BRATISLAVA - Robin Cook, najpredávanejší autor bestsellerov podľa novín The New York Times a majster trilerov z lekárskeho prostredia, opäť ponúka nápaditú kombináciu medicínskych noviniek a napínavého príbehu. V novom trileri Vražda na diaľku nám predstavuje nového doktora.
Do popredia sa v medicíne dostáva smartfón. Nejde však o bežnú zdravotnícku aplikáciu, ale skôr o náhradu lekára primárnej starostlivosti. Vie sa dokonale prispôsobovať individuálnym potrebám a choroby bude diagnostikovať a liečiť lepšie ako človek. Volá sa iDoc. A bude to bomba...
Začína sa nový medicínsky triler od majstra tohto žánru Robina Cooka Vražda na diaľku.
„Vražda na diaľku ukazuje, prečo je Robin Cook nespochybniteľným kráľom medicínskych trilerov. Po prečítaní tohto príbehu uveríte, že smartfónová aplikácia vás naozaj môže zabiť.“
David Baldacci, autor mnohých bestsellerov
Doktor George Wilson je starší neatestovaný rádiológ z Los Angeles. Do lekárskeho stavu vstupuje v čase prudkých zmien v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Realitou sa stáva zbližovanie informačných technológií, nanotechnológie a genomiky. Lekári na celom svete budú čochvíľa plniť celkom inú úlohu.
Georgeov prvý kontakt s technickou novinkou iDoc sa skončí tragicky – jedného rána sa v posteli zobudí vedľa mŕtvej snúbenice. Vysvitne, že patrila medzi betatesterov iDocu. Neskôr zomrie viacero Georgeových pacientov, ktorým implantovali rezervoár s inzulínom. Všetci sa zúčastňovali na rozsiahlom skúšaní aplikácie.
Je možné, že na iDoc zaútočili hackeri?
Snaží sa to americká vláda ututlať?
George vytrvalo pátra po pravde, hoci vie, že tým ohrozuje svoju kariéru i slobodu. Uvedomuje si, že ak sa nemýli, dôsledky chyby v aplikácii môžu byť osudné pre množstvo ďalších ľudí.
„Dôkaz, že pokrok v medicíne napreduje zo dňa na deň míľovými krokmi, ale spolu s ním aj niektoré dôsledky, ktoré sú skutočne znepokojujúce.“
David McCullough, autor bestsellerov
Prečítajte si krátky úryvok z novinky Vražda na diaľku:
PROLÓG
Molekuly inzulínu útočili ako armáda miniatúrnych vražedných vojakov. Rýchlo prenikali do žíl a opreteky sa rútili k srdcu, aby ich prečerpalo do tepien. Za niekoľko sekúnd sa rozšírili do celého tela. Viazali sa na receptory bunkových membrán a aktivovali mechanizmy potrebné na vstup glukózy. Tá začala okamžite prúdiť do všetkých buniek tela, čo viedlo k prudkému poklesu hladiny krvného cukru. Najskôr to pocítili nervové bunky, ktoré nevedia glukózu skladovať a vyžadujú jej nepretržitú a prísne regulovanú dodávku. Prešlo už niekoľko minút a molekuly inzulínu útočili ďalej. Neuróny, najmä mozgové, začínali trpieť nedostatkom hlavného zdroja energie, čo sa prejavovalo poruchami ich funkcií. Čoskoro buď začnú vysielať chybné správy, alebo celkom prestanú komunikovať. Nato začnú odumierať...
WESTWOOD, LOS ANGELES, KALIFORNIA
PONDELOK 7. APRÍLA 2014, 2.35
Kasey Lynchová sa s myknutím prebudila. Táto nočná mora, plná čoraz väčšej úzkosti a hrôzy, bola naozaj zlá. Kasey po nej zostala dezorientovaná a lámala si hlavu nad tým, kde je. Vzápätí si spomenula: leží v posteli v byte svojho snúbenca doktora Georgea Wilsona. Posledný mesiac uňho prespávala dva, tri razy do týždňa, keď mladý rádiológ nemal službu v zdravotnom stredisku Kalifornskej univerzity v Los Angeles. Teraz odfukoval vedľa nej. Počula jeho tichý rytmický dych, príznačný pre spánok.
