BRATISLAVA - Ak na budúci týždeň padne v Bruseli kvalifikovanou väčšinou rozhodnutie o schválení povinných kvót na prerozdelenie utečencov do členských krajín EÚ napriek nesúhlasu Slovenska, vláda SR s nimi nebude súhlasiť. Na pôde Národnej rady SR to dnes vyhlásil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) počas rozpravy k téme migrantov.
"Každá krajina má suverénne právo riešiť svoju demografickú situáciu pozývaním utečencov, ale nie je možné nanucovať iným suverénnym štátom, koho a za akých podmienok musia akceptovať na svojom území. Bol by to koniec ilúzie malých štátov, že v EÚ majú svoj hlas," myslí si premiér.
Opozícii Fico poďakoval, že podporuje odmietavý postoj vlády k povinným kvótam. "Ich zavedenie bude pozvánkou pre ďalších imigrantov," myslí si. Za zvláštne tu označil, že krajiny, ktoré dodržiavajú pravidlá Schengenu, sú kritizované a tie, ktoré ich porušujú, nie. "Nie je to spor medzi dobrými humanistickými politikmi zo starých krajín a tých z východu, ktorí ešte nedorástli. Nie je to spor medzi zlým Východom a dobrým Západom, ale spor o pravidlá EÚ a ich dodržiavanie," vyhlásil Fico.
Podľa predsedu vlády sme všetci na jednej lodi. Ako tvrdí, SR je do určitej miery ohrozená, EÚ prestala byť bezpečnou a ohrozený bude každý z nás. "EÚ sa ocitla pod náporom státisícov migrantov a prestala by bezpečnou. Až 90 percent z nich sú ekonomickí migranti, ktorí si tu chcú nájsť prácu. Ak medzi nimi sú ľudia ohrození vojnou, ohrození na živote a zdraví alebo nemajú čo jesť, SR musí prejaviť jasnú solidaritu. Ale nemáme žiadny dôvod pomáhať ekonomickým migrantom. Zachovajme si zdravý rozum v tejto téme," apeloval Fico.
Podľa jeho slov sa ukázalo, že EÚ nemá strážené a chránené hranice. "Toľko sme hovorili o Schengene, a teraz sa tisíce ľudí valia cez hranice a nikto ich nezastavuje. Toto ohrozuje globálnu váhu EÚ vo svete. Ak vlnu migrantov nezastavíme, hrozí nebezpečenstvo, že tradičné proeurópske strany budú vystriedané nacionalistickými, xenofóbnymi a protieurópskymi stranami, až bude EÚ v kríze," varoval premiér s tým, že Slovensko nechce ďalšiu hlbokú krízu EÚ.
Fico tiež deklaroval, že bezpečnosť občanov SR je pre jeho vládu na prvom mieste. "Nemožno ignorovať spravodajské informácie, že je to najmä Islamský štát, ktorý organizuje prevážanie ľudí a získava na tom obrovské zdroje. Tieto príjmy potom môže používať na svoje aktivity v Európe. Toto nie je paranoja, ale zodpovedná opatrnosť," konštatoval predseda vlády. Poslancov uistil, že nikto z jeho vlády nehovorí, že čo imigrant, to terorista. "Ale to, že spomedzi státisícov imigrantov môže byť niekoľko tisíc nebezpečných ľudí, nie je dôvod na naivitu a zanedbanie bezpečnosti," dodal Fico.
Bez slobody pohybu osôb stráca európsky projekt zmysel
Utečenecká kríza zmení Európsku úniu a Schengen, môžeme prísť o slobodu pohybu. A bez nej stráca európsky projekt zmysel. V Národnej rade SR to dnes povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
"Projekt Európskej únie bol postavený na solidarite, dohode a voľnom pohybe osôb. Tým, že strácame ochotu prejavovať solidaritu a hľadať dohodu, sa môžeme v konečnom dôsledku pripraviť aj o slobodu pohybu, v najlepšom prípade obmedziť slobodu pohybu - čoho sme svedkami už aj teraz. A bez nej stráca tento projekt zmysel," uviedol v pléne.
Podľa Bugára malo Slovensko pred pár mesiacmi prijať dobrovoľne vtedajších približne 700 utečencov. Tí by totiž podľa šéfa Mosta-Híd na Slovensku nezostali. "A mali by sme argument, že nechcú u nás zostať. Tento argument ale teraz používať nemôžeme," poznamenal.
Bugár zároveň vyzval, aby vláda nestrašila ľudí. Pomáha to totiž podľa neho extrémistom. "Nestrašme občanov, lebo strach je živnou pôdou extrémistov. Našou úlohou je rozptýliť ich strach, pochybnosti. Občania od nás očakávajú riešenia, zodpovedné návrhy. Také, ktoré neohrozia základné hodnoty tejto krajiny, ale ani Európy. Buďme sebavedomejší," povedal Bugár.
Ľuboš Blaha zo Smeru-SD súhlasí, že extrémistom netreba nahrávať. Rovnako však podľa neho netreba robiť hystériu z hraničných kontrol. "Slováci sú dobrí ľudia. Ale keď idete do USA, idete hraničnou kontrolou. Uráža vás to? Ja si myslím, že keď žiadame, aby boli migračné toky kontrolované, nehovoríme, že moslimovia sú zlí. To nie je nehumánne. To, že povieme, že je tu bezpečnostné riziko, neznamená to, že moslimovia sú zlí," zdôraznil Blaha. Vždy sa však podľa neho nájde niekto zlý, a preto sú hraničné kontroly dôležité. "A v tom Európska únia zlyhala," vyhlásil.
