BRUSEL - Kandidátku Fínska na eurokomisárku Hennu Virkkunenovú v utorok večer v Európskom parlamente (EP) v Bruseli vypočúvali poslanci z dvoch hlavných a štyroch pridružených výborov. Zisťovali, či bude spôsobilá chrániť technologickú suverenitu a riadiť otázky bezpečnosti a demokracie.
Hlavnú časť otázok jej kládli členovia výborov pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a vnútorný trh a spotrebiteľov (IMCO). Dodatočné otázky mohli klásť poslanci z výborov pre občianske slobody a spravodlivosť, zahraničné veci, právne záležitosti obchod a kultúru.
archívne video
Virkkunenová na úvod uviedla, že bude pracovať na posilnení digitálnej nezávislosti EÚ, zabezpečení kritickej digitálnej infraštruktúry a zvýšení konkurencieschopnosti. Predstavila svoje plány na podporu inovácií a investícií do hraničných technológií, zaistenie bezpečnosti a spravodlivého online priestoru, odstránenie priepasti v digitálnych zručnostiach, zníženie byrokracie a zvýšenie investícií do výskumu.
Sľúbila investície a inovácie v oblasti kybernetickej obrany a chrániť kritickú infraštruktúru EÚ pred hybridnými útokmi. Podporila myšlienku vybudovania skutočnej obrannej únie s dôrazom na spoločné investície. Ďalšie podrobnosti predloží v pripravovanej bielej knihe o obrane.
Po otázkach o zvyšovaní technologickej nezávislosti EÚ, vrátane cloudových služieb, sa zaviazala pritiahnuť výskumných pracovníkov do Európy, zvýšiť súkromné investície a zvýšiť kvalifikáciu odborníkov. Tvrdí, že zákon o digitálnych sieťach pomôže znížiť byrokraciu a zabezpečiť vysokorýchlostné pripojenie pre všetkých. Medzi ďalšie priority podľa nej patrí zvýšenie výroby polovodičov v EÚ, vesmírna priemyselná stratégia EÚ a kvantová výpočtová technika.
V oblasti umelej inteligencie sľúbila urýchlene implementovať nový zákon. Aby sa Európa stala "kontinentom umelej inteligencie", ktorý dokáže prilákať talenty, počas prvých 100 dní vo funkcii predstaví iniciatívu tovární na umelú inteligenciu. Prioritou bude aj posilnenie priemyselného využitia umelej inteligencie.
Poslanci sa pýtali aj na presadzovanie zákona o digitálnych službách a zákona o digitálnych trhoch, na škodlivé účinky sociálnych médií, ochranu slobody prejavu v online prostredí a predaj nelegálnych produktov z tretích krajín.
Virkkunenová uviedla, že ochrana detí online je jednou z jej priorít. Chystá sa predložiť akčný plán proti kyberšikane a preskúmať systémové riziká, ako sú návykové algoritmy. Zdôraznila potrebu spolupracovať s partnermi s rovnakým zmýšľaním v oblasti digitálnej politiky a aj to, že digitálne pravidlá platia pre všetky spoločnosti, ktoré chcú pôsobiť v Únii.
Po sérii otázok o slobode prejavu a základných právach pripomenula chystanú iniciatívu eurokomisie "Demokratický štít", potrebu bojovať proti zasahovaniu zo zahraničia a proti dezinformáciám a dôležitosť pluralitného mediálneho prostredia.
Všetky rozhodnutia o výsledkoch vypočutí 26 dezignovaných eurokomisárov zbiera predsedníčka EP Roberta Metsolová. Keď bude mať všetky posudky, oznámi výsledky šéfke eurokomisie a oficiálne ich zverejní.
Riberová poslancom EP prisľúbila nový prístup k politike hospodárskej súťaže EÚ
Kandidátka Španielska na eurokomisárku Teresa Riberová v utorok večer v Európskom parlamente (EP) v Bruseli čelila otázkam poslancov z troch hlavných a piatich pridružených výborov. Poslanci skúmali ako chce vo funkcii podpredsedníčky Európskej komisie (EK) spravovať portfólio pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod.
Hlavnú časť otázok dostal od členov výborov pre životné prostredie, hospodársky rozvoj a energetiku. V závere vypočúvania dostal otázky z výborov pre obchod a spotrebiteľov, dopravu, regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo.
Riberová vo svojom úvodnom prejave vzdala hold obetiam nedávnych záplav v Španielsku. Sľúbila zachovať implementáciu Európskej zelenej dohody s cieľom splniť ciele v oblasti klímy. Chce nastaviť nový prístup k politike hospodárskej súťaže, ktorý podporí európske podniky pri dosahovaní rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni.
