BRATISLAVA – Prvé protesty proti výstavbe garáží v areáli Bratislavského hradu začali už v novembri 2014, keď ešte podstatnú časť pamiatok bolo možné zachrániť. Aj napriek enormnej snahe aktivistov, podpore osobností a kritike odborníkov projekt pokračuje podľa plánu, vrátanie výstavby nových garáží v pamiatkovej zóne. Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad hovorí o „pohrebe našich dejín“ za veľmi vysokú cenu kvôli nezmyslu.
Ochranárom a mnohým obyvateľom Bratislavy je do plaču. Hoci záchranu európskeho kultúrneho dedičstva v areáli Bratislavského hradu podporili tisíce Slovákov, ktorým záleží na histórii našej krajiny a jej prezentácii aj pred očami cudzincov, výstavba bude podľa posledného slova Národnej rady Slovenskej republiky dokončená na základe pôvodného plánu len s minimálnymi ústupkami voči jej kritikom. Nepomohli výzvy, prosby, demonštrácie, racionálne argumenty, dokonca ani komplexné návrhy na zmenu výstavby tak, aby vyhovovala obom stranám.
FOTO Unikátny nález na Bratislavskom hrade: Aktivisti žiadajú odobrať stavbu politikom!
Odmietanie a ignorácia povolaných
Keltsko-rímskym pamiatkam nevyčísliteľnej hodnoty ani Pamiatkový úrad SR nevenoval dostatočnú vážnosť, keď návrh na ich začlenenie k národným kultúrnym pamiatkam zmietli už v apríli 2015 zo stola. Odôvodnením bolo, že „archeologické nálezy sú už súčasťou areálu národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad a preto im osobitnú ochranu nie je možné poskytnúť.“ Ďalší výsmech prišiel z Krajského pamiatkového ústavu v Bratislave, podľa ktorého vyjadrenia „sú archeologické nálezy dostatočne zabezpečené, nie sú ohrozované a stavebník vykonáva činnosť v súlade so záväznými stanoviskami vydanými úradom.“ Boj o uznanie pamiatok ďalej pokračoval aj pasivitou zo strany Ministerstva kultúry, ktorého Pamiatková inšpekcia občianskym aktivistom odpísala, že „nie je orgánom oprávneným vo veci konať.“ Napokon nepochodili ani na Ministerstve financií, ktorému navrhli, aby správu pamiatok vykonávalo Slovenské národné múzeum. „Ministerstvo financií SR môže v tejto veci konať len na podnet Ministerstva kultúry SR a teda takýto návrh vláde nepodá,“ dočkali sa odpovede.
Zmenu využitia stavby garáží žiadali koncom apríla aj poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave, ktorí na spoločnom rokovaní jednohlasne podpísali výzvu iniciovanú SOS Bratislavský hrad a Slovenskou komorou architektov. Obsahom výzvy bola žiadosť o využitie podzemného podlažia garáží na kultúrnu a spoločenskú funkciu. S NR SR konzultovali zmenu výstavby architekti, ktorí predložili realizovateľné koncepčné návrhy úprav stavby. Kancelária NR SR sľubovala spoluprácu, ale k činom sa doteraz nedostala. Predstava, že by sa výstavba predĺžila o dva či tri roky, bola neprijateľná.
Štát zverejnil VIZUALIZÁCIE Bratislavského hradu po rekonštrukcii garáží: Toto čaká na Váhostav!
„Minister kultúry Marek Maďarič zrušil dve hodiny pred termínom stretnutie s primátorom hlavného mesta Bratislavy Ivom Nesrovnalom na tému garáže na hrade a nebol určený žiaden náhradný termín,“ uviedla iniciatíva SOS Bratislavský hrad. Komunikačný odbor NR SR informoval, že „v stavbe sa pokračuje podľa projektového zámeru tak, ako bola naplánovaná. Keď bude dokončená, bude možné o využití diskutovať.“
Veľkomoravské pamiatky sme už stratili
Napriek tragickému záveru sa iniciatíve SOS Bratislavský hrad podarilo dosiahnuť aspoň prezentáciu odkrytých pamiatok, ktoré majú pre dejiny Slovenska mimoriadny význam a nebudú zasypané. „Dúfajme, že objekt bude aj po výstavbe garáží ešte skúmateľný. Úžasné nálezy z čias Veľkej Moravy už padli za obeť výstavbe,“ vyjadril svoje obavy reštaurátor Juraj Puškár a dodal, že nálezy doteraz neboli podrobené riadnemu skúmaniu, reštaurovaniu či sanácii. „Zakonzervovaním“ v garážach, zhodujú sa odborníci, nebudú pre ich uchovanie vytvorené adekvátne podmienky, napríklad potrebná vlhkosť prostredia.
Budeme mať viac parkovacích miest ako Louvre!
Žalostným faktom je, že „výskum“ tejto významnej archeologickej lokality prebieha s pomocou lopát a ťažkých strojov, dušujú sa aktivisti. „Vyhĺbili 14-metrovú jamu, z ktorej zemina naložila 3 300 nákladných áut,“ ilustroval situáciu architekt Ľudovít Urban s dodatkom, že 150 až 180 parkovacích miest je v lokalite hradu stále nevyužitých. Ak by sme chceli hľadať príklady na porovnanie v zahraničí, v svetoznámom parížskom múzeu Louvre je k dispozícii 615 parkovacích miest a my ich budeme mať po dostavbe ďalších 220 pod areálom Bratislavského hradu až 620, teda viac ako v Louvri! Pre porovnanie, Louvre navštívilo v roku 2013 nepredstaviteľných 16,7 miliónov návštevníkov a Bratislavský hrad navštívi ročne priemerne iba 190-tisíc ľudí. Aj tento do očí bijúci fakt občianskych aktivistov a odborníkov prinútil o úvahách, prečo sa chceme prezentovať práve takýmto absurdným a arogantným prístupom.
Zastupujúci členovia z SOS Bratislavský hrad sú nesmierne sklamaní z prístupu orgánov, ktoré majú právo rozhodovať nielen o osude slovenského kultúrneho dedičstva. Zápis objavu medzi národné kultúrne pamiatky skončil fiaskom a aj pokus o relevantné posúdenie a uznanie významu artefaktov skončil ignoráciou. Aktivisti sú teraz pripravení podať trestné oznámenia a celú vec dohnať až pred súd.
Pred hradom pochovajú slovenské dejiny do truhly
Vo štvrtok 28. mája o 16-tej hodine organizuje SOS Bratislavský hrad pred hradom happening s názvom „Pohreb našich dejín“. Na pódiu budú sumarizovať nesplnené sľuby kancelárie NR SR, predsedu parlamentu Petra Pellegriniho a architektov Boudu a Masára. Súčasťou happeningu bude aj symbolická truhla s mŕtvymi dejinami Slovenska a čierne súkno, ktorým chcú obaliť vstupnú bránu do hradu. „Pohreb“ bude pokračovať v kaviarni Scherz, kde budú účastníci „pohrebného sprievodu“ diskutovať s obyvateľmi mesta o likvidácii pamiatok na hrade.
