Utorok5. november 2024, meniny má Imrich, zajtra Renáta

Pozrite sa, čo dnes vláda schválila: Fico prišiel na rokovania peši

Robert Fico Zobraziť galériu (10)
Robert Fico (Zdroj: SITA)

BRATISLAVA – Členovia vlády sa aj tento rok rozhodli podporiť Európsky týždeň mobility a na dnešné rokovanie neprišli na autách ako zvyčajne. Premiér Robert Fico dorazil na schôdzu peši, podobne aj minister spravodlivosti Tomáš Borec, šéf našej diplomacie Miroslav Lajčák, minister kultúry Marek Maďarič a šéf rezortu dopravy Ján Počiatek.

"Som veľmi rád, že keď sa prejdem pešo, ľudia majú svoje starosti a radosti, tak sa s nimi snažia nejako podeliť, ale čo ma veľmi teší, nevnímam nejakú agresivitu alebo niečo podobné," opísal svoje pocity predseda vlády po príchode do úradu vlády. Minister vnútra Robert Kaliňák a minister životného prostredia Peter Žiga prišli na elektromobiloch. "Je to zelené, ekologické a vydrží to 120 km," zhodnotil Kaliňák. Zvyšok vládneho kabinetu sa na rokovanie dopravil vyhliadkovým autíčkom Prešporáčik s plynovým pohonom. 

Kampaň Európsky týždeň mobility je každoročne v čase od 16. do 22. septembra a jej cieľom je zvýšiť povedomie obyvateľov o alternatívnych spôsoboch dopravy a zabrániť narastajúcemu znečisteniu životného prostredia v mestách. Každý ročník Európskeho týždňa mobility je zameraný na špecifickú ústrednú tému viažucu sa k udržateľnej mobilite, tohtoročnou témou je "Naše ulice, naša voľba". Jej cieľom je podnietiť u ľudí záujem vytvárať mestá také, v akých by chceli žiť. 

Zo súdnych pojednávaní sa budú robiť zvukové záznamy

Súdy budú vyhotovovať popri zápisniciach z pojednávania aj zvukové záznamy. Navrhuje sa to v novele Občianskeho súdneho poriadku z dielne rezortu spravodlivosti, ktorú dnes schválila vláda. Zvukové záznamy sa po skončení pojednávania pripoja k súdnemu spisu a budú jeho súčasťou. Účastníci konania a ich zástupcovia budú mať možnosť požiadať súd o vyhotovenie kópie zvukového záznamu.

Nové nahrávacie zariadenia sa na súdy inštalovali najmä počas letných mesiacov. Momentálne ich majú k dispozícii na súdoch už vo všetkých 510 pojednávacích miestnostiach, potvrdila agentúre SITA hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. V nasledujúcich mesiacoch budú nový systém na súdoch testovať. Nových zamestnancov nebudú musieť prijímať. Ovládanie zariadení je jednoduché a na súdoch zaškolia terajších zamestnancov, dodala. Návrh novely počíta s tým, že nahrávania budú povinné od 1. januára 2015. 

Súdy nemali doteraz povinnosť vyhotovovať záznamy, lebo nahrávacie zariadenia neboli vo všetkých pojednávacích miestnostiach. Okrem toho zariadenia boli už staršie osem až desaťročné a viaceré boli poruchové a nefunkčné, informovala ďalej hovorkyňa. Každý súd túto možnosť využíval podľa svojho uváženia, napríklad Špeciálny trestný súd nahrával pojednávania pravidelne, dodala. 

Nákup a inštaláciu nahrávacích zariadení v hodnote 237 792 eur umožnil projekt Rozvoj a technologická inovácia súdno-trestnej a súdno-civilnej agendy Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý sa financuje z prostriedkov Švajčiarskeho finančného mechanizmu. 

Okrem nahrávania súdnych pojednávaní má rezort spravodlivosti rozpracované ďalšie projekty zamerané na informatizáciu justície, ako je napríklad elektronický súdny spis, elektronická zbierka zákonov či elektronický monitoring osôb. Celkovo sa má do modernizácie technického vybavenia súdov investovať z eurofondov takmer 70 miliónov eur.