Po otázkach poslancov ako chce zlepšiť schopnosť Európy pripraviť sa na riziká súvisiace s klímou, Riberová zdôraznila, že treba urobiť viac pokiaľ ide o zlepšenie odolnosti EÚ voči extrémnym prejavom počasia vrátane systémov včasného varovania a schopnosti reakcie. Chystá sa predložiť nový európsky plán na prispôsobenie sa zmene klímy, ktorý by tieto problémy vyriešil.
Rovnako sa zaviazala pracovať na plnení cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a na stanovení cieľu EÚ do roku 2040 znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Riberová tiež povedala, že je potrebné podporiť dekarbonizáciu priemyslu, presadzovať spravodlivý prechod a využiť výhody ekologických a digitálnych prechodov.
Na otázky o úlohe jadrovej energetiky v európskej politike zareagovala slovami, že rozhodnutia o energetickom mixe sú zodpovednosťou členských štátov. Po otázke o európskom automobilovom priemysle a dekarbonizácii tohto sektora vyjadrila ochotu spolupracovať s rôznymi zainteresovanými stranami v tomto odvetví s cieľom zabezpečiť dekarbonizáciu. V tomto smere sa zaviazala riešiť otázku podpory subdodávateľov automobilového priemyslu.
Zákonodarcom prisľúbila pracovať na reforme politiky hospodárskej súťaže EÚ s cieľom zlepšiť rýchlosť presadzovania zákonov, zjednodušiť pravidlá štátnej pomoci a obmedziť akvizície, ktoré bránia inováciám. Súhlasila s tým, že v rámci politiky hospodárskej súťaže existuje priestor na to, aby sa urobilo viac v boji proti zneužívaniu cien a aj v oblasti bytovej krízy.
Na otázky o zaistení predvídateľnosti počas reforiem pravidiel hospodárskej súťaže, uviedla, že treba zlepšiť presadzovanie zákona o digitálnych trhoch, na čo však eurokomisia potrebuje ďalšie právomoci. Všetky rozhodnutia o výsledkoch vypočutí 26 dezignovaných eurokomisárov zbiera predsedníčka EP Roberta Metsolová. Keď bude mať všetky posudky, oznámi výsledky šéfke eurokomisie a oficiálne ich zverejní.
Koordinátori výborov odložili hodnotenia všetkých vypočutých podpredsedov EK
Európsky parlament (EP) v Bruseli mal v utorok na programe posledných šesť vypočutí navrhovaných eurokomisárov a podpredsedov Európskej komisie (EK). Koordinátori sa po ich vypočutí zhodli, že hodnotenia všetkých odložia na neskôr. Potvrdila to hovorkyňa EP Delphine Colardová na sociálnej sieti X.
Po minulotýždňovom vypočutí 20 navrhovaných eurokomisárov poslanci odložili iba hodnotenie maďarského nominanta Olivéra Várhélyiho. Jeho písomné odpovede na dodatočné otázky a ich zhodnotenie sa očakáva v stredu.
V prípade Roberta Fitta z Talianska sa na odklade hodnotenia dohodli koordinátori politických skupín z výborov pre zahraničnú politiku a regionálny rozvoj. Navrhovanú šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú z Estónska dočasne zablokovali koordinátori z výboru pre zahraničnú politiku.
Pri Roxane Minzatuovej z Rumunska to boli koordinátori z výborov pre sociálne otázky a kultúru. Problémom bola nehnuteľnosť, ktorú kúpila v Rumunsku. Podľa jej vlastných slov nepatrí pod chránené pamiatky a vie dokázať svoju bezúhonnosť.
Koordinátori zo štyroch výborov (pre priemysel, jednotný trh, hospodársky rozvoj a životné prostredie) odložili hodnotiace stretnutie Stéphana Séjourného z Francúzska. Na odklade hodnotenia sa po večernom vypočutí Henny Virkkunenovej z Fínska dohodli koordinátori z výborov pre jednotný trh a priemysel. Rovnako postupovali v prípade Teresy Riberovej zo Španielska koordinátori z výborov pre životné prostredie, hospodársky rozvoj a priemysel.
Podľa zdrojov z prostredia EP odklad hodnotenia spôsobilostí posledných šiestich kandidátov neznamenaná, že podali nepresvedčivý výkon. Ide skôr o vnútornú dohodu medzi politickými frakciami a k hodnoteniam môže dôjsť už v stredu.
Konferencia predsedov EP vykoná záverečné vyhodnotenie na základe odporúčaní pracovných výborov a vyhlási vypočutia za ukončené. Očakáva sa to do 21. novembra. Hlasovanie o celej EK je naplánované v dňoch 25. až 28. novembra v Štrasburgu. Na jej schválenie bude stačiť nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.
