KYJEV - Predsedom nového ukrajinského parlamentu sa dnes stal bývalý podpredseda vlády Volodymyr Hrojsman, informovala agentúra Reuters. V súlade s ukrajinskou ústavou je šéf parlamentu po prezidentovi druhým mužom v štáte a zastupuje ho v prípade, že prezident nemôže vykonávať funkciu.
Hrojsman sa dostal do parlamentu ako kandidát Bloku Petra Porošenka. Jeho kandidatúru na post predsedu parlamentu podporilo 359 zo 408 poslancov zaregistrovaných pred hlasovaním, spresnila agentúra UNIAN. Hlasoval zaňho aj opozičný poslanec Jefim Zviagiľskij, ktorý bol donedávna členom Strany regiónov a po zosadení Viktora Janukovyča z funkcie prezidenta sa zaradil do poslaneckej skupiny Ekonomický rozvoj.
V novom parlamente, ktorý vzišiel z októbrových predčasných volieb, vzniklo dnes šesť poslaneckých klubov a dve poslanecké skupiny, informoval Hrojsman, ktorý v uplynulých dňoch viedol pracovnú skupinu poslancov pripravujúcich ustanovujúce zasadnutie parlamentu.
Ako spresnila agentúra TASS, päť poslaneckých klubov dnes vytvorilo koalíciu pod názvom Európska Ukrajina. Jej členom je Blok Petra Porošenka, Ľudový front, Svojpomoc, Radikálna strana Oleha Ľaška a Vlasť. Koalícia má v parlamente 302 poslancov.
O vytvorení novej koaličnej vlády bude parlament rokovať 2. decembra. Vo funkcii jej predsedu dnes parlament potvrdil Arsenija Jaceňuka, ktorý tento post zastával aj v uplynulých mesiacoch. Jeho kandidatúru podporilo 341 z 390 prítomných poslancov.
Pred poslancami, ktorí získali mandát v októbrových predčasných voľbách, vystúpil dnes aj prezident Petro Porošenko. Vyhlásil, že "100 percent Ukrajincov" je za zachovanie Ukrajiny ako jedného štátu. "Žiadna federalizácia," zdôraznil v prejave o situácii v krajine.
Porošenko dodal, že "Ukrajincov netreba strašiť treťou svetovou vojnou". "V skutočnosti sa ju nikto ani nechystá rozpútať," spresnil. Pred poslancami však pripomenul, že pred rokom sa podarilo prekaziť plán na likvidáciu Ukrajiny. "Plán tichej likvidácie Ukrajiny sme pred rokom my, ako národ, prekazili," zdôraznil.
Porošenko súčasne uviedol, že pretrvávajúci konflikt na východe a juhu Ukrajiny povzbudil väčšinu obyvateľstva, aby podporovalo myšlienku budúceho členstva Ukrajiny v NATO. Podľa neho by sa Ukrajina mala "zbavovať" svojho mimoblokového štatútu.
Ukrajinský prezident tiež vyslovil predpoklad, že nastolenie mieru v Donbase nemusí znamenať, že sa krajina "zbaví vojenskej hrozby z východu". Vyslovil presvedčenie, že mier možno nastoliť na základe mierového plánu, ktorý predložil v Minsku. Upozornil, že tento dokument akceptovalo aj Rusko, ktorého zástupca pripojil svoj podpis pod tzv. minský protokol aj memorandum.
Za hlavný rozdiel medzi Ruskom a Ukrajinou Porošenko označil rozličný vzťah k slobode, demokracii a politickej kultúre.