Kasey bola doktorandka, ktorá na Kalifornskej univerzite v Los Angeles študovala vývojovú psychológiu. Posledný rok pracovala ako dobrovoľníčka na pediatrickom oddelení zdravotného strediska. Práve tam sa zoznámila s Georgeom. Raz priviedla detských pacientov na rádiologické oddelenie, kde ich mali vyšetriť zobrazovacími metódami. Okamžite si všimla, že George je uvoľnený a sebavedomý. Vedel, ako sa má správať k pacientom, najmä detským. Neprekážali jej ani pekná tvár a krivý úsmev. Vyznačoval sa srdečnosťou a sympatickosťou, vlastnosťami, ktoré pokladala za súčasť svojej osobnosti. Zasnúbili sa iba pred štyrmi týždňami a dátum svadby ešte nestanovili. Ponuku na sobáš zobrala ako príjemné prekvapenie azda preto, lebo ku všetkému „trvalému“ pristupovala pre zdravotné ťažkosti obozretne. S Georgeom sa do seba šialene zaľúbili. Žartovali, že do vzťahu sa vrhli preto tak rýchlo, lebo nevedomky hľadali jeden druhého celé roky.
O 2.35 ráno však Kasey nad týmito vecami nerozmýšľala. Len čo sa prebudila, uvedomila si, že niečo sa deje, niečo veľmi zlé. Bolo to oveľa horšie ako desivá nočná mora, inak by predsa nebola skrz-naskrz premočená od potu. Od detstva trpela cukrovkou 1. typu a veľmi dobre vedela, v čom je problém: v hypoglykémii. Mala prinízku hladinu krvného cukru. V minulosti ju zažila už veľa ráz, preto jej bolo jasné, že potrebuje rýchlo glukózu.
Začala vstávať, no rozkrútila sa jej hlava. Vzápätí jej odkväcla na vankúš. Doľahol na ňu neprekonateľný závrat a rozbúšilo sa jej srdce. Rukou šmátrala po mobilnom telefóne. Vždy dbala na to, aby ho mala na dosah. Aj teraz sa nabíjal na nočnom stolíku. Povedala si, že odbehne do kuchyne po pomarančový džús a popritom zavolá novému doktorovi, aby ju upokojil. Bol úžasný a mohla sa mu ozvať dokonca aj v takomto čase.
Závrat ustupoval, no Kasey pochopila, že táto epizóda je nezvyčajne intenzívna. Začala sa v spánku a dlho sa rozvíjala. Kasey nebola pri vedomí, a preto nemohla rozpoznať prvé príznaky. Aby bola pripravená na takýto núdzový stav, vždy mala poruke ovocný džús. Musela však poň zájsť. Znova sa pokúsila vstať, no nepodarilo sa jej to. Symptómy sa s hrozivou rýchlosťou rozvíjali a oberali ju o energiu. Po niekoľkých sekundách bola celkom bezmocná. Neudržala v ruke mobil, ktorý jej vykĺzol a s tupým buchnutím dopadol na koberec.
Vzápätí si uvedomila, že potrebuje pomoc. Aby zobudila Georgea, snažila sa natiahnuť ruku, ale zdalo sa jej, že váži tonu. Nepodarilo sa jej ju ani nadvihnúť, nie ešte presunúť ponad telo. Snúbenec ležal blízko, ale bol k nej obrátený chrbtom a netušil, že prežíva čoraz hlbšiu krízu. Zo všetkých síl sa o to pokúsila znova, tentoraz ľavou rukou, no iba trochu vystrela prsty. Chcela zvolať jeho meno, z hrdla sa jej však nevydral nijaký zvuk. Potom sa závrat vrátil. Bol nečakane silný, intenzívnejší ako pred chvíľou. Srdce jej búšilo a ústami nasávala vzduch. Dýchalo sa jej čoraz ťažšie. Postupne ochrnovala, priam sa dusila.
