Dnes si asi len ťažko vieme predstaviť život bez internetu. Síce všetci vieme o jeho rizikách a nástrahách, bežne ho využívame k získavaniu informácií či komunikácii s druhými. Predsa len je to prostredok, ktorý zmenšuje vzdialenosti medzi ľuďmi. Vďaka tomu môžeme byť v kontakte s kamarátmi, čo žijú v inom meste alebo dokonca v inej krajine bezohľadu na to, ako ďaleko sa práve nachádzajú. Môžeme komunikovať cez chat prakticky neobmedzene.
V škole, v práci, v autobuse, v čakárni u lekára. A niekedy sa pristihneme pri tom, že i počas skutočných stretnutí s priateľmi si neodpustíme vytiahnuť mobil a aspoň si skontrolovať správy. Má pre nás náš virtuálny život väčšiu hodnotu než ten reálny? Čím to je, že je virtualita pre nás tak lákavá?
Som, aký som vždy chcel byť
Je dokázané, že vo virtualite sa správame inak ako v realite. Nemusí to byť niečo cielené. Väčšinou sa to deje úplne nevedome, a ľudia, ktorí sa možno v bežnom živote báli komunikovať, zrazu naberajú odvahu a na internete vystupujú sebavedomo. „Internet otvára mladým príležitosť byť tam tým, kým by v skutočnosti chceli byť. A často je to odlišné od toho, kým naozaj sú“, vysvetľuje riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko.sk Marek Madro.
„Súvisí to s určitou mierou sebaprezentácie. Dám na sociálnu sieť len to, čo chcem, komunikujem len s tým, s kým chcem. Nie som osobne emočne zainteresovaný na tých vzťahoch. A snažím sa v ukázať v takom svetle, v akom chcem aby som bol okolím vnímaný“ približuje psychologička Desanka Kanderová.
Osamelosť na internete
Internet sa môže zdať byť ideálnym riešením pre všetkých, čo v skutočnom živote prežívajú osamelosť, chýbajú im priatelia alebo nevedia nadväzovať vzťahy. To, čo nemajú v tom ozajstnom živote si tak môžu nahradiť v tom virtuálnom. Funguje to? „Niekedy nás to láka, pretože sa zdá byť jednoduchšie nájsť si priateľov na internete. Opadá tréma, komunikuje sa ľahšie, nemáme také zábrany čokoľvek povedať. Vzťahy na internete sú tak často oveľa dôvernejšie a veľakrát sa to stane oveľa skôr, než býva zvykom. V tom spočíva aj riziko, že tieto priateľstvá nemusia byť tak hlbokými, ako sa na prvý pohľad zdajú. A po čase sa ľahko môže stať, že zistíme, že si už viac nemáme, čo povedať. Hodiny strávené chatovaním nás omrzia, témy sa vyčerpajú, prvotné nadšenie sa stratí a zistíme, že toho človeka vlastne vôbec nepoznáme“, pokračuje Marek Madro.
Virtualita vs. realita
Psychológovia z internetovej poradne IPčko.sk sa s podobnými témami stretávajú často. Mnoho mladých ľudí prežíva sklamania aj v internetovom svete. Narážajú na to, že tieto vzťahy im nakoniec nestačia, alebo vôbec nie sú také, ako si to pôvodne predstavovali. Ich obhajoba, že je to miesto, kde konečne môžu byť sami sebou, sa ukazuje ako nedostatočná. Málokto sa totiž správa autenticky, a práve internet využíva k tomu, aby sa ukázal v lepšom a ideálnejšom svetle. A v konečnom dôsledku to prinesie opäť len sklamanie. Aj z tohto dôvodu je virtualita oblasť, o ktorej je potrebné hovoriť.
Psychológovia z internetovej poradne pre mladých IPčko.sk každý mesiac prinášajú krátke videá na témy a problémy každodenného života, aby tak jednak poukázali na prítomnosť určitých javov v spoločnosti, ale aj ponúkli riešenia.
