Palác nemusí byť rozprávkovo veľký na to, aby ste sa v ňom cítili ako v rozprávke. Dôkazom je štvorčlenná rodina žijúca v dome, ktorý susedia v čase jeho stavby mylne považovali za šopu.
Zuzana Matúšová Girgošková spoločne s manželom a dvoma deťmi býva v svojpomocne postavenom mobilnom dome. Hoci si pri práci s priestorom nemohli „vyskakovať“ – podmienkou bolo, aby dom v prípade potreby bolo možné rozmontovať a naložiť do dvoch kamiónov – predsa dokázali vytvoriť interiér, ktorý pôsobí vzdušne a útulne. Výrobné tajomstvo? Zmysel pre detail a prírodné materiály.
„Nechceli sme ísť na kvantitu, ale skôr na kvalitu, a tak sme si vrchné podlažie pootvárali do anglických galérií,“ hovorí Zuzana, ktorej písanie o harmonickom bývaní vynieslo ocenenie blogerka roka. „Tým, že sme prepojili spodnú časť s vrchnou, máme teraz len nejakých 40-45 metrov štvorcových. S daným priestorom sa dalo vytvoriť viac miestností, ale pravda je taká, že dnes máme omnoho väčší pocit priestrannosti. Je to otvorený priestor, ktorý ide akoby hore, vytvára optický klam – a aj objektívne malá kuchyňa pôsobí väčšie. Ďalšie optické klamy sa nám vytvárajú na oknách, tých sme využili naozaj veľa a máme preto všade veľa svetla. Je tam tiež prepojenie s okolím von, čo nám opticky robia trebárs terasové dvere. Okná bez členení vytvárajú ilúziu, že priestor pokračuje ďalej.“
Zaujímavosťou mobilného domu Girgoškovcov je, že v ňom nenájdete obývačku. „Vedeli sme, že ju nepotrebujeme, lebo nepozeráme televíziu, čiže nepotrebujeme sedieť na veľkej sedačke,“ vysvetľuje Zuzana, prečo im klasické ústredie papučovej kultúry vôbec nechýba.
Na prvý pohľad zvláštne pôsobí zakomponovanie sadrokartónu do konceptu zdravého bývania. Materiál, ktorý si mnohí z nás spájajú so sídliskami a panelákovou výstavbou, býva totiž opradený predsudkami. „Pozerala som sa na to rovnako. Hovorila som si, bože, sadrokartón?“ priznáva Zuzana.
„Chceli sme však vytvoriť kompromisné riešenie, čo sa týka zdravia, interiéru a pocitov. Ak by sme dom chceli urobiť zo slamy, čo bol náš pôvodný zámer, nemohol by byť mobilný. Ak by sme chceli použiť hlinené omietky, bolo by to príliš ťažké a pri transporte by to mohlo popraskať, a možno by prevoz bez veľkej škody nebol vôbec možný. Do tretice, obložiť celý interiér drevom tiež nie je zdravé. Človek by totiž mohol mať pocit, že sa nachádza na chate alebo v saune. Tak sme si povedali, že to musíme skombinovať s bielymi stenami, ktoré nemusia byť úplne organické, nerovné povrchy. Tie sú na textúre dreva. Práve preto, aby drevo a korok dokázali správne vyznieť. Na bielom podklade drevené trámy vystupujú omnoho viac do popredia. Chceli sme vytvoriť akýsi kontrast, a aj kvôli zachovaniu ľahkosti a čo najmenšej hrúbky stien, aby nám neubrala z priestoru, sa ukázal ako najvhodnejší materiál práve sadrokartón. Aby to bolo zdravé, využili sme sadrokartón z Rigipsu, ktorý má zložku Activ´Air, čo znamená, že dokáže pohlcovať formaldehyd, a v tom je jeho pridaná hodnota. Keď sa teda zhovárame o zdravom ekologickom dome, ktorý obsahuje prírodné materiály, sadrokartón – papier a sadra – tu jednoznačne má svoje opodstatnenie. To, že navyše dokáže pohlcovať prchavé látky, je iba plusom.“
Bývanie v mobilnom dome nie je podľa blogerky pre každého, treba naň odvahu, skúsenosti a silu čeliť kritike okolia. „Ak ste rodina s dvoma deťmi a zahlásite, že si chcete postaviť dvojizbový domček, tak si všetci poklepkajú na čelo, či sme v poriadku,“ smeje sa Zuzana. „Som za to, aby si v bývaní každý vyskúšal všetko, nech vie, aké to je. Aj podnájom, aj panelák, aj dom. Až na základe vlastných skúseností – a nie nejakých prečítaných faktov – sa treba rozhodovať, čo je pre nás správne. Dom môže byť domovom, no vy sa oň musíte starať a vytvoriť si ho.“
- reklamná správa -
