VIEDEŇ - Grécko musí spolupracovať s veriteľmi a zvýšiť ich dôveru v grécke reformy. Uviedol to rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling. "Máme v súčasnosti dva problémy. Prvým je problém dôvery voči Grécku, pretože keď o niečom jeden deň rozhodneme, na druhý deň sa z toho stane niečo iné,“ hovorí Schelling. "Druhým problémom je, že nedostávame fakty a údaje. Je veľmi ťažké rozhodovať sa na základe ničoho,“ doplnil.
Podľa jeho slov nájde Grécko len veľmi málo spojencov v Európe v prípade potreby tretieho balíka pomoci, ak nezvýši úsilie smerujúce k splneniu podmienok súčasného programu. Podľa Schellinga Grécko súhlasilo s tým, že nebude schvaľovať v parlamente zákony, ktoré sa najprv neodsúhlasia. "Robia to však každý deň a to nepodporuje dôveru. To je najväčší problém, ktorý v súčasnosti máme,“ doplnil.
Schelling sa zároveň vyjadril aj k možnosti vytvorenia tretieho balíka pomoci pre Grécko. "Jasne sme povedali, že chceme Grécku pomôcť, musí však pomoc akceptovať. Každý program má svoje podmienky, ktoré sa musia rešpektovať. Ak však niekto nechce rešpektovať podmienky, myslím si, že väčšina krajín nie je pripravená ísť do tretieho balíčka,“ doplnil.
Grécku hrozí, že sa mu v nasledujúcich týždňoch minú peniaze, keďže nemá prístup na finančné trhy a medzinárodná pomoc zatiaľ neprichádza. Grécky parlament v sobotu schválil zákon, ktorý výrazne znižuje pokuty pre občanov, ktorí štátu dlhujú na daniach. Krajina sa tak snaží nájsť spôsoby, ako financovať svoje potreby a splácať záväzky. Daňové nedoplatky v Grécku podľa gréckej vlády dosahujú sumu 76 mld. eur, čo predstavuje hodnotu približne 42 % hrubého domáceho produktu. Vládny kabinet však predpokladá, že dodatočne vybrať bude možné len 8,9 mld. eur.7
Tsípar: Bez pomoci nedokážeme splácať dlhy
Grécky premiér Aléxis Tsípras varoval nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, že pre Grécko bude "nemožné“ zvládnuť záväzky splatné v nasledujúcich týždňoch bez krátkodobej finančnej asistencie EÚ. Informovali o tom v nedeľu noviny Financial Times. Varovanie poslal Tsípras v liste s dátumom 15. marca. Kancelária gréckeho premiéra a ani kancelária nemeckej kancelárky na tieto správy nereagovali.
V liste grécky premiér varuje, že jeho vláda bude nútená vybrať si medzi splácaním úverov a pokračovaním v uhrádzaní sociálnych výdavkov. Väčšinu splatných záväzkov má Grécko voči Medzinárodnému menovému fondu. "Mal by som jasne povedať, že mimoriadne reštrikcie zo strany Európskej centrálnej banky, spolu so zdržaniami splátok (pomoci) znamenajú, že pre vládu je nemožné zvládnuť obsluhu dlhu,“ uvádza Tsípras.
Podľa gréckeho premiéra obsluha dlhu povedie k zhoršeniu už aj tak oslabenej politiky krajiny v sociálnej oblasti. To sú podľa Tsíprasa "vyhliadky, ktorým sa nemieni prizerať“. Tsípras sa v pondelok s Angelou Merkelovou stretne v Berlíne. Merkelová minulý týždeň uviedla, že budú spolu hovoriť a možno sa objavia aj spory. Podľa jej slov to však nebude vymedzujúci moment rozhovorov medzi Gréckom a veriteľmi.
Merkelová pozvala gréckeho premiéra do Berlína
Na oficiálnu návštevu Nemecka príde v pondelok grécky premiér Aléxis Tsípras, kam ho minulý týždeň pozvala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá s ním chce hovoriť o ďalšom postupe vo veci podmienok pokračovania medzinárodnej finančnej pomoci Aténam. Predseda gréckej vlády totiž opakovane odmieta pokračovanie v úsporných opatreniach, ktorý boli jednou z hlavných podmienok pomoci. Záležitosť, ktorá dlhodobo spôsobuje napätie medzi oboma krajinami i v rámci EÚ, bola témou aj na minulotýždňovom summite EÚ v Bruseli.
