BRATISLAVA – Hoci je vysoko nákazlivý a smrteľný vírus eboly známy už takmer 40 rokov, nikdy doteraz nedošlo k jeho takému rozsiahlemu a rýchlemu geografickému šíreniu ako dnes. Ebola už neohrozuje iba západné africké krajiny, ale jej epidémia je hrozbou pre celý moderný svet.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) je Slovensko na výskyt pacienta s ebolou dobre pripravené. „V prípade, ak by sa ebola vyskytla na Slovensku, chorý by bol hospitalizovaný a izolovaný na Klinike infekčnej a geografickej medicíny. Ide o špecializované pracovisko, ktoré je vybavené podtlakovou jednotkou pre hospitalizáciu pacientov s vysoko virulentnými nákazami,“ komentovala hovorkyňa ÚVZ SR Lenka Skalická. Keby sa na Slovensku vyskytlo podozrenie na ebolu, analýza vzoriek je okamžite zabezpečená laboratóriom v Hamburgu. „Vyhľadali by sa aj osoby, ktoré boli v kontakte s nakazeným,“ dodala hovorkyňa.
Boris Klempa z Virologického ústavu SAV v Bratislave patrí medzi popredných slovenských vedcov. Je držiteľom niekoľkých ocenení a odborníkom na vírusy spôsobujúce hemoragické horúčky alebo na vírusy prenosné zo zvierat na človeka, medzi ktoré patrí aj ebola.
Aktuálne vydesil Česko prípad nakazeného pacienta s podozrením na ebolu. Aké riziko by to znamenalo pre Slovensko, keby sa nákaza potvrdila?
Ak by bol pacient izolovaný a jeho kontakty vystopované a monitorované, tak by to riziko bolo fakticky nulové. Problém by mohol nastať, ak daný pacient niekoho nakazil ešte pred izoláciou, táto udalosť by nebola podchytená a takýto človek by sa následne presunul na Slovensko. Riziku by ale boli vystavení len tí ľudia, ktorí by s touto osobou boli v bezprostrednom priamom kontakte počas jej choroby.
Kde a ako vlastne ebola vznikla? Vírusom sa údajne môžu nakaziť aj primáty...
Ebola je vírus, ktorý sa prirodzene vyskytuje najmä v strednej Afrike. Za prirodzeného hostiteľa sú považované veľké netopiere nazývané kalone. Tieto sú v Afrike často lovené ako potrava, ako súčasť takzvaného bushmeat (mäso z nedomestifikovaných zvierat). Veľké primáty, ako sú šimpanzy alebo gorily, trpia ebolou rovnako ako ľudia. Dokonca aj u nich prichádza k epidémiám, ktoré sú závažným problémom v boji proti ich vyhynutiu. Pri niektorých epidémiách bola práve manipulácia s telami infikovaných opíc prvotným zdrojom nákazy u človeka.
Prečo sa ebola práve teraz tak masívne rozšírila do epidémie, keďže ide o staré ochorenie?
Za nie celkom jasných okolností sa ebola teraz vyskytla po prvýkrát v západnej Afrike v oblastiach s väčšou hustotou a mobilitou obyvateľstva. Určité zvyklosti pri starostlivosti o chorých alebo pri pohreboch, spolu s nedôverou voči miestnym autoritám aj medzinárodnej pomoci tiež prispeli k šíreniu vírusu. Navyše, sú to mimoriadne chudobné krajiny s nefunkčnými zdravotníckymi systémami, ktoré očividne neboli schopné si s týmto, pre nich novým ochorením, poradiť. Samotný vírus sa nijako závažne neodlišuje od tých predchádzajúcich, ktoré v strednej Afrike spôsobili menšie epidémie s radovo stovkami prípadov.
Koľko kmeňov vírusu je známych?
Ebola vírus je dnes klasifikovaný ako rod, v rámci ktorého v súčasnosti rozlišujeme päť druhov. Zair je ten, ktorý momentálne vyčíňa v západnej Afrike, okrem neho poznáme ešte druhy Sudán, Reston, Tai Forest a Bundibugyo.
Prebiehajú momentálne nové mutácie vírusu?
Evolúcia vírusov, teda akási postupná akumulácia mutácií, prebieha fakticky neustále. Pri ebole však doteraz vždy všetky nové mutácie, ktoré vznikali počas epidémii, zmizli zo sveta pri zastavení epidémie. Evolúcia teda prebiehala len v prirodzených hostiteľoch, nie v človeku. Teraz je však tá epidémia už taká veľká a trvá tak dlho, že sa špekuluje o tom, či to môže viesť k akémusi prispôsobovaniu sa človeku ako svojmu hostiteľovi. Ale je to zatiaľ len špekulácia, zatiaľ vidíme len akumuláciu bežných, viac-menej neutrálnych mutácií, aké sú pri vírusoch úplne bežné.
Niektoré ochorenia sa na ebolu podobajú. Prečo je práve ebola taký nebezpečný vírus? Ako sa prejavuje a prenáša?
