BRATISLAVA - Dennodenne v plnom nasadení zachraňujú naše životy. Ich práca je náročná, neustále sú pripravení pomáhať. Povolanie záchranára nie je vôbec jednoduché. Pracujú pod stresom v snahe čo najlepšie a najrýchlejšie pomôcť. Zúfalé telefonáty bezradných ľudí, ale aj pohotové zákroky pri dopravných nehodách, či rôznych tragédiách dávajú zabrať aj skúseným záchranárom. Navštívili sme operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky a pozreli sme sa, ako vyzerá všedný deň ľudí, ktorí sú pravidelne pripravení pomáhať.
Do priestorov, kde sídli operačné stredisko záchranárov, sme dorazili ráno. Ešte sme sa nestihli poriadne rozhliadnuť, operátorov zahltilo množstvo telefonátov. Na jednej z bratislavských ulíc sa stalo nešťastie. Do mladej ženy na motocykli narazil autobus. V panike volali okoloidúci, vodiči, ale aj cestujúci, ktorí incident videli. V súbehu s telefonátmi už na miesto vyrážala sanitka.
V priestore, kde sídli tzv. integrovaný záchranný systém, sedia v dvoch radoch zdravotníci a v dvoch radoch hasiči. Ak dôjde k nešťastiu, všetci sú naraz informovaní, preto dokážu bezodkladne reagovať a vyslať potrebné vozidlá.
Nespočetnekrát záchranári na mieste poskytnú prvú pomoc a ak si to situácia vyžaduje, zabezpečia prevoz zraneného do nemocnice. Žiaľ, stáva sa aj, že vážnym zraneniam pacienti podľahnú a aj napriek rýchlemu a pohotovému zásahu záchranárov, človek zomrie. To sa, bohužiaľ, stalo aj v rannom prípade. Žena utrpela pri nehode vážne poranenia hlavy, ktorým podľahla.
Operátori na tiesňových linkách sú fundovaní odborníci
Ľudia, ktorí pracujú na operačnom stredisku záchranárov a odpovedajú na telefonáty, nechodia priamo do terénu. Ak majú službu, ostávajú za počítačom a sú pripravení bezprostredne a neodkladne reagovať na žiadosti volajúcich. Hovory sú častokrát zúfalé a dali by sa rozdeliť do troch skupín. Keď zranený volá sám, keď volá príbuzný zraneného alebo keď volá záchranárov k zranenému úplne neznámy človek, ktorý je napr. svedkom incidentu.
I keď sa ľahko hovorí, no realita je úplná iná, v hraničných situáciách si treba zachovať chladnú hlavu, k čomu vedie aj operátor. Netreba panikáriť a záchranárovi operačného strediska je potrebné poskytnúť maximum informácií, aby vedel čím skôr poradiť a pomôcť. Treba si totiž uvedomiť, že počas toho, čo sa s vami záchranár rozpráva, vzápätí vysiela sanitku. Od vás chce, aby ste zranenému do príchodu jeho kolegov poskytli prvú pomoc, k čomu sa vás usiluje slovne naviesť.
Operátori na tiesňových linkách sú vysoko profesionálni odborníci, ľudia, ktorí pracovali roky v zdravotníctve, alebo sami chodili ako členovia posádky na záchranné akcia do terénov. Na vlastné oči sme videli, ako pracujú s plným nasadením a maximálne ústretovo. Sami však priznali, že práca si miestami vyžaduje veľké psychické vypätie. Ak absolvujú náročný telefonát, vedúci zmeny im potom dovolí krátku prestávku na tzv. psychohygienu.
Zúfalstvo – dennodenná náplň práce
Práca záchranárov podlieha ochrane osobných údajov, z toho dôvodu nemôžeme publikovať, a uverejňovať telefonáty nešťastných ľudí, ktorí na tiesňovú linku volali so zúfalými slovami, výkrikmi nešťastia a bezmocnocti, s úpenlivými prosbami o pomoc, keď boli svedkami toho, ako ležia v kaluži krvi ich blízki.
Každý môže pomôcť
Volajúci na linku 155 si častokrát neuvedomí, že práve on môže človeku v nebezpečenstve alebo ohrození života ako prví poskytnúť bezprostrednú pomoc. „Nič sa ma nepýtajte, rýchlo tu príďte,“ znie asi najčastejšie od vystresovaných volajúcich. Úlohou operátora je volajúceho upokojiť a rozhovor viesť tak, aby získal čo najrýchlejšie najviac informácií. Mnohí sú práve tohto nervózni a agresívni. Neuvedomujú si však jedno, že operátor pracuje v súbehu s posádkami sanitiek. Ak ide o vážny prípad, ak s vami operátor hovorí a dožaduje sa informácií, súbežne už k prípadu vysiela prostredníctvom interného systému sanitku. „Spracúvame hovor a následne najbližšia voľná posádka ide na výjazd,“ vysvetlil Zdeno Dugas, vedúci bratislavských operátorov.
Smrť im dýcha na krk
Počas našej návštevy operačného strediska nás zaujímalo, ktorý prípad utkvel záchranárom v pamäti. Zdeno Dugas sa zamyslel a vyrozprával svoju príhodu. "Už si nepamätám, kedy presne to bolo, niekedy v divokých 90-tych rokoch, keď som ešte pracoval ako záchranár na sanitke," začal. Pri jeho ďalších slovách doslova mrazí. Počas jednej nočnej služby bol spolu s posádkou privolaní do mesta na jedno z bratislavských parkovísk, kde mal pomáhať zranenému mužovi, ktorý utrpel bodnorezné poranenia. Ne zemi ležal v kaluži krvi v obkľúčení dobre stavaných mužov. Boli agresívni a s nervozitou v hlase záchranárom oznámili, že ak ich kamarátovi nepomôžu, tak pôjdu za ním na druhý svet.
Záchranári, aj keď pod obrovským tlakom, sa zachovali vysoko profesionálne, zraneného muža po prvotnom ošetrení previezli do nemocnice. Jeho partia kamarátov šla na luxusných autách za sanitkou. Po tom, čo starostlivosť o zraneného prevzali lekári a bolo evidentné, že muž je z najhoršieho vonku, prišiel za záchranárom pravdepodobne najvyššie postavený člen partie: "Podal mi vizitku so svojím menom a povedal - Máš to u mňa, keď budeš niečo potrebovať, pokojne sa na mňa obráť," prezradil nám záchranár. Ako s úsmevom na tvári dodal, vizitku kvôli vlastnému bezpečiu radšej roztrhal a podobnú pomoc nikdy nepotreboval. No priznal, že toto bol rozhodne jeden z najsilnejších pracovných zážitkov počas výkonu svojho viac ako 20-ročného povolania záchranár.
