PHNOM PÉNH - Červení Khméri prerobili pred štyridsiatimi rokmi gymnázium na desivú mučiareň. Po oslobodení väzenia Tuol Sleng v Kambodži sa našlo iba sedem živých väzňov. V súčasnej dobe žijú už len dvaja, ktorí sa o svoje najhoršie zážitky v živote delia s turistami. Každý deň navštevujú miesta, kde im bolo ubližované.
Tuol Sleng s kódovým označením S-21 je neslávne známa väznica v Kambodži, v ktorej bolo v 70. rokoch 20. storočia mučených a zavraždených viac ako 12 tisíc ľudí. Prežila len hŕstka z nich. Dvaja z nich - Chum Mey (83) a Bou Meng (74) patria medzi nich. Teraz, 40 rokov po tom, ako diktátor Pol Pot prevzal kontrolu nad krajinou, každý deň pripomínajú ľuďom, čo sa dialo za múrmi mučiarne.
Chum ešte aj teraz, desiatky rokov odvtedy, čo sa mu podarilo prežiť, prežíva nočné mory. Spomína, ako ako desať dní mučili a nútili sa priznať k tomu, že je tajný agent CIA, hoci predtým o tejto inštitúcii nikdy nepočul. "Ak by zo mňa týraním nedostali to falošné priznanie, popravili by ma. Nemal som príliš inú možnosť," hovorí v rozhovore pre BBC.
Mey bol náhle zatknutý 28. októbra 1978, doteraz nevie prečo. "Zaviazali mi oči a zviazali ruky za chrbtom. Prosil som svojich únoscov, aby dali vedieť mojej rodine, kde sa nachádzam." Po prevoze do väznice ho, tak ako všetkých väzňov, zmerali, vyfotografovali, vyzliekli a spútali na podlahe miniatúrnej cely.
Počas nasledujúcich dvanástich dní ho bachari trikrát denne premiestnili do vypočúvacej miestnosti, kde ho mučili v ťažkých železných okovách a na železnej posteli.
Dvojica strážcov sa striedala pri tom, ako ho mlátili palicou, okolo ktorej bol obtočený ostnatý drôt. Potom mladíkovi začali trhať nechty. Aj to zniesol, hoci bolesť už prekračovala hranicu únosnosti. No najviac sa bál elektrických šokov. Tie boli do tela podávané cez elektródy pripevnené na vnútornej strane uší. V dôsledku toho Chum ohluchol na jedno ucho a vždy keď hýbe hlavou, počuje zvuk tečúcej vody. V tej chvíli som už strácal pojem o priestore a čase. Povedal som im, čo chceli počuť. Nevedel som, čo je správne alebo zlé. Nič." Väzni podľa jeho výpovede dostávali dvakrát denne dve naberačky vodnatej kaše. Chum býval tak hladný, že rozmýšľal, že začne jesť krysy, ktoré im behali po cele. Na záchod chodili do muničného skladu.
Bou Meng bol pôvodne zástancom Červených Kmérov. Bol umelec, namaľoval viaceré propagandistické plagáty.
On a jeho manželka boli zatknutí 16. augusta 1977. Pár oddelili, Menga previezli do veľkej cely plnej vychudnutých chovancov. Rovnako ako Chum, ako on bol vypočutý a bitý. Doteraz má na tele množstvo jaziev a vplyvom mučenia taktiež ohluchol na jedno ucho. Jeho žena Ma Yoeun skončila s podrezaným hrdlom v masovom hrobe na mieste zvanom Choeung Ek (v preklade Vraždiace polia), kde skupina mladistvých katov čakala, kým im príde robota. Predtým boli vždy upozornení na to, aký veľký hrob musia vykopať.
Po niekoľkých mesiacoch tvrdého výsluchu Bou ochabol a zo zúfalstva sa priznal ku všetkému, z čoho ho obviňovali. Život mu zachránil iba fakt, že maľoval portréty. Keď sa šéf väznice, ktorému sa hovorilo Duch, dozvedel, že je maliar, dal mu na základe čiernobielej fotografie nakresliť portrét Pola Pota. Varoval ho, že ak obraz nebude realistický, zabije ho. Mengovi trvalo tri mesiace, než dielo dokončil. Obraz bol 1,5 metra široký a 1,8 metra vysoký. Duchovi sa jeho práca páčila, a tak mu dal namaľovať aj Karla Marxa, Lenina a Mao Ce-tunga. Boua však potreboval aj na to, aby mu opravoval písacie stroje, ktoré zaznamenávali údajné priznania väzňov, a šijacie stroje, na ktorých sa šili čierne uniformy Červených Kmérov.
Väčšina ľudí, ktorí skončili v zajatí Červených Kmérov, boli obvinení zo spolupráce so zahraničnými vládami alebo zo špionáže pre KGB či CIA. Režim bol živnou pôdou paranoje.
Chum a Bou boli ušetrení len preto, že ich praktické zručnosti boli pre Červených Kmérov užitočné. Hroziace tresty smrti im preto pozastavili. No ich rodiny neprežili. Mengove dve deti zomreli na chorobu počas Pol Potovho režimu, jeho žena skončila v masovom hrobe. Chumova manželka žila do 7. januára 1979. V tento deň vietnamskí vojaci vtrhli do metropolyPhnom Pénh. Tieto udalosti spôsobili v S-21 paniku, strážnici sa rozutekali a čakali na príkazy. Práve vtedy videl Chum svoju ženu a syna naposledy. Následne sa strhol boj medzi Červenými Kmérmi a opozičným silami, ktorý prežil len on. Svojho prvorodeného syna stratil ešte v roku 1975 počas nútenej evakuácie hlavného mesta. Jeho dve dcéry zas zmizli, keď bol v Tuol Sleng.
Obaja muži sa po oslobodení znovu oženili a založili druhé rodiny. V súčasnosti sa živia tak, že v Tuol Sleng predávajú svoje pamäti za desať dolárov. Oboch miestni obyvatelia považujú za akési celebrity, ktoré su zhmotnením novodobej pripomienky kambodžskej temnej minulosti. Mey aj Meng v roku 2009 svedčili na tribunáli OSN pre vojnové zločiny proti Duchovi, bývalému učiteľovi matematiky, ktorý im zničil život. "Dôležité je dokumentovať to, čo sa tu stalo. Chcem, aby sa ľudia, ktorí to tu navštívia, vrátili domov a povedali svojej rodine a priateľom o tunajšej genocíde," uzatvára Mey.
Peklo v severokórejských gulagoch: Hrozivé skeče mučenia, ktoré vyrážajú dych
S-21 bol mikrokozmos, dôkaz toho, čo sa dialo v celej Kambodži za vlády Červených Kmérov. Jeho nútené osadenstvo tvorili z 90 percent umelci, intelektuáli a učitelia. Pol Pot chcel ich vyvraždením vrátiť krajinu k "Year Zero" (Rok Nula), čo bola jeho vízia beztriednej a agrárnej spoločnosti. Počas jeho režimu prišla o život štvrtina obyvateľstva - zhruba dva milióny ľudí., ktorí boli zavraždení alebo zomreli od hladu alebo na chorobu.
