KYJEV - Ukrajinský prezident Petro Porošenko v stredu vyjadril nádej, že sa už v piatok podarí otvoriť mierový proces vedúci k ukončeniu pol roka trvajúceho konfliktu medzi Kyjevom a separatistami na východe Ukrajiny.
Rusko útočí na Ukrajinu
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vo štvrtok na začiatku summitu aliancie pritvrdil rétoriku Západu proti Moskve a otvorene ju obvinil z útoku na Ukrajinu. "Čelíme dramaticky zmenenému bezpečnostnému prostrediu. Na východe Rusko útočí na Ukrajinu," povedal Rasmussen novinárom po príchode na summit v britskom meste Newport. Na otázku týkajúcu sa mierových plánov ruského prezidenta Vladimira Putina pre východ Ukrajiny Rasmussen povedal, že aliancia tieto úsilia víta, počíta sa však reálna situácia v konfliktnej zóne. Moskva stále popiera, že má svojich vojakov na Ukrajine, NATO však tvrdí, že ich tam operuje viac než tisíc.
Čo sa týka situácie v Iraku, NATO podľa generálneho tajomníka vážne zváži každú požiadavku irackej vlády o pomoc v boji proti extrémistom z Islamského štátu.
Vrcholná schôdzka najvyšších predstaviteľov členských a partnerských štátov NATO sa bude vo štvrtok a v piatok zaoberať situáciou na Ukrajine, v Sýrii, v Iraku a v Líbyi. Summit sa koná na 65. výročie založenia aliancie. Na jej čele teraz končí jej súčasný generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen, ktorého od októbra nahradí nórsky expremiér Jens Stoltenberg.
Boje na Ukrajine pokračujú napriek snahám o dosiahnutie prímeria
Pozície proruských separatistov na juhu ich bašty Doneck zasiahla dnes mínometná paľba. Agentúru Reuters o tom informovali očití svedkovia. Podľa Reuters sa pod paľbou proruské sily ocitli aj v stredu, keď sa terčom útoku stali ich pozície na severe mesta. K útoku došlo práve v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin zverejnil svoj plán na urovnanie krízy na východnej Ukrajine.
Putinov plán pozostáva zo siedmich bodov, pričom ako prvú podmienku dal zastavenie paľby znepriatelenými stranami a odsun do takej vzdialenosti od miest a dedín, aby neboli na dostrel delostrelectva a všetkých druhov raketových systémov. "Nemyslím, že Ukrajinci dodržia nejakú mierovú dohodu. Včera rokovali o mieri a potom v noci (v Donecku) ostreľovali štvrť Petrovka," uviedol pre Reuters povstalecký veliteľ, ktorý sa predstavil menom Baník. Podľa jeho slov pri ostreľovaní prišli o život aj civilisti.
Tlačová služba Jurija Lucenka, ktorý je poradcom ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, dnes zverejnila správu, že pluk Kyjevská Rus sa neďaleko Debaľceva ocitol v obkľúčení ruských jednotiek. Veliteľ pluku sa podľa toho zdroja obáva vydať rozkaz na ústup, pretože nechce byť obvinený z dezercie ako velenie a príslušníci pluku Prykarpaťťa, ktorí 24. augusta - podľa vojenskej prokuratúry "svojvoľne" - opustili pozície pod Ilovajskom. Vojaci obvinenie odmietajú a tvrdia, že museli zmeniť bojové pozície vzhľadom na paľbu z raketometov Grad zo strany Ruska.
Podľa agentúry UNIAN sa provládne dobrovoľnícke oddiely z Debaľceva medzičasom stiahli na vopred pripravené pozície. Ruské jednotky údajne do tejto oblasti začali sťahovať vojenskú techniku.
Porošenko verí v skorý začiatok mierového procesu
Zároveň vyzval politikov, aby podporili rokovania v bieloruskom Minsku, na ktorých sa zúčastňujú aj zástupcovia Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Porošenko ešte v sobotu ohlásil dialóg s protivníkmi, ktorý by mal v priebehu niekoľkých dní priniesť "ozajstný pokrok". Po minulotýždňovej návšteve Minsku, kde rokoval s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, vyjadril záujem o čo najrýchlejšie uzavretie prímeria napriek tomu, že situácia v nepokojných oblastiach sa opäť vyostrila.
"Veľmi dúfam, že v piatok sa konečne v Minsku začne mierový proces... Obyvatelia Ukrajiny sú plne za (mier), zatiaľ čo politici sa chcú hrať na vojnu. Chcem povedať, že to nepripustím," uviedol Porošenko vo vyhlásení. To zverejnil po stredajšom telefonáte s Putinom, s ktorým sa údajne zhoduje v otázke, aké kroky je potrebné urobiť k dosiahnutiu prímeria na východe Ukrajiny. V pondelok pritom obvinil Rusko z "priamej a otvorenej agresie", ktorá podľa neho "radikálne zmenila situáciu v konfliktnej zóne".