Za prípravy na predsedníctvo v EÚ zaplatíme 15,6 mil. eur

Približne 15,6 mil. eur investuje v budúcom roku štát do príprav na predsedníctvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) v druhej polovici roku 2016. Budeme musieť zaplatiť zvýšený počet slovenských diplomatov v Bruseli, jazykové vzdelávania pre niektorých zamestnancov štátu či nákupy počítačov. Vyplýva to zo správy o výdavkoch na prípravu predsedníctva SR v Rade EÚ, ktorú dnes schválila vláda.

Najviac peňazí dá štát na dočasné pracovné miesta, ktoré vzniknú v súvislosti s predsedníctvom, a na našich diplomatov v Bruseli. V belgickej metropole začnú pribúdať už od septembra tohto roka, do druhej polovice roka 2015 ich tam príde takmer 70. Platiť im budeme nielen cestovné, ale aj výdavky na prenájom. Na tzv. osobné výdavky tak dá v budúcom roku štát takmer 11 mil. eur. Zaplatiť treba aj zamestnancov štátu, ktorí sa učia po anglicky a francúzsky či chodia na tréningy zručností. Za ich odbornú prípravu a vzdelávanie dáme v roku 2015 zhruba 680 tis. eur. Takmer 790 tis. eur pôjde na výdavky v oblasti logistiky a bezpečnosti a asi 600 tis. eur na kultúrno-mediálnu prezentáciu predsedníctva. Rezort zahraničia chce napríklad spustiť webovú stránku predsedníctva či nakúpiť rôzne propagačné materiály. Zaobstarať bude treba aj notebooky, počítače, tablety, mobily či multifunkčné zariadenia na kopírovanie a skenovanie. Výdavky na administratívno-technické zabezpečenie sa pohybujú okolo 490 tis. eur. Pol milióna eur štát investuje aj do kapitálových výdavkov. Vybudovať sa napríklad má videokonferenčná sieť medzi centrálou a zastúpením v Bruseli, čím sa má docieliť rýchlejší prenos informácií medzi oboma kľúčovými bodmi. 

Zatiaľ nie je známe, koľko zaplatí štát v súvislosti s predsedníctvom v roku 2016. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák však už minulý rok avizoval, že celé predsedníctvo nás bude stáť zhruba od 50 do 80 mil. eur. Rezort diplomacie pripomína, že Česi za predsedníctvo zaplatili 136 mil. eur, Poliaci 116 mil. eur, Maďari 81 mil. eur a napríklad Slovinci 62 mil. eur. 

Rada EÚ funguje na princípe rotujúceho predsedníctva. V praxi to znamená, že každých šesť mesiacov predsedá Rade EÚ iný členský štát. Predsednícka krajina zodpovedá za riadne fungovanie Rady EÚ, organizovanie jej stretnutí, zabezpečenie komunikácie s členskými štátmi a jednotlivými inštitúciami Európskej únie. Slovensko bude predsedníckou krajinou Rady EÚ od 1. júla 2016. Predsednícke trio budeme tvoriť s Holandskom a Maltou. Predsedníctvo totiž prevezmeme od Holandska a odovzdáme ho Malte.

Experti z našich ministerstiev budú chodiť na stáže do OECD

Ministerstvá budú môcť vysielať svojich odborníkov na niekoľkomesačné stáže do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Slovensko by malo s organizáciou podpísať memorandum o krátkodobých stážach expertov vlády v OECD. Návrh na podpis memoranda dnes schválila vláda.

Memorandum je podľa predkladacej správy primárne určené pre ústredné orgány štátnej správy. "Krátkodobé stáže expertov vlády SR v OECD by mali prispieť k posilneniu inštitucionálnych vzťahov, umožniť získať skúsenosti z práce v renomovanej medzinárodnej organizácii a podieľať sa na príprave jej výstupov, zvládnuť metodiku práce a podobne. Perspektívne môžu vytvoriť potenciál pre zamestnanie slovenských expertov v OECD," píše sa v návrhu memoranda. Stáže, ktoré by trvali od troch do šiestich mesiacov, by Slovensku mali pomôcť aj pri príprave na naše predsedníctvo v EÚ v druhej polovici roka 2016. Financovať ich budú jednotlivé ministerstvá, ktoré svojich expertov vyšlú. Podobné memorandá podpísalo OECD aj s inými členskými štátmi. 

