WASHINGTON - Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes vyhlásil, že ďalšie sankcie proti Rusku sú pripravené v prípade, ak by si situácia na východe Ukrajiny vyžiadala významnú reakciu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Predstavitelia Spojených štátov sa zamerajú na to, či sa dohoda o prímerí z Minska dodržuje alebo či "existujú nejaké iné snahy, ktoré by mohli prebiehať a ktoré by si zaslúžili oveľa výraznejšiu odpoveď", vyhlásil Kerry pred kongresmanmi.
Tusk varuje pred sankciami v prípade zlyhania dohody na Ukrajine
Stály predseda Európskej rady Donald Tusk v stredu varoval, že EÚ sa nebude zdráhať uplatniť nový postih voči východoukrajinským separatistom a Rusku v prípade zlyhania najnovšej mierovej dohody na Ukrajine. Počas vystúpenia na pôde Európskeho parlamentu (EP) sa vyjadril, že "dodatočné sankcie zostávajú v hre" a dvadsaťosmička by mala "byť pripravená na akýkoľvek vývoj, či už dobrý alebo zlý". Medzi europoslancami pritom zaznievali výzvy na tvrdší postup voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v období, keď sa dva týždne stará dohoda z Minska stáva čoraz krehkejšou. Podľa Belgičana Guya Verhofstadta z frakcie Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) by mala EÚ v záujme "predídenia ďalším porušeniam dohody Minsk II konať už teraz a pripraviť nový súbor sankcií, ktoré bude možné priamo zaviesť, ak táto ruská agresia bude pokračovať". Tusk zasa vyzval na udržanie jednoty v podpore Ukrajine, keďže "jedným z najdôležitejších cieľov prezidenta Putina" je podľa neho "rozdeliť Európu a celé západné spoločenstvo".
Ukrajinská armáda v pondelok uviedla, že nestiahne svoje ťažké zbrane z frontovej línie, pretože povstalci napriek prímeriu pokračujú v ostreľovaní vládnych pozícií. Proruskí separatisti a vláda pritom cez víkend dosiahli dohodu o stiahnutí zbraní v súlade s minskou mierovou dohodou, ktorá je výsledkom náročných rokovaní medzi lídrami Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka. V utorok predstavitelia separatistov oznámili začiatok odsunu a podľa stredajšieho vyhlásenia Kyjeva vládne sily prvýkrát po dlhej dobe neprišli za celý deň o žiadneho vojaka.
Hrozby sankciami maskujú neochotu Západu plniť minské dohody, myslí si Lavrov
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes povedal, že Západ sa uvalením ďalších sankcií na Rusko vyhráža preto, aby odpútal pozornosť od neochoty západných krajín implementovať minskú mierovú dohodu na východe Ukrajiny
"Ide o pokus... odpútať pozornosť od nutnosti plniť dohody z Minska, a za takýmito výzvami (na uvalenie sankcií) sa ukrýva nevôľa týchto hráčov - príslušných krajín, organizácií, Spojených štátov, Európskej únie - splniť to, čo je ustanovené v minských dohodách," uviedol na tlačovej konferencii v Moskve Lavrov.
Dohoda o prímerí na východe Ukrajiny - uzavretá 12. februára v bieloruskej metropole Minsk - začala platiť 15. februára o 00.00 h miestneho času.
V rámci nej sa ukrajinská vláda v Kyjeve a proruskí separatisti na východnej Ukrajine dohodli na stiahnutí ťažkých zbraní z frontovej línie a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj na opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie.
Ruské stíhačky budú cvičiť nad Barentsovým morom
Ruské stíhačky sa zúčastnia na cvičeniach zameraných na zmarenie potenciálneho raketového útoku v oblasti Barentsovho mora. Vo štvrtok o tom informovala ruská tlačová agentúra Ria Novosti. Podľa jej údajov sa už stíhačky MiG-31 zúčastňujú na počiatočnej fáze cvičení v Permskom regióne a ďalšia fáza sa začne v najbližších dňoch z letiska v Mončegorsku v Murmanskom regióne na severe Ruska.
Barentsovo more sa nachádza pri pobreží Ruska ako aj Nórska, členskej krajiny NATO. Štáty Severoatlantickej aliancie vyjadrili opakovane znepokojenie nad zvýšenou intenzitou ruských vojenských cvičení a "blízkych stretnutí" s ruskými vojenskými lietadlami, odkedy sa začal konflikt na Ukrajine. Armády krajín aliancie museli viackrát v uplynulých mesiacoch vyslať stíhačky k ruským bombardérom, ktoré sa priblížili k ich vzdušnému priestoru. Pri januárovom prelete ruských bombardérov ponad Lamanšský prieliv dokonca Briti odklonili civilné lietadlo, na čo požadovali vysvetlenie od ruského veľvyslanca v Londýne.
