BRATISLAVA – Podľa oficiálneho výkladu dejín obsadili územie strednej Európy zhruba pred 8-tisíc rokmi ľudia, ktorí sem priniesli poľnohospodárstvo. O niekoľko tisíc rokov neskôr, medzi 4. a 6. storočím po Kristovi, prišli z východnej pravlasti medzi Vislou a Dneperom na naše územie západní Slovania, teda predkovia Slovákov. Ten, kto by však chcel geneticky dokázať svoj slovanský pôvod, narazí na problém, vysvetlil v rozhovore pre Topky jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov Vladimír Ferák.
Vladimír Ferák stál pred viac ako 25 rokmi pri zrode odboru, na ktorý sa dnes upínajú veľké očakávania. Ešte keď v bývalom Československu zakladal prvé pracovisko na analýzu ľudskej DNA, mnohí považovali genetiku za nebezpečnú alchýmiu. O pár rokov neskôr sa skutočne ukázalo, že dokáže robiť takmer zázraky. Práve vďaka nej sme ďaleko pokročili v medicíne, ale aj výskume pôvodu človeka.
Mutácie sú pri analýze DNA dôležité
„Približne pred 20 rokmi sa vyvinuli metódy analýzy DNA, ktoré umožňujú skúmať jej dve špecifické molekuly - mitochondriálnu DNA, ktorá sa prenáša výlučne z matky na všetky jej deti a DNA chromozómu Y, ktorý majú len muži a dedia ho po otcovi,“ začína fascinujúce rozprávanie o genetike vedec, ktorý je členom viacerých medzinárodných odborných spoločností a v rámci Slovenska patrí medzi naše najuznávanejšie kapacity. „Na týchto molekulách DNA, ako na každej DNA, občas nastávajú mutácie. Tie sa bežne prenášajú bez zmeny do ďalšej generácie,“ vysvetľuje. Ak nastane zmena, prenáša sa potom z generácie na generáciu ďalej. Časom, po veľkom množstve generácií, sa však na každej DNA akumulujú mutácie a práve z nich sa potom odvíja výskum ľudskej populácie. „Vo väčšine prípadoch vieme, kedy a kde približne zmeny nastali,“ dodáva.
Ako pokračuje vo vysvetľovaní Vladimír Ferák, základných línií s mutáciami, ktoré takto vznikli, je obmedzený počet. „Tých hlavných, ktoré sa nazývajú haploskupiny, je v európskej populácii zhruba desať. Sú pomerne dobre charakterizované. Najmä tie európske, pretože európska populácia je najlepšie preštudovaná,“ potvrdzuje genetik, ktorý má dlhoročné skúsenosti s analýzou DNA. Na základe haploskupiny možno o konkrétnom človeku povedať napríklad to, že jeho dávni predkovia žili pred tisíckami rokov povedzme na Balkáne, alebo na západnom pobreží Európy. „Takýto pôvod predkov u jednotlivca určujeme aj v rámci testov, ktoré robíme v našom laboratóriu. Po vyhodnotení o haploskupine napíšeme zhruba to, čo sa o nej všeobecne vie. Teda, kedy vznikla a ako sa sem jej príslušníci dostali. Priložíme aj mapku jej súčasného rozšírenia “ priblížil genetik, ktorý podobné analýzy vykonáva v laboratóriu slovenskej spoločnosti DNA Test. Mnohí ľudia sú totiž zvedaví, odkiaľ pochádzajú ich pradávni predkovia a aké staré sú ich gény.
Najstaršia preštudovaná ľudská DNA má 400-tisíc rokov!
„Najstaršia izolovaná a sekvenovaná ľudská DNA je stará neuveriteľných 400-tisíc rokov,“ pokračuje v zaujímavom výklade docent Ferák. Tento fantastický pokrok v analýze DNA sa podarilo dosiahnuť len minulý rok z pozostatkov, ktoré sa našli v španielskej jaskyni. Paradoxom však je, že DNA pochádza z veľmi záhadného predka človeka, o ktorom sa vie nesmierne málo a nemá ani presný vedecký názov. Hovorí sa mu „denisovan“, pretože prvý nález bol v jaskyni Denisova na Sibíri. Išlo o malý kúsok kosti z článku prsta a zopár zubov. „Podarilo sa z nich vyextrahovať takú kvalitnú DNA, ako z dnes žijúceho človeka v laboratóriu,“ hovorí vedec o záhade v modernej genetike. Ukázalo sa však, že to nie je ani príslušník nášho druhu, ani neandertálec. Zarážajúce je, že žiadne iné kosti tohto pračloveka sa už nikde na svete nenašli, až kým pred desiatimi rokmi neobjavili časť lebky denisovana v Španielsku. Ale s týmto nálezom sa viaže ďalšia nezodpovedaná otázka. „Denisovania žili na Zemi ako pred 400-tisíc, tak aj pred 30 či 40-tisíc rokmi na obrovskom území. Prečo však po nich neostali žiadne iné kostrové pozostatky, to je záhadou,“ podotkol docent Ferák.
