GABČIKOVO - Obyvatelia obce Gabčíkovo dnes v miestnom referende odmietli utečencov a zriadenie dočasného utečeneckého tábora. Proti táboru v obci je 96,67 percenta občanov, a teda 2 501 obyvateľov, ktorí dnes plebiscit podporili.
K hlasovacím urnám prišlo 2 603 zo 4 452 oprávnených voličov. Volebné komisie rozdali 2 600 hlasovacích lístkov, 2 587 z nich bolo platných, 13 neplatných. Na referendovú otázku odpovedalo "nie" 3,32 percenta voličov. Výsledky referenda zverejnila obec Gabčíkovo na svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti Facebook.
Referendum sa v obci začalo o 7:00, volebné okrsky sa zatvorili o 19:00. Občania oprávnení hlasovať odpovedali na otázku "Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v budove STU v obci Gabčíkovo?"
Ako však uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, miestne referendum v obci je samosprávnou pôsobnosťou, do ktorej rezort nie je oprávnený zasahovať a nemá ani povinnosť sa jeho výsledkami riadiť. V tomto prípade pôjde podľa rezortu o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť. Minister vnútra Robert Kaliňák podpísal 21. júla s rakúskou rezortnou kolegyňou Johannou Miklovou-Leitnerovou dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky.
Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že išlo o referendum proti rozhodnutiu verejnej moci. Ako povedal, problém vidí skôr v tom, že štátna moc nerešpektuje právoplatné referendum, a v tom, že nemáme právnu úpravu, ktorá by zaväzovala vykonať výsledky miestneho referenda, či nejaký orgán verejnej moci, ktorý by rozhodnutie z platného miestneho referenda vykonal.
Kresák, ktorý v minulosti pôsobil ako ústavný sudca, bol zástupcom SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu či právnikom Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v SR, poukázal v tejto súvislosti na prípad obce Tešedíkovo. V Tešedíkove sa občanom podarilo dvakrát s úspechom zorganizovať miestne referendum na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered, ktorý predtým dedina používala viac ako 700 rokov. Slovenská vláda však žiadosti nevyhovela a so zmenou názvu nesúhlasila s odôvodnením, že historický názov Pered dnes nie je súčasťou štátneho jazyka.
SDKÚ-DS: Gabčíkovo neodmietlo pomoc utečencom, ale diktát vlády
Výsledok referenda v Gabčíkove je podľa SDKÚ-DS varovným prstom pre slovenskú vládu, ale aj pre europolitikov v Bruseli. Ako, uviedol dnes predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo, nedeľné hlasovanie obyvateľov totiž nebolo len o strachu z umiestnenia utečencov v ich obci, ale aj o odmietnutí politiky „o nás bez nás“. „Diskusia o vyriešení problémov s migrantmi sa od začiatku obmedzila len na počty a miesta, kde budú presídlení. Ani politické elity v Bruseli, ale ani vláda Roberta Fica neprihliadala na ľudské potreby ľudí – ľudí, ktorí utiekli do Európy a ľudí, ktorí ich mali prijať. Gabčíkovské referendum je výsledkom chýb Bruselu a súčasnej vlády,“ uviedol predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.
SDKÚ-DS od začiatku odmietala myšlienku presídľovania migrantov na základe „od stola“ prijatých rozhodnutí. Stále je presvedčená, že pri riešení problematiky migrantov je potrebné brať do úvahy ľudský rozmer celého problému. Zároveň je potrebné brať do úvahy možnosti jednotlivých krajín. SDKÚ-DS preto navrhovala, aby sa pri riešení nelegálnych migrantov kládol väčší dôraz na slobodné rozhodnutie utečencov, ale aj špecifické potreby jednotlivých krajín. „Medzi tisíckami ľudí, ktorí utiekli zo svojich domovov, je množstvo kvalifikovaných odborníkov a špecialistov, ktorých jednotlivé pracovné trhy skutočne potrebujú. Zároveň sme upozornili na skutočnosť, že z nelegálnej migrácie sa stal výnosný obchod pre organizované skupiny prevádzačov a politika Európy ich povzbudzuje k ďalšej aktivite. Navyše je potrebné vynaložiť oveľa väčšie úsilie na ochranu hraníc,“ konštatoval Frešo.
Európa podľa SDKÚ-DS za uplynulé mesiace nepokročila ani o krok vpred. Do dnešného dňa sa zaoberá len následkami nelegálnej migrácie, nerieši jej príčiny. „Ľudia na Slovensku si uvedomujú, že je našou povinnosťou pomáhať tým, ktorí našu pomoc skutočne potrebujú. No zároveň majú právo, aby s nimi politici čestne a otvorene komunikovali. A aby im vysvetlili všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodli prijať utečencov a umiestniť ich práve do ich obce. To sa žiaľ nestalo. Gabčíkovské referendum je odkazom pre slovenskú vládu, ale aj byrokratom do Bruselu, ako to dopadne, keď sa z rozhodovania o osudoch ľudí vytratí ľudskosť,“ uviedol predseda Sekcie spravodlivosti a bezpečnosti SDKÚ-DS Ján Keselý.
Výsledok referenda sa dal očakávať, myslí si Bugár
Výsledok referenda v Gabčíkove sa dal očakávať a vôbec sa mu nemožno čudovať. Vláda absolútne nekomunikovala s občanmi, a predovšetkým s obyvateľmi Gabčíkova, v snahe rozptýliť ich obavy z príchodu päťsto imigrantov, ktorých dočasne prijmeme na základe dohody s Rakúskom, uvádza sa v reakcii predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára, ktorú poskytol hovorca Most-Híd Matej Kováč.
Podľa Bugára vláda úplne podcenila túto úlohu, pričom vyjadrenia jej predstaviteľov, vrátane premiéra Fica, situáciu ešte zhoršovali, keď hovorili o migrantoch ako o bezpečnostnej hrozbe. Vládu čaká teraz ťažká úloha, ako vzniknutú situáciu vyriešiť tak, aby bol vypočutý hlas obyvateľov Gabčíkova a zároveň splnené záväzky, ktoré dala rakúskej vláde.