V stávke je Schengen a možno aj budúca tvár Európy
Utečenecká kríza ohrozuje Schengenský priestor, môže narušiť vzťahy v rámci Európskej únie a zmeniť aj tvár samotnej Európy. Vyplýva to z dnešných vyjadrení podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. "V stávke je nielen Schengen a jeho budúcnosť, ale aj vzťahy v rámci Európskej únie, budúcnosť európskych politík a možno aj budúca tvár Európy," vyhlásil Lajčák v pléne Národnej rady SR. Odmietol obvinenia, že Slovensko nie je solidárne. Zdôraznil, že sme vždy pomáhali partnerom a budeme to robiť aj naďalej. Je však proti falošnej solidarite.
"Presadzujeme komplexné, dlhodobé a udržateľné riešenia," zopakoval Lajčák. Slovensko podľa neho volá po lepšej ochrane vonkajšej hranice únie, fungujúcich hot-spotoch s registráciou a braním odtlačkov, dôslednej návratovej politike aj celoeurópskom zozname bezpečných krajín pôvodu. Ďalej chce podporu bezpečných zón v tretích krajinách, rozhodnejšie akcie proti prevádzačom a intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb. Volá aj po robustnejšej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ, riešení problémov v krajinách pôvodu a po lepšej spolupráci so zahraničnými partnermi.
"V hre sú osudy konkrétnych ľudí, ale aj podoba európskeho projektu. Projektu, v ktorom sme doteraz dokázali aj tie najzávažnejšie krízy riešiť nie čiastkovo a nárazovo, ale prezieravo, komplexne a hlavne udržateľne," uviedol Lajčák a zopakoval potrebu nájsť komplexné riešenie. Zároveň opätovne odmietol povinné kvóty.
Šéf rezortu diplomacie sa pýta, či je naozaj zodpovedné zavádzať automatické prerozdeľovanie bez toho, aby sme vedeli, koľko ľudí a za akých podmienok môžeme prijímať. "Zadefinoval niekto, čo je absorpčná kapacita Únie? A čo nastane, keď sa táto kapacita dosiahne? Spustíme závory a urobíme z Európy neprístupnú pevnosť? Potom už nebudú platiť tie hodnoty, na ktoré sa dnes tak emotívne odvolávame?" obrátil sa na poslancov Lajčák.
Utečenecká kríza je podľa neho natoľko vážna, že by sa čo najskôr mali mimoriadne zísť lídri EÚ. Zdôraznil potrebu hľadania konsenzu a upustenie od snahy presadzovať opatrenia nátlakom. Poznamenal zároveň, že Európska únia nemusí riešiť všetky bolesti sveta. "Tu majú svoju úlohu aj ďalšie regionálne a medzinárodné zoskupenia – Africká únia, Arabská liga, Organizácia islamských štátov, no a samozrejme OSN," poznamenal.
Dodal, že Slovensko podporuje väčšinu z navrhovaných riešení, ako sú vytvorenie Núdzového trustového fondu EÚ pre stabilitu, definovanie zoznamu bezpečných krajín či návrhy zamerané na posilnenie európskej politiky návratov. "Posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ je nevyhnutné pre zachovanie fungujúceho Schengenu. Pre nás je to jedna z najvyšších priorít," vyhlásil.
Pellegrini otvoril schôdzu, ktorú odštartuje utečenecká kríza
Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) dnes otvoril zasadnutie 54. schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorá odštartuje diskusiou o aktuálnej situácii v riešení migračnej krízy. Predposledné riadne naplánované zasadnutie pléna v tomto roku je svojím rozsahom rekordné, na programe je 173 bodov.
Zákonodarný zbor sa migrantom venoval aj na júnovom zasadnutí, keď okrem iného odmietol povinné kvóty. Problematika však bude na stole opäť. "Je to živá otázka. Napriek tomu, že sa tým už parlament pred prázdninami zaoberal a prijal stanovisko, je potrebné sa k tomu vrátiť, lebo situácia je inde," vysvetlil predseda parlamentu Peter Pellegrini.
Po debate o migrantoch príde na rad novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú do parlamentu vrátil prezident SR Andrej Kiska. Cieľom zákona bolo okrem iného vytvorenie registra konečných užívateľov výhod firiem, ktoré získavajú zákazky vo verejnom obstarávaní. Hlava štátu však upozornila na niekoľko nedostatkov, ktoré právna norma obsahuje. Podľa prezidenta pôvodnú požiadavku riešiť účasť tzv. schránkových firiem pri nakladaní s verejnými zdrojmi schválený zákon zúžil len na oblasť verejného obstarávania. Hlava štátu to považuje za závažný nedostatok, ktorý však nedokáže odstrániť uplatnením práva veta. "Potrebné zmeny by si vyžadovali uplatnenie zákonodarnej iniciatívy," poznamenal prezident.
V prvých dňoch schôdze čaká na poslancov aj diskusia o viacerých vládnych návrhoch z tzv. druhého sociálneho balíčka. Novela zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa má od januára zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa o 50 eur na 280 eur mesačne. A to v prípade, ak starostlivosť dieťaťu do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Ministerstvo práce na rokovanie predložilo aj návrh zákona o sociálnom poistení. Ten má zase zabezpečiť zvýšenie materskej dávky zo súčasných 65 percent denného vymeriavacieho základu na 70 percent. Cieľom tohto kroku je podporiť rodiny.