Viaceré ochorenia sa na ebolu podobajú, pretože tie príznaky sú veľmi nešpecifické. Vysoké horúčky, únava, bolesti hlavy, hnačky a zvracanie sú príznaky, ktoré sa bežne vyskytujú u množstva iných, často vírusových ochorení. Nebezpečnosť eboly spočíva práve v tej mimoriadne vysokej úmrtnosti, keď 50 – 90 % prípadov končí smrťou (v súčasnej epidémii je to 70%) a vírus sa pritom šíri priamo z človeka na človeka, nie je potrebný ďalší prenášač, ako tomu u mnohých tropických ochorení býva.
Liek na ebolu zatiaľ neexistuje, ale existujú lieky, ktoré sú pacientom pri ebole podávané.
Väčšinou je liečba len symptomatická. To znamená, že sa len tlmia príznaky ochorenia. Tu je asi najdôležitejšie dopĺňanie tekutín a minerálov, keďže títo pacienti sú dehydrovaní kvôli hnačkám a zvracaniu. Okrem toho pripadajú do úvahy lieky tlmiace práve tie hnačky a zvracanie, lieky proti bolesti, prípadne antibiotiká v prípade sprievodnej bakteriálnej infekcie. Nejde teda o žiadne špeciálne lieky.
Možnosť pre pacientov predstavujú aj experimentálne lieky. Boli už nejaké z nich účinné?
Tých experimentálnych liekoch, ktoré už boli u evakuovaných pacientov výnimočne podané, je niekoľko a majú aj rôzny charakter. Niektoré boli špeciálne vyvinuté proti ebole, ale sú aj také, ktoré už boli testované v súvislosti s inými vírusovými nákazami a je dobrý predpoklad, že by mohli zabrať aj proti nej. Viacerí pacienti, ktorým boli tieto lieky podané, prežili, ale ten počet podaní je zatiaľ taký malý, že je predčasné robiť závery. Zatiaľ si jednoducho nemôžeme byť istí, či prežili práve vďaka týmto liekom, alebo by patrili medzi tých 30 % prežívajúcich aj bez nich.
Niektorí ľudia sa vyliečili. Existujú aj takí, ktorí sú voči nej imúnii?
O tom sa dá zatiaľ len špekulovať, pretože vedecký dôkaz takéhoto fenoménu je zložitý. Protilátky voči vírusu sa ale našli aj u ľudí, ktorí na ebolu neochoreli. To naznačuje, že infekcia môže prebehnúť aj s veľmi miernymi príznakmi, prípadne úplne bez príznakov.
Získava človek vyliečením sa z eboly doživotnú imunitu?
Toto sa predpokladá, ale jasný dôkaz chýba, keďže nikto nemôže prežívajúcich použiť v experimente. Každopádne, zatiaľ nebol zaznamenaný prípad, že by niekto na ebolu ochorel dvakrát.
Akú úlohu pri skúmaní eboly zohráva Virologický ústav SAV?
Virologický ústav SAV sa na výskume vírusu eboly priamo nezúčastňuje, keďže na Slovensku nie je k dispozícii laboratórium s najvyšším stupňom ochrany, ktoré je pre prácu s týmto vírusom nevyhnutné. Ale skúmajú sa u nás iné vírusy, spôsobujúce podobné ochorenia. Navyše, sme súčasťou konzorcia Európskeho vírusového archívu, do ktorého patria aj pracoviská zaoberajúce sa ebolou.
Ktoré ďalšie nebezpečné „zahraničné“ vírusy, teraz zatieňujúce ebola, by v blízkej budúcnosti mohli ohroziť zdravie Slovákov?
Nie som veštec a ani nechcem zbytočne šíriť paniku o prichádzajúcich „zahraničných“ vírusoch. Ale aj táto epidémia ukazuje, aké dôležité je skúmať vírusy a tiež stále hľadať nové... aby sme na ne boli lepšie pripravení. Z toho pohľadu je významný najmä výskum tzv. zoonotických vírusov, teda takých, ktoré sa pôvodne vyskytujú v divožijúcich zvieratách, ale sú schopné nakaziť aj človeka.
Mohla by ebola vypuknúť aj na Slovensku?
Vírus sa sem, samozrejme, môže dostať v podobe nakazeného človeka a mohol by sa preniesť aj na ďalších ľudí, ak by takýto človek nebol hneď rozpoznaný a izolovaný. Považujem ale za krajne nepravdepodobné, aby prišlo k epidemickému šíreniu vírusu v takom rozsahu, ako to vidíme v Afrike.
Našiel by v strednej Európe vírus vhodné klimatické podmienky, aby prežil?
Klimatické podmienky tu ale nehrajú žiadnu rolu, tie nás nezachránia, keďže vírus sa šíri priamo z človeka na človeka. Verím, že izolačné a karanténne opatrenia, ktoré sú to najdôležitejšie pre zastavenie epidémie, by tu boli uplatnené oveľa ľahšie, ako v postihnutých krajinách.