KOBANÉ – Bojovníci Islamského štátu sa nezastavia pred ničím. Minulý mesiac zničili kresťanský pamätník genocídy milióna Arménov. Dôvodom likvidácie bolo, že pamiatka nezodpovedala výkladu Islamu. Okrem toho predávajú deti a ženy do sexuálneho otroctva, pričom im tečú tučné čiastky z predaja ropy. Okrem toho, boje stále pokračujú, najnovšie na to zareagovali Turci. Najviac, čoho sa fanatici boja, je smrť zavinená rukou ženy. Inak by sa nedostali do raja, kde na nich čaká 72 panien!
Pamätník v sýrskom meste Dajr az-Zor má pre tamojších kresťanov veľký význam. Uchované tam boli pozostatky obetí prvej modernej genocídy Arménov. Masové vraždenie na nich páchali tureckí moslimovia na začiatku dvadsiateho storočia. Spolu je tam pochovaných približne milión obetí.
Pamätník slúžil tiež ako pútne miesto, kam sa chodili pomodliť kresťania zo Sýrie či Libanonu. Dá sa prirovnať k významu Osvienčimu pre Židov. Aj tak sa však zničenie posvätného kostola obišiel bez väčšieho rozruchu. Neskôr barbarský čin odsúdila OSN.
Predávajú ženy a deti do otroctva
Islamský štát bohatne v prvom rade z predaja ropy, ktorú predáva v Sýrii, Afganistane, Pakistane či iných okolitých štátoch. Militanti IS sa zmocnili obrovských území v Sýrii a Iraku, pričom kontrolujú až 11 ropných ťažobných polí v oboch krajinách, tvrdia analytici. Organizácia predáva ropu a iné komodity skrze odveké pašerácke siete za chrbtom vlád, proti ktorým bojuje - v kurdskom severnom Iraku, Turecku a Jordánsku. IS získal stovky miliónov dolárov i z pašovania historických pamiatok z Iraku do Turecka, ako aj z obchodovania s ľuďmi, zvlášť predajom žien a detí do sexuálneho otroctva.
Ďalšie príjmy prúdia z vydierania, výkupného za unesených rukojemníkov a rabovania miest, ktoré militanti pri svojom postupe obsadia. Ešte pred obsadením mesta Mósul v júni IS uvalil "dane" na takmer každý druh ekonomickej činnosti, vyhrážajúc sa smrťou tým, ktorí by teroristom odmietli zaplatiť.
Fanatici sa boja smrti rukou ženy
Fanatickí bojovníci extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) sa najviac zo všetkého boja, že zahynú rukou ženy, lebo v takom prípade by sa nedostali do raja a nečakalo by na nich 72 panien, ako to mučeníkom sľubuje Korán. Napísal to pred nedávnom britský denník Daily Telegraph, podľa ktorého medzi Kurdkami stúpa záujem o členstvo v polovojenských dobrovoľníckych oddieloch péšmarga.
Ed Royce, predseda zahraničného výboru v americkej Snemovni reprezentantov, pre denník The New York Post uviedol, že vojaci Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL) skutočne veria verbovačom, ktorí ich lákajú do islamistických oddielov, že ak ich v boji zabije muž, pôjdu priamo do raja.
Podľa Roycea kurdské dobrovoľníčky preto v ozbrojencoch IS vzbudzujú "priam hrôzu". Dodal, že kurdským ženským jednotkám sa možno aj preto veľmi darí odrážať útoky protivníka a zaháňať ich na ústup či útek. Royce tvrdí, že kurdské bojovníčky ani neskrývajú spokojnosť s tým, že u islamistov vyvolávajú des.
Ženy sa príslušníčkami oddielov péšmarga stali už dávno a vzhľadom na efekt, ktorý u islamistov vyvolávajú, ich mnoho miest a dedín ohrozených jednotkami IS a ISIL špeciálne povolávalo a povoláva na svoju obranu. Mladé Kurdky sa podrobujú intenzívnemu výcviku, učia sa zaobchádzať so snajperskými puškami, samopalmi, pancierovými päsťami aj ručnými granátmi, uviedla pre Daily Telegraph jedna z nich.
Mladá, 27-ročná Kurdka menom Tekošin sa nedávno pre francúzske médiá vyjadrila, že "(kurdské) ženy sú si vedomé prevahy nad mužmi (z IS)". "Myslím, že (v IS) z nás majú väčší strach ako z mužov. Veria, že skončia v pekle, ak zomrú ženskou rukou," dodala.