Slovenská republika je etablovaným členom OECD so sídlom v Paríži od roku 2000. Slovenskí odborníci z rôznych úrovní ústredných orgánov štátnej správy sa v priebehu roka pravidelne zúčastňujú na aktivitách viac ako 200 výborov a pracovných skupín tejto organizácie. Získané poznatky potom využívajú pri tvorbe a realizácii národných sektorových politík Slovenskej republiky.

Učiteľ verejnej vysokej školy vlani priemerne zarábal 1 245 eur

Priemerný plat učiteľa verejnej vysokej školy v roku 2013 bol 1 245,19 eura. Oproti roku 2012 im zárobok narástol o 3,87 percenta. Profesori na verejných vysokých školách zas vlani zarábali priemerne 1 849,37 eura a docenti 1 425,42 eura. Profesori si tak prilepšili o 4,98 percenta a docenti o 3,62 %. Vyplýva to z Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2013, ktorú dnes vzala na vedomie vláda SR.

Priemerný plat zamestnancov verejných vysokých škôl v roku 2013 bol 985,71 eura. Medziročne tak narástol o 5,15 percenta. Priemerné platy vysokoškolských zamestnancov sa pohybujú v rozpätí od 812,45 eura na Ekonomickej univerzite Bratislava do 1 077,80 eura na Slovenskej technickej univerzite Bratislava. Priemerný plat v národnom hospodárstve vlani bol 824 eur. Vysoké školy si v minulom roku rozdelili po úpravách z rozpočtu 445,7 milióna eur. Školy získali aj finančné prostriedky na projektoch podporovaných z Európskej únie, a to viac ako 105 miliónov eur. 

Správa o vysokých školách si všíma aj to, že klesá počet vysokoškolských študentov. Vlani ich celkovo bolo takmer 189-tisíc. Počet študentov medziročne klesol o približne 11 858, teda takmer o šesť percent - z toho o 8 220 menej študentov bolo na verejných vysokých školách a o 3 638 na súkromných. Podiel študentov na súkromných vysokých školách tak medziročne klesol na približne 17 percent. To, že na vysokých školách klesá počet študentov, sa prejavuje aj pri počte novoprijatých vysokoškolákov. Najviac študentov na súkromné školy prijali v roku 2008, a to takmer 12-tisíc, vlani ich bolo viac ako 4 700. 

Verejné vysoké školy zas dosiahli maximum pri prijímaní študentov v roku 2006, keď vzali viac ako 57-tisíc študentov. V roku 2013 ich bolo takmer 33-tisíc. V priebehu roka 2013 vyšlo zo slovenských vysokých škôl dohromady takmer 65 800 študentov. Najviac z nich vyštudovalo spoločenské vedy, a to viac ako 41-tisíc, technické vedy skončilo spolu takmer 12-tisíc študentov. V roku 2013 poskytovalo vysokoškolské vzdelávanie 20 verejných vysokých škôl, tri štátne vysoké školy a 13 súkromných.

Česku darujeme prebytočnú tankovú muníciu

Slovenské ministerstvo obrany plánuje českým kolegom darovať 112 kusov tankovej munície, ktorá je v našej armáde prebytočná. Návrh dohody o darovaní dnes schválila vláda. Materiál nadväzuje na Dohodu medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Českej republiky o vzájomnej spolupráci z 2. mája 1994 a medzivládnu dohodu oboch strán o rozvoji spolupráce v oblasti obrany z 20. septembra 2013. 

„Súčasné skladové zásoby tankovej munície boli v čase jej obstarania projektované pre operačnú potrebu väčších tankových jednotiek, akými v súčasnosti disponujú Ozbrojené sily SR," vysvetlila hovorkyňa MO SR Martina Balleková. Preto sa podľa nej v záujme šetrenia peňazí potrebných na jej skladovanie a stráženie rozhodli ponúknuť ju Česku. "Vzhľadom na obmedzenú životnosť munície je finančne výhodnejšie ponúknuť túto muníciu partnerovi takpovediac do spotreby, ako znášať náklady spojené s jej likvidáciou po uplynutí jej technickej životnosti,“ dodala. Armáda Českej republiky bude tento vojenský materiál podľa návrhu dohody využívať výhradne pre vlastné účely. Tankové strely by jej mali odovzdať vo vojenskom útvare Poprad.