V tej chvíli sa jej hlava rozkrútila ešte rýchlejšie a začalo jej zvoniť v ušiach. Hukot silnel a temnota ju prikryla ako dusivá deka. Nemohla sa hýbať, dýchať, myslieť...
Krátko po šiestej sa ozval budík a vytrhol Georgea z pokojného spánku. Rýchlo ho vypol a vykĺzol z postele. Dával pozor, aby nezobudil Kasey. Boli už zohraní. Keďže často nemohla zadriemať, chcel jej dopriať čo najdlhší spánok. Zľahka našľapujúc, prešiel do kúpeľne. Smartfón si vzal so sebou. Rovnako ako väčšina dnešných ľudí, ani on ho nikdy nespustil z dohľadu. V malej miestnosti sa za necelých desať minút osprchoval a oholil. Mal to tak vo zvyku. Na sebadisciplínu bol hrdý. Osvedčila sa mu počas siedmich rokov, ktoré strávil ako medik a neatestovaný lekár. Boli to úmorné vytrvalostné preteky, počas ktorých prežitie najschopnejších ani zďaleka neznamenalo iba abstraktný pojem.
Šesť dvadsať! Treba zobudiť Kasey! Kým si svižne sušil vlasy, otvoril dvere kúpeľne. Všimol si, že snúbenica má otvorené oči a uprene hľadí na strop. Pripadalo mu to zvláštne. Kasey spávala ako dudok, a keď ju chcel zobudiť, zvyčajne sa mu to nepodarilo na prvý raz.
„Si hore dlho?“ zvolal. Ešte stále si sušil vlasy.
Odpovede sa nedočkal.
Pokrčil plecami a vrátil sa do kúpeľne, aby si umyl zuby. Dvere nechal pootvorené. Neprekvapilo ho, že Kasey vyzerá ako v tranze. V takomto stave ju videl už predtým. Keď sa na niečo silne sústredila, neraz prestala vnímať okolie. V posledných týždňoch sa trápila témou doktorandskej práce. Jej úsilie zatiaľ neprinieslo ovocie. Než zaspal, dlho sa o tom zhovárali.
Vrátil sa do spálne. Kasey sa za celý čas nepohla ani o milimeter. Videlo sa mu to čudné. So zubnou kefkou v ústach podišiel k posteli. Dával pozor, aby sa nezafŕkal slinami.
„Kasey?“ spýtal sa zahuhlane. „Rozmýšľaš nad prácou?“
Ani tentoraz mu neodpovedala. Hľadela nahor, vôbec nežmurkala a mala rozšírené zrenice.
Georgea zachvátil strach. Niečo sa stalo, niečo hrozné! Vôbec sa nehýbe! V panike si vytrhol z úst kefku a sklonil sa nad posteľ. Má epileptický záchvat?
„Kasey! Počuješ ma? Preber sa!“ Schytil ju za plecia a silno ňou zatriasol. Postrehol, že telo má nezvyčajne stuhnuté. Vtom si uvedomil, že nedýcha.
„Kasey, miláčik! Prosím, prosím... Božemôj!“ Vyskočil na posteľ, aby jej na krku nahmatal pulz. Kožu mala studenú, čo ho znepokojilo. Snažil sa prekonať rastúcu hrôzu. Zo snúbenice strhol prikrývku a pustil sa do kardiopulmonálnej resuscitácie. Už pri prvom pokuse pocítil prisilný odpor. Všimol si, že oči má nielen otvorené, ale aj stuhnuté.
„Preboha... Kasey!“ V hrôze sa odtiahol. Vstupovala do štádia posmrtnej stuhnutosti. Je mŕtva! Jeho snúbenica – jeho svet – v noci zomrela a on, lekár, to prespal.
Zviezol sa na dlážku, chrbtom sa oprel o stenu a rozplakal sa. Zavolať 911 sa zmohol až po dvadsiatich minútach.