Jednotky IS ovládajú momentálne veľké časti územia Iraku a aj Sýrie, kde sa v posledných týždňoch veľmi intenzívne bojuje o prevažne kurdské mesto Kobané. Mnohé ženy ako motiváciu svojho pripojenia sa ku kurdským oddielom uvádzajú boj za ochranu práv žien. Islamisti totiž na dobytých územiach zavádzajú striktný výklad islamského práva, ktorý od žien vyžaduje zahaľovanie a zakazuje im vychádzať z domu bez sprievodu muža.
Obliehajú iracké mesto Hadísa
Radikáli obliehajú iracké mesto Hadísa a hrozí, že získajú pod svoju kontrolu aj toto posledné doteraz nedobyté mesto provincie Anbar. Teraz ovládajú 80 percent územia tejto provincie a hrozí, že ju získajú celú. Predstavitelia Anbar požiadali USA, aby pomohli postup IS zastaviť a vyslali tam pozemné jednotky. USA síce v boji proti IS pomáhajú, ale len letecky a poradensky, pozemné vojsko vyslať nechcú.
Šéf generálneho štábu USA Martin Dempsey v televízii ABC priznal, že USA museli proti IS v Iraku nasadiť nízko lietajúce útočné vrtuľníky Apache. Hadísa leží na Eufrate vo vzdialenosti asi 240 kilometrov severozápadne od Bagdadu.
CNN pripomína, že ak padne Anbar do rúk IS, bude mať táto skupina pod kontrolou pruh územia dlhý cez 560 kilometrov a tiahnuci sa od sýrskej Rakky, kde má IS hlavný stan. Radikáli obsadzujú Anbar od začiatku roka, kedy využili nespokojnosť tamojších sunnitských kmeňov s politikou Bagdadu voči nim.
Irackí vojaci a členovia anbárských kmeňov, ktoré pomáhajú provinciu brániť, pohrozili, že zložia zbrane, ak nezasiahne americká armáda. Podľa zástupcu provinčnej rady Falah Ísávího sú vojaci zle vycvičení a chýba im kvalitné vybavenie. Z kmeňových bojovníkov ich 1800 padlo alebo bolo zranených.
Hoci vojsko a kmene chcú na pomoc amerických vojakov, Bagdad o nich nežiada. Americkí predstavitelia citovaní CNN trvajú na tom, že pozemné jednotky do Iraku vyslané nebudú. IS má v Anbar údajne 10.000 svojich ľudí, ktorých stiahol zo Sýrie a už obsadeného Mosule na severe Iraku.
Americký minister obrany Chuck Hagel pred novinármi priznal, že "v Anbar sú problémy". Bagdad je však podľa neho pod plnou kontrolou irackých bezpečnostných síl. Dempsey pozval na poradu do Washingtonu vrcholného predstaviteľa dvoch desiatok armád, ktoré sa podieľajú na vojne proti IS. Ich dvojdňové stretnutie začína dnes.
Boje pokračujú, Turci poskytnú vojenské základne
Turecko umožní americkým a ďalším spojeneckým silám využívať svoje základne, vrátane kľúčového objektu 160 kilometrov od sýrskej hranice, na operácie proti militantom Islamského štátu (IS) v Sýrii a Iraku. Vláda USA nalieha na Turecko, aby sa vo väčšej miere zapojilo do boja proti extrémistom IS. Americký predstaviteľ v sobotu potvrdil, že Ankara súhlasila s výcvikom umiernených sýrskych povstalcov na tureckom území. Turecký vládny činiteľ v nedeľu upresnil, že by malo ísť o 4000 opozičných bojovníkov, ktorých preveria turecké spravodajské služby.
Americký minister obrany Chuck Hagel uviedol, že Spojené štáty chcú mať prístup na turecké letecké základne vrátane základne v meste Incirlik na juhu krajiny, z ktorých by podnikali nálety na ciele islamistickým militantov. Uvedená základňa je súčasťou dohody, uviedli podľa AP zdroje z amerického rezortu obrany pod podmienkou anonymity. Rozhovory o tom, akými ďalšími spôsobmi by mohlo Turecko podporiť boj proti IS, pokračujú.