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk zasa v stredu označil Rusko za "teroristický a agresorský štát", ktorý "ponesie zodpovednosť na základe medzinárodného práva". Kyjev a Západ dlhodobo vyčítajú Rusku poskytovanie vojenskej podpory povstalcom na Ukrajine a tvrdia, že hranicou medzi krajinami prechádzajú vojenské kolóny, čo Moskva popiera.
Zástupcovia ukrajinskej vlády, povstalcov, Ruska a OBSE sa stretli v Minsku aj v pondelok, rokovania však po niekoľkých hodinách odročili na piatok. Povstalci pritom predložili vyjednávaciu platformu, v ktorej sa vzdali predošlej požiadavky na úplnú nezávislosť a vyjadrili pripravenosť rokovať o riešení rešpektujúcom územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za širokú autonómiu východných provincií. Nádej na úspech sa však zdá byť nízka, keďže podľa osobitnej vyslankyne Porošenka pre mierové rokovania Iryny Heraščenkovej Kyjev "nespolupracuje s teroristickými organizáciami".
Pozície ukrajinských jednotiek
Rusko pripomína, že nesúhlasí s členstvom Ukrajiny v NATO
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes opäť pripomenul nesúhlas Ruska s členstvom Ukrajiny v NATO a vyzval Spojené štáty, aby sa prestali pokúšať vnútiť tejto bývalej sovietskej republike svoje vlastné želanie. Lavrov sa zmienil aj o skupine oponentov členstva Ukrajiny v NATO, medzi ktorými sú aj príslušníci ruskej menšiny. Upozornil, že úsilie niektorých ukrajinských politikov o dosiahnutie zmeny neutrálneho štatútu Ukrajiny je pokusom o "vykoľajenie snáh zameraných na iniciovanie vnútroukrajinského dialógu".
Šéf ruskej diplomacie upozornil, že časť ukrajinských politikov prišla s týmito výzvami krátko po tom, ako sa objavili možnosti riešenia konfliktu na Ukrajine - po telefonáte prezidentov Ukrajiny a Ruska Petra Porošenka s Vladimirom Putinom a po rokovaniach vo formáte colná únia-Ukrajina-EÚ i po zverejnení najnovšieho plánu ruského prezidenta na ukončenie krízy na Ukrajine.
Ruský minister narážal na rozhodnutie ukrajinskej vlády, ktorá 29. augusta zaslala do parlamentu návrh zákona na zrušenie neutrálneho štatútu Ukrajiny a na zmenu jej politickej orientácie na NATO. Hnev Moskvy vyvolalo však zrejme aj vyhlásenie ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka, ktorý v stredu na zasadnutí vlády zopakoval želanie svojej krajiny stať sa plnoprávnym členským štátom NATO.
Kyjev podľa Jaceňuka počíta s tým, že NATO mu udelí štatút osobitného partnera. "Partnera číslo jeden," dodal Jaceňuk, ktorý ale súčasne poznamenal, že "najsprávnejšie by bolo rozhodnutie aliancie o členstve Ukrajiny v NATO". Dodal, že kyjevská vláda očakáva, že aj USA udelia Ukrajine štatút kľúčového spojenca.
Jaceňuk tiež informoval, že kabinet navrhuje prijať novú štátnu obrannú doktrínu "s presnou definíciou, kto je agresor, kto je hrozbou". Ruská federácia má byť v doktríne označená za jediné ohrozenie a agresora, ktorý ohrozuje územnú celistvosť Ukrajiny, informovala v stredu agentúra ITAR-TASS. Vo Walese sa dnes začal vrcholný summit NATO. Oficiálny program dvojdňovej schôdzky na najvyššej úrovni je zameraný na krízu na Ukrajine a ukončenie bojovej misie aliancie v Afganistane. Rokovať sa však bude aj o náraste vplyvu extrémistickej organizácie Islamský štát na Blízkom východe.
Summit NATO bude najmä o ukrajinskej kríze
Reakcia Severoatlantickej aliancie na nové bezpečnostné hrozby bude hlavnou náplňou jej summitu, ktorý sa bude konať vo štvrtok a piatok vo Walese. Vrcholná schôdzka najvyšších predstaviteľov členských a partnerských štátov NATO sa mala pôvodne prioritne zaoberať ukončením vojenskej misie ISAF v Afganistane, nakoniec však bude dominovať rokovanie o situácii na Ukrajine, v Sýrii, v Iraku a v Líbyi. Summit sa koná na 65. výročie založenia aliancie. Na jej čele teraz končí jej súčasný generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen, ktorého od októbra nahradí nórsky expremiér Jens Stoltenberg. Slovensko bude na summite zastupovať jeho nový prezident Andrej Kiska.