Rusko začalo sa vojenské cvičenie neďaleko hraníc Lotyšska a Estónska
V Pskovskej oblasti na severozápade Ruska, susediacej s Estónskom a Lotyšskom, sa dnes začalo vojenské cvičenie ruskej armády. Na manévroch, ktoré potrvajú do soboty, sa zúčastňuje 1500 príslušníkov vzdušných síl. Ich úlohou je nácvik nasadenia parašutistov a preniknutia na letisko predpokladaného nepriateľa, uviedla v Moskve predstaviteľka tamojšieho rezortu obrany Irina Kruglovová.
Ruské vojenské cvičenie sa začalo iba deň po tom, čo sa vojaci rôznych krajín Severoatlantickej aliancie, vrátane Spojených štátov, zúčastnili na prehliadke v meste Narva neďaleko estónsko-ruskej štátnej hranice, a to pri príležitosti estónskeho dňa nezávislosti. Bolo to vôbec po prvý raz, čo boli americkí vojaci prítomní na prehliadke tak blízko k ruskému územiu, oddelenému od jej dejiska iba riekou Narva.
Hovorca lotyšského rezortu obrany Normunds Stafeckis pripustil, že informácia o dejisku ruských manévrov je nepríjemná, ale nevyvoláva obavy. Riga však považuje za neprijateľné umiestnenie parašutistov a helikoptér neďaleko rusko-lotyšskej štátnej hranice.
Putin dohodol rozšírenie vojenskej spolupráce
Cyperský prezident Níkos Anastasiádes sa so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom vo štvrtok v Moskve formálne dohodli na rozšírení využívania cyperských prístavov ruskými plavidlami počas medzinárodných manévrov v Stredozemnom mori. Podľa Putina nie je vojenská spolupráca medzi krajinami namierená proti "žiadnej tretej strane". Ako povedal, "naše priateľské vzťahy nie sú namierené proti nikomu a nemyslím, že by mali vyvolať niekde obavy". Podľa ruskými médiami zverejnených slov Anastasiádesa obe krajiny taktiež otvorili otázku možnosti využívania leteckej základne.
Rusko a Cyprus majú dlhodobo dobré vzťahy. Grécka časť ostrova v Stredozemnom mori je obľúbeným cieľom ruských investorov i turistov. Rusi aktívne Cypru pomohli aj po vypuknutí finančnej krízy v roku 2012, a to i napriek nespokojnosti EÚ. Finančnú pomoc Nikózii prisľúbil Putin aj tentoraz.
V Arktíde sa vynárajú nové hrozby voči ruskej bezpečnosti
Široká škála hrozieb voči ruskej bezpečnosti sa v poslednom čase vynára v arktickej zóne krajiny, informoval v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu. Rezort obrany by sa tak mal podľa jeho slov zamerať na rozvoj vojenskej infraštruktúry v tejto oblasti.
Šojgu povedal, že na Čukotskom polostrove nasadia vojakov, ktorí zaistia bezpečnosť severnej morskej trasy. "Nasadenie vojenských jednotiek na Čukotke umožní zvýšiť bezpečnosť dopravy severnej morskej cesty a včas reagovať na potenciálne vojenské hrozby v oblasti," citovala ministra agentúra TASS.
Ruský prezident Vladimir Putin vlani v decembri podpísal novú vojenskú doktrínu krajiny. Dokument zdôrazňuje potrebu ochrany ruských záujmov v oblasti Arktídy a označuje rozširovanie NATO za vonkajšiu hrozbu pre bezpečnosť Ruska.
Rusko vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu
Rusko chce v budúcnosti oddeliť svoju časť Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) a vytvoriť vlastnú vesmírnu základňu. Informovala o tom dnes agentúra DPA s odvolaním sa na ruskú Federálnu kozmickú agentúru (Roskosmos).
Agentúra vo vyhlásení uviedla, že ISS by mala vydržať na obežnej dráhe do roku 2024, ale po tomto roku budú niektoré moduly stanice oddelené. Na ich základe bude vybudovaná stanica, ktorá zabezpečí pokračovanie ruskej prítomnosti vo vesmíre.
Oznámenie prišlo len niekoľko hodín predtým, ako dvaja americkí astronauti opustili stanicu kvôli oprávam na vonkajšej časti ISS. Kozmonauti NASA Barry Wilmore a Terry Virts vyšli do vesmírneho priestoru, aby pripravili kabeláž na spojenie s novými, vyvíjanými vesmírnymi modulmi, oznámila americká vesmírna agentúra.
ISS prevádzkujú od roku 1998 Rusko, Spojené štáty, Európska vesmírna agentúra (ESA) a ďalší partneri projektu. Stanica má byť v prevádzke najmenej do roku 2020.
ESA privítala oznámenie Roskosmosu o štvorročnom predĺžení prevádzky stanice. NASA na ruské oznámenie nereagovala. Rusko tiež oznámilo, že do konca roka 2030 vyšle pilotovanú misiu na Mesiac, bližšie podrobnosti však neposkytlo.