Irán: Islamský štát vytvorili Američania a Briti
Najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí v pondelok obvinil Spojené štáty a "zlomyseľnú" britskú vlády z "vytvorenia" Islamského štátu ako aj teroristickej siete al-Kájda. Urobil tak počas prvého prejavu, odkedy minulý mesiac absolvoval operáciu prostaty a na verejnosti sa odvtedy neobjavoval. Chameneí si myslí, že USA sa touto politikou snažia "vytvoriť priepasť medzi šiitmi a sunnitmi". "Amerika, sionizmus a predovšetkým na slovo vzatý expert na vytváranie sporov - zlomyseľná britská vláda - prudko zvýšili svoje snahy o vytvorenie rozdielov medzi sunnitmi a šiitmi," vyhlásil duchovný vodca islamskej republiky v narážke na vznik IŠ.
Chameneího poznámky predovšetkým na adresu Británie sú v zjavnom rozpore s miernym zlepšovaním vzťahov medzi Teheránom a Londýnom po zvolení Hassana Rúháního za nového prezidenta. Británia v reakcii na vnútropolitický vývoj v Iráne v júni rozhodla o opätovnom zriadení svojho diplomatického zastupiteľstva v Teheráne. Britský premiér David Cameron sa navyše v septembri v newyorskom sídle OSN stretol so samotným Rúháním, za čo si prezident Iránu vyslúžil kritiku zo strany niektorých radikálnych duchovných.
Turecko sa vyhráža Kurdom
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan varoval, že kurdskí militanti "draho zaplatia" za nepokoje, ktoré vypukli minulý týždeň vo viacerých tureckých mestách v súvislosti s obkľúčením Kurdmi obývaného sýrskeho mesta Kobané. Informoval o tom dnes turecký denník Hürriyet.
Erdogan hovoril najmä o situácii v meste Bingöl, kde okrem potýčok medzi príslušníkmi bezpečnostných síl a prokurdskými demonštrantmi došlo aj k útoku na tamojšieho policajného veliteľa, ktorý pri ňom utrpel vážne zranenia. Jeho dvaja zástupcovia prišli o život. Pri následnom prenasledovaní polícia zastrelila štyroch útočníkov, ktorí sa pokúšali utiecť z miesta činu autom. Jeden z nich bol vládnym úradníkom.
Zo zodpovednosti za tento útok vláda obvinila Stranu kurdských pracujúcich (PKK), s ktorou pritom už dva roky vedie mierové rokovania. PKK tieto tvrdenia odmietla, ale Cemil Bayik - jeden z jej vodcov pôsobiacich momentálne v pohorí Kandíl v Iraku - prostredníctvom vyhlásenia z 11. októbra odkázal, že PKK začala do Turecka opäť vysielať svoje povstalecké oddiely. Stiahnutie ozbrojencov PKK z Turecka bolo pritom jednou z úvodných fáz mierového procesu medzi tureckou vládou a Kurdmi.
V súvislosti s minulotýždňovými pouličnými nepokojmi, ktoré si v Turecku vyžiadali 37 obetí na životoch, Erdogan avizoval, že vláda tento týždeň predloží parlamentu na schválenie balík striktnejších opatrení na "boj s pouličnými vandalmi". Erdogan súčasne naznačil, že v Turecku môžu začať platiť aj ďalšie bezpečnostné opatrenia v prípade, že PKK obnoví bojové akcie na území Turecka. Táto situácia by mohla nastať v súvislosti s parlamentnými voľbami v júni budúceho roku.
Turecký denník Hürriyet však v tejto súvislosti upozornil, že pritvrdenie postoja tureckej vlády k riešeniu kurdského problému by mohlo skomplikovať aj vzťahy Turecka s niektorými štátmi. Sýrski Kurdi, v súlade s požiadavkami PKK, naliehajú na tureckú vládu, aby im pomohla v boji s ozbrojencami extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), a to okrem iného aj dodávkami ťažkých zbraní - protitankových striel, a vytvorením koridoru, ktorý by umožnil prechod prokurdských dobrovoľníkov z iných oblastí zo Sýrie do prihraničného mesta Kobané.
Turecko, ktoré už prijalo na svojom území 150.000 utečencov z Kobané - takmer všetko obyvateľstvo mesta, a poskytlo im humanitárnu pomoc, v posledných dňoch sústreďuje v pohraničí so Sýriou svoje jednotky, ale zatiaľ sa odmieta vojensky angažovať. Prezident Erdogan i ďalší predstavitelia tureckého vedenia však jasne deklarovali, že Turecko zasiahne na sýrskom území v prípade ohrozenia jeho jedinej výsostnej exklávy - hrobky Süleymana Šaha (1178–1236), ktorého vnuk Osman I. (1258-1326) bol zakladateľom Osmanskej ríše.
