KLENOVEC – Pán Kamil bol dlhé roky gamblerom a hazardérom, ktorý dohnal svoju manželku k rozvodu. Potom však prišiel zlom a on všetko oľutoval. Keď sa dočítal o osude svojej dcéry a vnúčika na Topkách, nedokázal prestať plakať.
„Volám sa Kamil, mám 61 rokov a som otec aj starý otec . Veľmi dlho som váhal, kým som sa rozhodol zdôveriť sa, ale teraz pred Vianocami som už v koncom,“ začal svoje smutné rozprávanie pán Kamil. „Keď som bol mladý, bol som gambler a hazardér. Moja manželka to nemohla vydržať, dala sa so mnou rozviesť a starala sa prakticky o všetko sama až do doby, keď nám veľmi ťažko ochorela naša jediná dcérka Želka ,“ pokračuje muž, ktorého dcéra už v minulosti zverejnila svoj životný príbeh na Topkách.
Keď si pán Kamil príbeh na Topkách prečítal, plakal a preklínal hodinu, keď sa dotkol strojov a začal hrať. „Oplakal som každú minútu, ktorú som nestrávil s mojou rodinou, pretože ma veľmi potrebovala. Ale akoby to nešťastie , tie choroby, čo má Želka, Samko a ja, boli málo, ochorela aj moja exmanželka a, bohužiaľ, jej zdravotný stav sa tak zhoršil, že už aj ona chodí o paliciach,“ zúfa nešťastný otec a dedo.
Po rokoch sa však pán Kamil zmenil. Teraz je to presne 9 rokov od chvíle, keď rodine pred Vianocami v nemocnici oznámili, že dcéra Želmíra trpí nevyliečiteľnou a zákernou chorobou skleróza multiplex . „Stav mojej dcérky sa tak rapídne zhoršil, že už je bohužiaľ ležiaca a do týždňa sa nám aj niekoľko ráz dusí,“ vysvetľuje. Navyše, aj vnúčik pána Kamila trpí veľmi ťažkými diagnózami, pričom najhoršia z nich je mozgová obrna. „Keď si predstavím, že to malé dieťa nebude nikdy chodiť , nehovorí a jeho srdiečko je už po niekoľkých operáciách a má aj rázštep v pusinke a mnoho mnoho iného...“ odmlčal sa nešťastný dedo.
Aby syn aj s vnúčikom, nevestou a s druhým vnúčikom mohli dajako prežiť, museli sa prisťahovať k rodičom. „Žijú v jednej izbe spolu s nami,“ hovorí pán Kamil. Jeho syn nemá prácu a nemajú z čoho platiť za byt. „Má chorú nohu, je po 4 operáciách a keď dlho pracuje, už ju ťahá za sebou. Na invalidný dôchodok nemá nárok a nevesta kvôli vnúčikovi nikdy nebude môcť pracovať. Žijeme skutočne veľmi chudobne, nakoľko lieky sú drahé,“ dodáva skormútený pán. Oblečenie si kupujú len v súrnom prípade a so stravou šetria.
Ja dostávam na dcérku opatrovateľský príspevok a to je len to najmenšie minimum. Keď odčítam všetko, čo musíme platiť na liečbu, stravu a potreby, tak nám neostáva nič. Aj bývalá manželka pána Kamila pomáhala, ako vedela, ale teraz je veľmi chorá. Keby nepomáhali aj svokrovci, nemali by vôbec nič.
Kiežby mohol vrátiť čas
„Celé leto som im sľuboval, že opravím podlahy, aby sa mohli pohybovať bez strachu z pádu, lebo všetci potrebujú bezbariérové bývanie. Sľúbil som im novú strechu, lebo im padá do domčeka a niekedy Želke aj nad posteľ, preto ju premiestňujeme raz tam a raz inam,“ hovorí pán Kamil, ktorého zdravotný stav nie je dobrý. Je po srdcovom infarkte a čaká ho operácia, ale chýbajú peniaze.
„Pomaličky odišli všetky spotrebiče, ba dokonca máme požičaný sporák na elektrinu od svokrovcov, aby sme mali na čom variť, chýbajú nám aj kachle a úplne odišla kúpeľňa“ ťažká si pán Kamil.
„Hovorí sa, že chlapi neplačú . A ba. Plačú, len to na sebe nedajú vidieť. Ja veľa ráz plačem, lebo sa musím bezmocne pozerať, ako sa moje deti trápia a trpia chorobami,“ spomína. Stav jeho dcéry sa neustále zhoršuje a on sa musí bezmocne prizerať, ako mu odchádza. Pozerá sa naňho veľkými prosebnými očami, plače a prosí o pomoc. Často sa dusí a nevládze dýchať.
„Keď je dcérka trošičku v poriadku, dávame ju na jej posteľ, mama ju vinie k sebe, bozkáva a ja so slzami v očiach vychádzam von na dvor a revem ako slon: Prečo moja rodina, prečo?! Tí ľudia, ktorí žijú tak, ako my, vedia, čo znamená žiť s tým, že vaše dieťa sa dusí alebo že vaše dieťa má len určitý čas. Ani nechcem na to myslieť,“ dodáva utrápený pán Kamil, ktorý by dal svoj život za život dcéry.
O pomoc poprosil tajne
„Pred týždňom nás navštívila pani, ktorá dcérke pomáha s ošatením a prosila nás, či môže prísť, keď pôjde okolo. Boli sme veľmi radi nie kvôli tomu, že nám niečo prinesie, ale kvôli tomu, že uvidíme človeka, ktorý má srdiečko,“ láskavo hovorí pán Kamil. Všetci sa potešili, že ju vidia a pán Kamil prosil Boha, aby mu odpustil. „Zmenil som sa a hoci som veľmi chorý, chcem byť ten najlepší otec a starý otec . Chcem, aby keď raz príde ten môj čas, moja rodina povedala, že som bol dobrý a robil som pre nich všetko. Moja rodina nevie, že som kontaktoval Topky, aby som vás poprosil o pomoc,“ priznal chorý pán.
„Chcel by som, aby aj moja rodina mala šťastné a veselé Vianoce, keď už nemáme zdravé.
Prosím všetkých ľudí dobrej vôle o pomoc nie pre mňa, ale pre moju rodinu,“ úprimne uzavrel bolestný príbeh a zaželal všetkým krásne Vianoce.
Akúkoľvek pomoc rodine môžete adresovať na nižšie uvedené kontaktné údaje:
Kamil Cibuľa
Mobilný telefón: 0902 889 539
E-mail: cpri@centrum.sk
Číslo účtu: SK34 0200 0000 0013 4186 3773
Ste v ťažkej životnej situácii a svojmu dieťatku nedokážete poskytnúť pomoc, akú potrebuje? Poznáte rodičov, ktorí majú podobné problémy? Zašlite nám vaše či príbehy vašich známych aj s fotografiami na potrebujupomoc@topky.sk.
