WASHINGTON - Podľa odborníkov sú vplyvom teplotných zmien zvieratá i ľudia vystavení novým parazitom a chorobám. Posledný výskum naznačuje, že ľudstvo na tieto nové zmeny nie je pripravené. Parazity sa totiž budú vyvíjať rýchlejšie, než sa očakávalo.
Ebola alebo západonílsky vírus sa vplyvom klimatických zmien môžu dostať rýchlejšie do ďalekých oblastí, tvrdia vedci. Zoológ Daniel Brooks varuje, že ľudia sa prostredníctvom zvierat, pôdy a úrody neubránia kontaktu s novými patogénmi. Zároveň spresňuje, že ľudia nebudú schopní držať krok s rýchlo sa šíriacimi ochoreniami, pretože svet na túto zmenu nie je pripravený, informuje Daily Mail.
Profesor Brooks sa vo svojom výskume zameriava predovšetkým na oblasť trópov, zatiaľ čo jeho kolega Eric Hoberg pracuje v aktickej zóne. Každý z nich pozoroval príchod nových druhov, ktoré v tejto oblasti predtým nežili, ako aj odchody druhov z pôvodnej sféry výskytu.
„Za posledných 30 rokov boli miesta, v ktorých sme pracovali, silno zasiahnuté zmenou klímy,“ upozornil vedec. „Keďže ja som bol v trópoch a Hoberg v Arktíde, mohli sme vidieť, že sa niečo deje.“ Vyše sto rokov si vedci mysleli, že parazity nie sú tak rýchlo schopné prechádzať z jedného druhu na iný, pretože sa komplikovane vyvíjajú prostredníctvom hostiteľov. Podľa dávnejších teórií musí nastať správna mutácia, aby sa tak stalo, preto boli zmeny skôr zriedkavé. Teraz sa však ukazuje, že skoky nastávajú oveľa rýchlejšie, čo vedcov znepokojuje. Dokonca aj patogény, ktoré sú inak vysoko prispôsobené len určitým hostiteľom, sú teraz schopné rýchlejšie sa adaptovať na iného.
Boj s chorobami nedokážeme vyhrať
Parazity si podľa vedcov dokážu zachovať svoje genetické schopnosti aj pri zmenenej klíme a noví hostitelia môžu byť oveľa citlivejší, pretože nemajú vyvinutú dostatočnú imunitu. Z akútneho ochorenia sa môže stať chronické. „Príkladom tohto fenoménu je západonílska horúčka, ktorá už v pôvodnom mieste výskytu nepredstavuje závažnejší, resp. akútny problém, ale napriek tomu tu ostáva,“ uviedol Brooks. „Musíme si priznať, že nedokážeme vyhrať vojnu v boji s novými chorobami. Nevieme predvídať ich biologický vývoj a zabrániť rozšíreniu nebezpečných patogénov.“
Podľa výskumu by sa mnohé európske destinácie mohli čoskoro stať novým domovom nebezpečných vírusov ako horúčka dengue, pričom najohrozenejšie krajiny sú Španielsko, Taliansko a oblasť Stredomoria. Horúčku dengue šíria nakazené komáre a choroba má podobné príznaky ako chrípka, ale s oveľa fatálnejšími následkami. Vďaka rýchlo postupujúcim klimatickým zmenám sa horúčka môže rozšíriť aj ďalej do Európy. Vedci predpokladajú, že do roku 2100 bude na Zemi dvakrát teplejšie ako v roku 1990.