Hrobka sa nachádza asi 30 kilometrov od Kobané, o ktoré jeho kurdskí obrancovia a islamisti už niekoľko týždňov zvádzajú tuhé boje. Ohrozenie hrobky spočíva v tom, že IS sa riadi prísnym výkladom Koránu, ktorý považuje uctievanie hrobiek za modloslužobníctvo. V Sýrii bolo kvôli tomu zničených už niekoľko hrobiek a mešít. Erdogan vyhlásil, že Turecko nenechá bez odozvy útok na Süleymanovu hrobku, ktorú od jari strážia 60 elitní vojaci z jednotiek osobitného určenia, ktorí majú za sebou účasť v protiteroristických operáciách.
Süleymanova hrobka je výsostným územím Turecka od roku 1921. Pôvodne sa nachádzala neďaleko stredovekého hradu Kalat Džabar, odkiaľ ju začiatkom 70. rokov presťahovali na súčasné miesto, pretože ju začala ohrozovať stúpajúca hladina priehrady vybudovanej na rieke Eufrat.
Krajina povolí cvičenia umierneným sýrskym povstalcom
Turecko povolí umierneným sýrskym povstalcom, aby cvičili na jeho území. Informovala o tom americká poradkyňa pre národnú bezpečnosť Susan Riceová, ktorá zároveň túto dohodu privítala. Kto by ich mal cvičiť, alebo kde by mali cvičiť, zatiaľ nie je jasné. Krok je očividne súčasťou úsilia o porazenie Islamského štátu v Sýrii a Iraku, kde Američanmi vedená koalícia uskutočňuje proti džihádistom útoky. Ankara však zatiaľ odmieta poslať do týchto krajín svojich vojakov. Dohodu so sýrskymi povstalcami zatiaľ oficiálne nepotvrdila.
Kancelária tureckého premiéra však odmietla správy o ďalšej údajnej dohode, na základe ktorej umožní silám USA a ich spojencom využívať svoje leteckú základňu Incirlik na cezhraničné operácie proti radikálnej skupine Islamský štát na území susednej Sýrie a v Iraku. Informovala o tom ako prvá rovnako Riceová. Turecko nedávno schválilo zákon, ktorý by podobný krok umožnil, žiadna k dohoda však zatiaľ neexistuje, uviedla kancelária.
Pri tureckej hranici so Sýriou je v pohotovosti zhruba 10 000 vojakov, ktorí majú za podpory helikoptér a bojových lietadiel strážiť takzvanú "bezpečnú zónu". Očakáva sa však, že tureckí vojaci budú len zaisťovať bezpečnosť hranice a do samotných bojov na území Sýrie nezasiahnu.
Turecko zatiaľ s USA nedosiahlo dohodu o prenájme leteckej základne
Turecko zatiaľ nedosiahlo so Spojenými štátmi dohodu o využívaní leteckej základne Incirlik v ich boji proti jednotkám extrémistickej organizácie Islamský štát (IS). Rokovania však budú pokračovať, uviedol dnes zdroj v úrade tureckého premiéra. Turecko však dosiahlo so Spojenými štátmi dohodu o výcviku sýrskych povstalcov, informoval zdroj, ktorý však nespresnil, kto a kde bude povstalcov cvičiť.
Tieto informácie sa objavili po tom, ako poradkyňa americkej vlády pre otázky národnej bezpečnosti Susan Riceová v nedeľu informovala o súhlase Turecka, že na svojom území Spojeným štátom umožní výcvik umiernených sýrskych povstalcov a že sprístupní svoje vojenské základne pre sily vojenskej koalície vedenej Spojenými štátmi. Dohoda by bola podľa agentúry Bloomberg podstatným rozšírením objemu spolupráce Turecka v boji s IS, ktorý v časti Sýrie a Iraku vyhlásil rovnomenný kalifát a postupuje smerom k tureckým hraniciam.
Vláda USA nalieha na Turecko, aby sa vo väčšej miere zapojilo do boja proti extrémistom IS. Americký predstaviteľ v sobotu potvrdil, že Ankara súhlasila s výcvikom umiernených sýrskych povstalcov na tureckom území. Turecko a ďalší spojenci USA zasa naliehajú na Washington v otázke vytvorenia bezletovej zóny v Sýrii a bezpečnej nárazníkovej zóny na sýrskej strane hranice s Tureckom. Podľa ministra obrany USA Chucka Hagela americkí predstavitelia takúto možnosť "aktívne nezvažujú". Armáda USA odhaduje, že presadzovanie bezletovej zóny by si vyžiadalo stovky lietadiel a stálo miliardu dolárov mesačne, pričom by nebolo isté, že to zmení situáciu v sýrskej občianskej vojne.