Nemecko je pre Grécko stelesnením úsporných opatrení a zníženia životnej úrovne v dôsledku tvrdých reforiem ako podmienke medzinárodnej finančnej pomoci. Výsledkom nespokojnosti a hnevu gréckej verejnosti bolo januárové víťazstvo ľavicových radikálov, ktorí odmietajú ďalšie šetrenie, čo však Nemecko nepripúšťa. Tsípras v tejto veci ešte vo februári dokonca vyhlásil, že bude žiadať od Berlína odškodnenie za nacistickú okupáciu Grécka počas druhej svetovej vojny.
Grécko pred zavedením reforiem pomoc nezíska
Eurozóna neuskutoční žiadnu platbu smerom do Grécka, kým Atény neschvália a nezavedú všetky reformy odsúhlasené vo februári. V nedeľu to vyhlásil španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos pre denník Financial Times. Stanovisko Španielska zvyšuje tlak na Grécko, ktoré sa minulý týždeň zaviazalo, že počas niekoľkých dní vypracuje detailné návrhy reforiem.
"Uvidíme, či zoznam reforiem bude dostatočne komplexný alebo nie. Nebude však žiadna splátka, kým sa skutočne neotestuje, že reformy sú schválené a zaviedli sa. Taký je prístup,“ povedal minister. "Nikto nemôže porušovať pravidlá. Opustenie eurozóny by bolo by pre Grécko, alebo pre inú členskú krajinu, zlyhaním. Bolo by však podobným, alebo ešte väčším zlyhaním, ak by sa porušovali pravidlá,“ doplnil.
Luis de Guindos zároveň poznamenal, že Grécko by sa malo vrátiť k politike predchádzajúcej stredopravej vlády. "Pointou je dostať Grécko späť na cestu hospodárskeho rastu. Ako to spravíme? Musíme to urobiť prostredníctvom opatrení zacielených na konkurencieschopnosť a zvýšenie produktivity, na rušenie oligopolov a monopolov a taktiež na správny výber daní a skutočný privatizačný program,“ vyhlásil Luis de Guindos.
Grécky premiér Alexis Tsipras sa v pondelok v Berlíne stretne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
Silnejší dolár zmierni tlak amerických nadnárodných spoločností
Rast hodnoty dolára sa môže stať najväčšou hrozbou pre zisky amerických firiem od finančnej krízy v roku 2008. Informuje o tom Reuters. Najviac môžu na to doplatiť nadnárodné spoločnosti so sídlom v USA. Experti z Wall Street už hovoria o "ziskovej recesii". Dolár za posledných 12 mesiacov spevnel voči košu hlavných svetových mien o 22 %. V menovom koši sú euro, japonský jen, britská libra, švajčiarsky frank, švédska koruna a kanadský dolár.
Koncernom, ktoré podnikajú v zahraničí a zisky repatriujú do Spojených štátov, sa zhoršia výsledky. V dôsledku tohto vývoja analytici Wall Street predpokladajú, že zisk koncernov v roku 2015 vzrastie len o 1,3 %, kým na začiatku roka prognózovali jeho medziročný vzostup o 8,1 %. Takmer pätina firiem z burzového indexu S&P 500 už varovala, že v prvom štvrťroku bude mať nižší zisk a 49 spoločností odôvodnilo výsledok v dôsledku silného dolára. "Toto je len začiatok," uviedol Richard Bernstein, veterán, stratég Wall Street a teraz predseda správnej rady spoločnosti Richard Bernstein Advisors v New Yorku. "Tento vplyv dolára na zárobky amerických firiem bude trvať tri až sedem rokov. Efekt sa nemusí prejaviť v každom štvrťroku, ale potenciálne jestvuje predovšetkým pre nadnárodné spoločnosti."
Zo spevňovania americkej meny budú mať prospech krajiny, ktoré vyvážajú produkciu na dolárové trhy. Napríklad to bude výhodné pre Airbus. Vyššie tržby v eurách za vymenené doláre umožnia európskej kozmickej a leteckej spoločnosti, aby prípadne znižovala ceny svojich civilných lietadiel a inej leteckej techniky, čím zvýši svoju konkurencieschopnosť. Severoamerické verejné spoločnosti by mohli prísť v prvom štvrťroku v dôsledku menového efektu až o 25 miliárd USD (23,20 miliardy eur). Uviedol to Wolfgang Koester, výkonný šéf arizonskej spoločnosti FIREapps, ktorá sa zaoberá analýzou výmenných kurzov. (1 EUR = 1,0776 USD)