Na boj proti povodniam pôjde viac ako 63 miliónov eur

Na efektívnejší boj proti povodniam pôjde 63 611 882 eur. Uvádza sa to v Informácii o zmene indikatívneho zoznamu veľkých projektov v rámci operačného programu Životné prostredie, ktorý dnes vláda vzala na vedomie. Prijímateľom finančných prostriedkov z projektu Aktívna ochrana pred povodňami operačného programu Životné prostredie má byť podľa dokumentu Ministerstvo vnútra SR. Z celkovej sumy má na projekt sumou 9 541 782 eur prispieť štát zo štátneho rozpočtu, zvyšných 54 070 100 eur má poskytnúť Európska únia. Ministerstvo životného prostredia, ktoré je riadiacim orgánom operačného programu Životné prostredie, predpokladá, že návrh projektu predloží v priebehu októbra alebo novembra na schválenie Európskej komisii.

Cieľom nenávratného finančného príspevku pre ministerstvo vnútra má byť posilnenie prostriedkov na aktívnu ochranu pred povodňami na lokálnej, regionálnej aj národnej úrovni. Prostriedky majú investovať prevažne do nákupu technického vybavenia pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a takisto dobrovoľných hasičských zborov. To má prispieť k ochrane života, zdravia a majetku občanov a taktiež sociálnej a ekonomickej infraštruktúry. Rovnako má projekt zvýšiť bezpečnosť samotných zasahujúcich jednotiek. 

Operačný program Životné prostredie je programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor životného prostredia na roky 2007 až 2013. Projekty z operačného programu však môžu byť financované ešte dva roky po skončení programového obdobia, teda do konca roku 2015. V rámci projektu má celkovo Slovensko dostať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu 1 820 000 000 eur.

Parlament posunul novelu o dani z príjmov do druhého čítania

Návrh zmien v zákone o dani z príjmov putuje do ďalšieho legislatívneho procesu, poslanci parlamentu odhlasovali jeho posunutie do druhého čítania. Postačili na to hlasy poslancov vládneho Smeru-SD. Opoziční zákonodarcovia, tak ako sľúbili po stiahnutí poslaneckých návrhov z programu aktuálnej schôdze, nehlasovali. 

Už v rozprave v rámci prvého čítania si pritom minister financií Peter Kažimír musel vypočuť spŕšku kritiky od opozičných poslancov. Nepozdáva sa im najmä narastajúce administratívne zaťažovanie podnikateľov a celkovo návrh označujú najmä za snahu vybrať od podnikateľov ďalšie peniaze. Neprešli tak návrhy opozičných poslancov Martina Chrena a Juraja Miškova vrátiť návrh na dopracovanie, resp. nepokračovať v rokovaní o návrhu. Minister financií Peter Kažimír to odmieta a hovorí o zvyšovaní daňovej spravodlivosti a pokračujúcom boji proti daňovým únikom. 

Ministerstvo financií SR v návrhu novely zákona o dani z príjmov navrhlo sprísniť definíciu daňových a nedaňových výdavkov. Tie sú podľa ministerstva rizikové z hľadiska ich zneužívania so zámerom ovplyvňovať základ dane. Taktiež chce zaviesť limity pri kúpe vozidla určeného na podnikanie. Novinky v zákone o dani z príjmov prinášajú aj zmeny v odpisovaní hmotného majetku. Rozširuje sa počet odpisových skupín. Súčasťou zmien je aj navrhovaná podpora pre podniky zaoberajúce sa výskumom a vývojom. Cieľom zmien je podľa ministerstva podporiť podnikateľské prostredie a zvýšiť daňovú spravodlivosť. 

Návrh novely zákona o dani z príjmov tak momentálne prejde relevantnými parlamentnými výbormi a potom sa prerokuje v druhom a treťom čítaní opäť v pléne Národnej rady SR. Niektorí opoziční poslanci avizovali, že v druhom čítaní predložia k návrhu novely pozmeňujúce návrhy. Minister financií Peter Kažimír v rámci rozpravy v prvom čítaní pripustil, že zhruba mesiac, ktorý zostáva do prerokovania zákona v parlamente, využije na podrobné posudzovanie návrhov a nevylúčil ani možné úpravy návrhu.

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu