáciou veľmocí?
To si želá Rusko, osobne som ale presvedčený, že Asad už dlho pri moci nezostane.
Myslíte si, že by sa Asad vzdal funkcie výmenou za sľub, že nebude súdeny za vojnové zločiny?
Nemyslím si.
Utečeneckej kríze nahráva aj rozbitá Líbya. Tu Západ zasiahol a zanechal spúšť. Ako hodnotíte úlohu Západu v Líbyi?
Ako realizáciu polovičného riešenia. Operácia prebehla pod mandátom OSN, ale mal prísť aj krok B, to znamená inštalácia silnej vlády národneho porozumenia. Vláda, ktorá prišla k moci, sa ukázala ako neschopná riadiť celú krajinu a to viedlo k chaosu. Netreba ale zabúdať na to, že Západ zasiahol v Líbyi na základe žiadosti silných európskych krajín, ktoré považovali vývoj v krajine, kde Kaddáfi nasadil armádu proti svojim občanom a zavraždil niekoľko tisíc ľudí za neudržateľný. A pripomínam, že to prebehlo bez priameho vojenského zapojenia USA. Tie poskytli iba potrebnú logistickú podporu európskym spojencom.
Iní kritici vidia za problémami na Blízkom Východe odchod zo scény svetového policajta číslo jeden – USA. Do akej miery môže za to Obama?
Obama vyhral prezidentské voľby aj vďaka vyhradeniu sa proti Bushovej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Prisľúbil odchod z Iraku a výrazne zníženie prítomnosti v Afganistane. To splnil. Z môjho pohľadu to nebolo správne rozhodnutie a už vôbec to nebolo dobre načasované.
Je Obamova zahraničná politika na Blízkom Východe slabá?
Mám pocit, že Obamova administratíva urobila viacero chýb v zahraničnej politike. Už samotná politika „resetu“ vo vzťahoch s Ruskom sa ukázala ako veľka ilúzia.
Obama stiahol vojakov z Afganistanu a Iraku a dá sa povedať, že tam zanechal vákuum. Toto zrejme vyplnil teror a chaos. Urobil chybu?
Podľa mňa áno.
Akú úlohu hrá v regióne Rusko, je naozaj len ochranca stability v regióne a bojovník proti terorizmu alebo chladnokrvne sleduje vlastné záujmy?
Primárne sleduje svoje záujmy. To je legitímne. Netreba mať ale ilúzie, ani samotné Rusko nič nezmôže. A oni to vedia. Primárne si potrebujú udržať námornú základňu v Sýrii a tiež si uvedomujú, že okolo 3000 občanov Ruskej federácie je bojujúcich na strane IS a je teda iba otázkou času, kedy sa IS začne objavovať aj na severnom Kaukaze.
Myslíte si, že Izrael bude súhlasiť so zapojením Iránu do koalície proti ISIS?
Paradoxná situácia aj otázka. Irán je jedným z najväčších podporovateľov činnosti IS. A teraz sa tvári, že ide proti nemu bojovať. Izrael nikdy nebude súhlasiť s akýmkoľvek zapojením Iránu kdekoľvek.
Jaroslav Naď
Pôsobí v Inštitúte pre stredoeurópsku politiku (CEPI - Central Europe Policy Institute). Zaoberá sa obrannou a bezpečnostnou politikou. V minulosti pracoval v štruktúrach ministerstva obrany na rôznych analytických postoch. Šéfoval tiež sekcii obrany Stálej delegácie Slovenska pri NATO.
