BUDAPEŠŤ - Každý deň približne 1500 prevažne afganských a sýrskych utečencov putuje cez lesy zo Srbska do Maďarska. Polícia ich zadrží, zaregistruje, a potom pustí s tým, že sa majú hlásiť v niektorom z azylových centier. Väčšina z nich ale namiesto toho zamieri na Západ, kde prispievajú k silnejúcej utečeneckej kríze v Európskej únii.
Práve na vonkajších hraniciach Európskej únie, ako je tento hustý les, cez ktorý prechádzajú tisíce utečencov, je najzreteľnejšie zrejmá zraniteľnosť schengenskej zóny, kde je možné cestovať bez pasov. Maďarsko je zatiaľ prevažne tranzitnou krajinou pre väčšinu utečencov, ale napriek tomu ich silnejúci príliv čím ďalej tým viac vyčerpáva a polarizuje túto stredoeurópsku krajinu, kde tiež prispieva k nárastu rasizmu. Začínajú sa objavovať konflikty a tvrdší postoj zaujíma aj maďarská vláda.
V tábore v Sečovciach museli zasahovať policajti: Došlo k hádke medzi utečencami
Migranti táboria v lesoch a na železničných staniciach, spia na uliciach v Budapešti a nechávajú za sebou záplavu odpadkov - tranzitných dokumentov v gréčtine či srbochorvátčine s odstránenou fotografiou, podprsenky, obaly od cukríkov a tuby gélu na vlasy. Rozčúleným miestnym obyvateľom chýba ich pokojný, izolovaný život. "Ľudia už tu toho majú dosť," hovorí päťdesiatročná Olga, ktorej farma leží, čo by kameňom dohodil od hranice. Migranti jej nijako neublížili, ale aj tak na nich pozerá s podozrievavosťou a nechuťou. "Stále sa okolo potĺkajú skupiny ľudí. Moji psi celú noc štekajú, bojím sa nechávať otvorené okná. Mám strach o svoje dcéry a bojím sa ísť na bicykli do dediny, aby som nakúpila," uviedla.
Maďarskí vedúci predstavitelia sa snažia so silnejúcim prílevom utečencov skoncovať. Stavia sa 175 kilometrov dlhý plot z ostnatého drôtu, ktorý má migrantov odradiť. Boli sprísnené azylové zákony, aby boli možné zrýchlené deportácie. A Maďarsko začalo odmietať prijať späť migrantov z ďalších krajín EÚ, aj keď to vyžadujú pravidlá únie. Populistický pravicový premiér Viktor Orbán tento postoj odôvodňuje tým, že imigráciu spája s terorizmom, zvýšením zločinnosti a nezamestnanosti. A dodáva, že Maďarsko bude v tomto ohľade konať na vlastnú päsť, pretože EÚ žiadne riešenie neponúka.
Väčšina utečencov prichádzajúcich do Maďarska uvádza, že chce pokračovať na Západ - prevažne do Británie. Dvadsaťpäťročný Sýrčan, ktorý sa predstavil len ako Muhammad, povedal, že by chcel v Británii pokračovať v štúdiu inžinierstva. "Keď ma vo vojne zranili, vedel som, že už nemôžem zostať doma," dodal a ukázal zranenia od šrapnelu na kolene. "Teraz, keď sme v Maďarsku, sa cítime lepšie."
Migranti sa zvyčajne pokúšajú dostať do EÚ najprv v Grécku, kam prechádzajú cez tureckú hranicu. Tu ich ale úrady posielajú späť, pretože krajina sužovaná ekonomickou krízou sa o ne nemôže postarať. Odtiaľ potom vedie hlavná cesta cez Macedónsko do Srbska. Zo Srbska prechádzajú do Maďarska - a ako ich počet narastá, polarizujú sa postoje Maďarov. Jedni požadujú väčšiu vládnu pomoc pre migrantov, a druhí tvrdší zákrok proti nim. Odporcovia utečencov organizujú protesty a demonštrácie, na ktorých padajú výrazy ako "africké hordy", aj obvinenia, že migranti znásilňujú ženy.
Na opačnej strane spektra sú dobrovoľnícke skupiny, ktoré sa organizujú prostredníctvom sociálnych sietí, ako je Facebook, a mobilizujú ďalšie na poskytnutie pomoci. Väčšinou im predovšetkým rozdávajú vodu, jedlo, poskytujú informácie aj základné služby, ako je možnosť sa umyť, oddýchnuť si alebo si nabiť mobilný telefón.