Nosíme v sebe neandertálsky gén
Aj my Slováci v sebe nosíme malé množstvo génov po neandertálcoch, ktorí v Európe naposledy žili pred 28-tisíc rokmi a stretávali s tu s moderným človekom, potvrdil docent Ferák. A jeden z nich je naozaj podstatný. „Je to gén, ktorý má s veľkou pravdepodobnosťou zásluhu na tom, že rozprávame. Jeho presná funkcia nie je známa, ale určite súvisí s rečovými schopnosťami.“ Tí ľudia, ktorí majú na tomto géne poruchu, dosahujú síce normálnu inteligenciu, ale majú veľké problémy s rozprávaním. „Rovnaký gén majú aj ľudoopy a ostatné cicavce, ale u človeka je na ňom niekoľko odlišností od šimpanza. Omnoho viac, než by zodpovedalo tomu, že medzi nami a naším spoločným predkom so šimpanzom leží asi len 6 000 000 rokov,“ usmieva sa vedec. „Neandertálec má tento gén zmutovaný ako človek, čo znamená, že zmena nastala ešte predtým, než sme sa od nich pred pol miliónom rokov oddelili. Naznačovalo by to, že neandertálci boli schopní hovoriť, ale anatomicky sa to z kostrových pozostatkov nedá určiť,“ podotkol. Ďalším, oveľa populárnejším, je neandertálsky gén, ktorý zapríčiňuje ryšavé vlasy a svetlú pokožku, upozorňuje genetik s tým, že to zatiaľ môžeme povedať len o tom konkrétnom neandertálcovi, ktorého sekvenciu DNA má veda momentálne k dispozícii.
Našimi dávnymi predkami neboli poľnohospodári
Oveľa pozoruhodnejšie a menej známe sú však závery výskumu, ktorého sa docent Ferák zúčastnil pár rokov dozadu na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Týkal sa genetického pôvodu Slovákov vo vzťahu k už spomínaným haploskupinám. Analýza DNA vtedy viedla k dôležitému záveru. „Haploskupiny u Slovákov sú také isté a približne v tom istom zastúpení, ako pri ostatných stredoeurópskych populáciách. Slováci sa v tomto smere nijako nelíšia od Poliakov, Čechov či Rakúšanov. Mierne odlišnosti, samozrejme, v percentuálnom zastúpení u haploskupín sú, ale to je bežné,“ objasnil vedec. Navyše, čo je ešte zvláštnejšie, „veľká väčšina haploskupín, ktorá sa našla u súčasných obyvateľov Slovenska, obsahuje mutácie, ktoré vznikli pred viac ako desaťtisíc rokmi, mnohé z nich pred dvadsaťtisíc a niektoré dokonca ešte dávnejšie, a to v Európe. Teda ešte predtým, ako sa u nás pred 8-tisíc rokmi rozšírilo neolitické poľnohospodárstvo!“ s úžasom spresnil genetik.
Historici sa dodnes sporia, či sa európske poľnohospodárstvo, ktoré vzniklo na Strednom východe zhruba pred 10-tisíc rokmi, šírilo po Európe tak, že ho postupne preberali ďalšie a ďalšie populácie, alebo či sa šírili ľudia, ktorí túto novú ideu ovládali a pôvodných lovcov a zberačov vytláčali. „Výskum ukázal, že z veľkej časti sa šírila práve kultúra a v omnoho menšej miere ľudia, čo je v spore s predtým prevládajúcim názorom, že sa šírili ľudia, ktorí so sebou niesli neolitickú kultúru,“ myslí si vedec a dodáva, že do istej miery sa neolitické haploskupiny zo Stredného východu nachádzajú aj v západnej Európe, ale v menšom výskyte a neprekračujú 20 percent. „Zhruba 80 percent dnešných obyvateľov strednej Európy malo v Európe predkov už v paleolite. Do veľkej miery sme potomkovia lovcov a zberačov, ktorí tu lovili zver a ešte neovládali žiadne poľnohospodárske techniky!“ vysvetlil.
Slovanský gén neexistuje
Medzi národmi, respektíve ľuďmi, ktorí spolu dlho žijú na jednom území, postupne vznikne určitá genetická súvislosť, ale samotnú národnosť neovplyvňuje žiadny konkrétny gén, ako si niektorí ľudia mylne myslia, hovorí genetik. „Ak v určitej populácii prevláda istá haploskupina, neznamená to, že je napríklad germánskeho alebo slovanského pôvodu,“ vysvetľuje vedec. „Ľudia chcú niekedy pomocou analýzy zistiť slovanský, germánsky, či dokonca keltský pôvod, ale to nejde,“ opisuje príklady z praxe. Všeobecne však podľa docenta Feráka platí, že čím sú dve populácie geograficky bližšie, tým sú aj geneticky podobnejšie. A keď sú jazykovo bližšie, aj vtedy sú podobné, ale zhoda medzi nimi je výrazne slabšia. „Keď odborníci vyhotovili genetickú mapu Európy a porovnávali ju s geografickou, bolo až neuveriteľné, ako sa výsledok prekrýval. Keď dáte genetikom dostatočne veľkú populáciu ľudí, ktorých predkovia žili mnoho generácií na konkrétnom mieste a urobíte analýzu ich DNA (ale je to veľmi náročná analýza), zapichnú špendlík do mapy, odkiaľ tá populácia pochádza. Nepomýlia sa viac než o sto kilometrov. Aj na Slovensku takýto súbor spoločných génov existuje, ale nie je to nič špecifické, lebo žijeme dlhú dobu spolu na jednom území,“ uviedol veci na pravú mieru genetik.
Napätie, ktoré niekedy medzi susediacimi národmi vzniká, v žiadnom prípade nie je genetickej povahy. Národy utvára spoločný jazyk, kultúra a tradície, ale rozhodne nie gény, zhodneme sa na záver s docentom Ferákom. Keď si uvedomíme, ako veľmi v minulosti Slováci bojovali za ideu slovanskej vzájomnosti a v laboratóriu sa romantické teórie rozplývajú, musíme dať za pravdu skeptikom. Nielenže väčšina našich predkov žila v strednej Európe už v paleolite, ale dokonca to boli lovci a zberači, ktorí pôvodne poľnohospodárstvo ani nepoznali! Legendárna predstava o slovenských roľníkoch, ktorí prišli z Východu, má teda vážne trhliny.