BRATISLAVA - Kauza vzácnych pamiatok pod Bratislavským hradom vrcholí. Najnovšie tam archeológovia objavili vzácny poklad. Do prípadu sa obul už aj nový primátor Ivo Nesrovnal. Ten ide už zajtra za predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim, aby celú vec predebatovali. Pellegrini odmieta výstavbu zastaviť. Tá už je v takom štádiu, že podľa neho to nie je možné. Pod hradom sú pritom pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty.
Prípad výstavby kontroverzných garáží pod Bratislavským hradom pokračuje. Proti ich výstavbe sa zdvihla vlna kritiky, pretože sa na tomto mieste našli vzácne archeologické pamiatky. Búrku nevôle zažil ešte Pavol Paška, ktorý zahájil výstavbu. Protestovali aktivisti, ale aj archeológovia. Najnovšie tam odborníci objavili dokonca zlatý keltský poklad.
A aj práve kvôli tomu do prípadu vstúpil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Ten požiadal o stretnutie predsedu parlamentu, aby si ujasnili detaily výstavby. Primátor sa o to veľmi zaujíma a nie je nadšený, že by sa historická pamiatka zničila. „Práve kvôli tomu vyzval primátor Nesrovnal predsedu parlamentu Petra Pellegriniho na stretnutie. Najbližší možný termín mu určil na utorok,“ povedala pre Topky jeho hovorkyňa Ivana Skokanová.
V súčasnosti na hrade prebieha výstavba
Keltsko-rímska architektúra z 1. storočia pred n. l. je významná nielen pre Slovensko, ale aj pre celý svet. Ani po 2000 rokoch sa zachovali v dobrom stave. Zlatý keltský poklad pozostáva dokonca z mincí, ktoré bratislavské Kelti razili priamo na hrade. Ide teda o jedinečný objav. Archeológovia už pred 6 rokmi preto bili na poplach, verejnosť však nepočúvala.
Svoju nespokojnosť vyjadril pre Topky aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Aj keď samospráva nie je účastníkom tohto konania a ani predseda nemôže do toho vstupovať, predsa len to Frešo nenechá len tak. „Pavol Frešo je ale nielen predsedom BSK, ale aj poslancom NR SR. Ako poslanec bude vo veci interpelovať v prospech doskúmania archeologickej lokality, aby bolo vôbec možné prijať rozumné a užitočné ďalšie rozhodnutia,“ povedali nám z BSK.
Frešo má v otázke náhrady miesta stavby zviazané ruky. „Ochrana a prezentácia pamiatkového fondu patrí nielen medzi originálne kompetencie VÚC, ale aj medzi priority BSK. Žiaľ, v danej lokalite BSK nevlastní pozemky a tým je táto otázka irelevantná.“
Obrátili sme sa na predsedu parlamentu, aby vysvetlil, čo bude s výstavbou ďalej a či bude pokračovať aj po náleze vzácneho keltského pokladu. „Áno, výstavba pokračuje v zmysle uzavretej zmluvy a v súlade s harmonogramom výstavby,“ odvetili nám z parlamentu.
Výstavba je už podľa Pellegriniho v takom stave, že sa už nedá zastaviť. No sám dohliadne na ochranu pamiatok. „Celá rekonštrukcia areálu Bratislavského hradu je už však v súčasnosti v takom stave, že nie je možné a ekonomicky výhodné ju zastaviť. Ako predseda NR SR som jasne deklaroval, že je mojou prioritou chrániť pamiatky a prezentovať ich v primeranom rozsahu a forme verejnosti, a to sa aj dodrží,“ reaguje Pellegrini.
Kancelária parlamentu však upozorňuje, že garáže bude využívať aj verejnosť, nielen poslanci. „Zdôrazňujeme, že v žiadnom prípade nejde o poslanecké garáže, ale garáže určené predovšetkým pre verejnosť. Majú slúžiť návštevníkom BH, ktorí pôjdu na spoločenské akcie, ktoré majú byť súčasťou Zimnej jazdiarne a Barokovej záhrady, ktorá je tiež súčasťou rekonštrukcie,“ bráni sa vedenie parlamentu.
Margaréta Musilová je archeologička z Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava a pre Topky prezradila, čo všetko je ukryté pod Bratislavským hradom a akú hodnotu majú pamiatky.
Akú hodnotu majú nájdené pamiatky na Bratislavskom hrade?
Keltsko-rímska architektúra z 1. storočia pred n. l. je pre nás, ale nielen pre nás, pre celý svet výnimočná a hodnotná tým, že sa našla práve v našom prostredí na strednom Dunaji, ďaleko od rímskeho antického sveta, kde takéto stavby boli v tom čase bežné. Naviac sa našli v prostredí keltskom, kde by to bol málokto očakával. Vzácny je už len fakt, že sa zachovali zvyšky stavieb, že neboli počas 2000 rokov úplne zničené, aj keď ich postihol zub času. Každá takáto pamiatka nehnuteľného charakteru má aj svoju hodnotu tým, že je na svojom mieste, tam kde bola postavená, t.j.“ in situ“, každým presunom, premiestnením túto hodnotu stráca.
Z čoho pozostáva zlatý keltský poklad?
Zlatý keltský poklad pozostáva z 15 zlatých statérov, mincí, ktoré bratislavskí Kelti razili pravdepodobne priamo tu na hrade, a 7 strieborných drachiem a tetradrachiem. Statéry aj tetradrachmy nesú mená vládcov, ktorí si ich dali raziť, BIATEC a NONNOS, pričom sú písané latinkou. Zlatý NONNOS bol objavený vôbec po 1x v histórii na našom území.
Ako by sa dali využiť pamiatky, keby sa tam nestavali garáže? Dala by sa vytvoriť kultúrna atrakcia pre ľudí?
Pamiatky sa dajú stále využiť, aj keď sa postavia garáže, neboli zničené, teraz ide len o modernú koncepciu, ktorá ide s dobou, aby si budúci návštevníci vedeli živo predstaviť, ako to na hrade mohlo pred tými 2 tisíckami rokov vyzerať, na tom teraz pracujeme, na počítačových vizualizáciách. Vo svete existuje veľa príkladov, ako sa takejto atraktívnej témy zmocniť. Napríklad v Ríme priamo v centre, pod palácom Valentini, ktorý patrí vládnej inštitúcii, prebiehali práce na prezentácii hneď za archeológmi. Dnes majú návštevníci možnosť vidieť, ako ožívajú holé steny a múry pomocou filmovej projekcie a sprievodného slova a hudby. Ocitáte sa v rímskej vile, kde zurčí fontána s vodou, počujete padať dážď na strechu a pod. Chce to len presvedčiť kompetentných, že sa oplatí investovať do kultúry, do pamiatok.
Čo hovoríte na fakt, že Kancelária parlamentu nezruší výstavbu garáží?
Stavba garáží je náročná investícia, ktorá si vyžaduje dlhodobé plánovanie, súčasný stav stavby neviem posúdiť, necítim sa kompetentná sa k tomu vyjadrovať. Samotný výskum v roku 2008 začal v súvislosti s výstavbou garáží, v roku 2009, keď sme prvýkrát prezentovali objavy aj na viacerých archeologických komisiách, aj na tlačovej konferencii, vtedy sa mala verejnosť zobudiť. To je smutné u nás, že média nepripisujú význam medializácii kultúry, iba škandály. Zorganizovali sme dve medzinárodne konferencie na tému objavov na hrade, prišiel dokonca aj Karl von Habsburg-Lothringen, na tlačovku prišli iba traja novinári. Momentálne je na hrade jedinečná výstava o Etruskoch, z Perugie prišli do Bratislavy originály vzácnych predmetov z 8.-2. storočia pred n. l., čo už dnes nie je bežné, požičiavajú sa kópie. Recipročne majú ísť nálezy z Keltskej Bratislavy v roku 2016 do Perugie. Žiadna televízia si ani námahu nedala, aby o tejto výstave natočila reportáž.