Turecko pred časom súhlasilo, že sa pridá ku koalícii spojencov, ale neuviedlo, či by bolo ochotné angažovať sa v nej aj vojensky. Tento člen NATO však jednoznačne vylúčil vyslanie svojich pozemných jednotiek do Sýrie, ak by sa USA rozhodli pre rozsiahlejšiu operáciu s cieľom zosadiť sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Riceová už predtým zdôraznila, že USA nežiadajú Turecko, aby vyslalo do Sýrie pozemné jednotky.
Bojovníci dobyli vojenskú základňu
Militanti Islamského štátu ovládli počas svojho postupu západoirackou provinciou Anbár vojenskú základňu v meste Hít. Vojaci zo základne sa "takticky stiahli" do oblasti al-Baghdádí, pričom so sebou zobrali všetky zbrane zo základne, informovala nezávislá iracká televízia as-Súmaríja. Podľa irackej tlačovej agentúry Al Mada Press dobyli militanti základňu po niekoľkohodinových zrážkach. Bezpečnostné sily medzičasom evakuovali väzňov z väzení v Ramádí - hlavnom meste provincie Anbár - a jeho okolí do iných väzenských zariadení v metropole Bagdad.
USA a Saudská Arábia podnikli osem náletov na Islamský štát
Spojené štáty a Saudská Arábia podnikli v nedeľu a dnes osem náletov na pozície militantov Islamského štátu (IS) v Sýrii. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na centrálne armádne velenie USA.
Sedem leteckých útokov podnikli spojenci pri meste Kobané. Štyri nálety juhozápadne od mesta zasiahli militantov a zničili ich guľometnú pozíciu. Nasledujúce tri útoky sa zamerali na pozície militantov severovýchodne od mesta a poškodili niekoľko budov. Ďalší nálet nálet zasiahol základňu IS severozápadne od mesta Rakka, metropoly samozvaného kalifátu, ktorý vyhlásila táto extrémistická organizácia na dobitých územiach Sýrie a Iraku.
SOHR: Severnou časťou Kobané otriasol samovražedný atentát
Samovražedný atentátnik dnes v tesnej blízkosti islamistami obliehaného kurdského mesta Kobané aktivoval výbušniny naložené v nákladnom aute. Útok spáchal príslušník extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), uviedlo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR). Útok sa odohral asi dva kilometre severne od Kobané, ktoré je dejiskom ťažkých bojov medzi kurdskými jednotkami a ozbrojencami IS, ktorým sa darí upevniť si svoje pozície v meste obliehanom už vyše dva týždne.
V bojoch o Kobané, ktoré sa začali v polovici septembra, prišlo o život už najmenej 500 ľudí a viac ako 200.000 bolo nútených utiecť cez hranicu do Turecka. Islamisti v súčasnosti ovládajú viac než tretinu Kobané, sýrskeho kurdského mesta blízko hraníc s Tureckom, ktoré je známe aj pod arabským názvom Ajn al-Arab.
Island vypol webovú stránku, ktorá údajne patrila Islamskému štátu
Islandský úrad pre internetové domény ISNIC vypol webovú stránku, ktorá bola údajne napojená na extrémistickú skupinu Islamský štát (IS). Informovala o to dnes agentúra DPA s odvolaním sa na správnu radu úradu. ISNIC spravuje a registruje stránky s islandskou doménou ".is". Je to po prvý raz, čo musel pristúpiť k podobnému kroku.
Každý, kto si v krajine registruje stránku s islandskou doménou, musí zabezpečiť, aby bola v súlade s platným islandským právom. Verejnoprávna stanica RUV informovala, že webová stránka bola registrovaná osobou žijúcou na Novom Zélande, a preto nebola priamo napojená na militantnú skupinu IS.
Stránka khilafah.is bola údajne v prevádzke od septembra. Používala sa na umiestňovanie videí s popravami rukojemníkov, ktorých zadržiaval IS. Na stránke tiež boli okrem iného zverejňované aj vyhlásenia a hrozby proti americkým úradom. Islandský poskytovateľ internetu, spoločnosť Advania, na ktorého serveroch bola stránka umiestnená, oznámil, že ju cez víkend vypol po tom, ako sa skontaktoval s osobou, ktorá ju zaregistrovala.