Lídri členských štátov musia na summite prerokovať spôsoby, ako posilniť obranyschopnosť východoeurópskych krajín vo svetle krízy na Ukrajine. Hovoriť sa bude o pláne posilniť prítomnosť aliancie na jej východných hraniciach vrátane stálych vojenských základní. NATO bude diskutovať aj o novom strategickom dokumente nazvanom Akčný plán pripravenosti, ktorý má umožniť NATO rýchlo reagovať v prípade, že bude jedna z členských krajín vystavená hrozbe a uplatní si článok 5 o kolektívnej obrane.
Dôležitou bude aj téma navyšovania rozpočtov na obranu v členských štátoch, z ktorých len štyri spĺňajú požiadavku vydávať minimálne dve percentá HDP na obranu. „Musíme vypracovať akčný plán pripravenosti a musíme investovať do našej obrany,“ povedal na margo summitu šéf NATO Rasmussen, podľa ktorého bude summit vo Walese prelomový.
Konflikt na východe Ukrajiny bude pravdepodobne najsledovanejšou témou rokovaní, na ktorých sa zúčastní aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. Kyjev žiada alianciu o pomoc v boji proti proruským separatistom. Signalizoval tiež opätovný záujem o vstup do NATO, čo však momentálne nie je v agende rokovaní. Lídri aliancie budú vo Walese hovoriť o možnostiach pomoci Kyjevu v oblastiach ako logistika, personalistika či kybernetická bezpečnosť. Program zahŕňa i ukončenie vojenskej misie NATO (ISAF) v Afganistane po 12 rokoch jej existencie.
Aliancia tam od budúceho roku plánuje uskutočňovať výcvikovú operáciu pre afganské bezpečnostné sily. Dôležitým bodom programu bude diskusia o postupe islamistov zo skupiny Islamský štát v Iraku a Sýrii. Medzinárodné spoločenstvo považuje sunnitských islamistov za globálnu hrozbu. Americké letectvo už nasadilo v boji proti nim svoje letectvo na severe Iraku.
Summit NATO sa vracia do Británie po 24 rokoch. Posledná vrcholná schôdzka aliancie sa konala v Londýne v roku 1990 ešte za vlády vtedajšej premiérky Margaret Thatcherovej. Vo waleskom Newporte sa 4. a 5. septembra zídu lídri asi 60 krajín sveta, ruský prezident Vladimir Putin však pozvánku nedostal. Britské bezpečnostné služby prijali na ich ochranu mimoriadne opatrenia, do ktorých sa zapojí letectvo i námorníctvo. Britská tajná služba MI5 totiž varovala pred vysokou hrozbou teroristického útoku počas summitu.
Komorowski: Ukrajina by mala byť podporená, aby dokázala čeliť vojenským hrozbám
Ukrajina by mala byť podporená, aby dokázala zvýšiť svoju odolnosť voči vojenským hrozbám. Pred summitom NATO to dnes uviedol poľský prezident Bronislaw Komorowski, ktorého citovala agentúra Reuters. "Poľsko je toho názoru, že o Ukrajine nemožno iba diskutovať, ale ju treba i podporiť dodaním vojenskej techniky, nielen sankciami voči Rusku," povedal Komorowski na brífingu pred svojím odletom na summit, ktorý sa uskutoční 4. a 5. septembra.
"Toto nie je porovnateľné s angažovaním sa NATO vo vojenských operáciách. Ide o normálnu záležitosť, keď chcete podporiť štáty, ktorým prajete prospech. Týka sa to aj ich odolnosti voči vojenským hrozbám," prízvukovala poľská hlava štátu. Americký prezident Barack Obama dnes vyzval Severoatlantickú alianciu na pomoc pri posilnení ukrajinskej armády, pričom uviedol, že NATO musí nechať pootvorené dvere aj pre nových členov so zámerom tvoriť protiváhu "ruskej agresii".
Sobotka má mandát odmietnuť časť sankcií voči Rusku
Odsúdiť ruskú agresiu proti Ukrajine sa ľudovcom na zasadnutí českej vlády nepodarilo. Naopak premiér Bohuslav Sobotka dostal po trojhodinovom rokovaní mandát odmietnuť časť sankcií EÚ proti Rusku. Ide najmä o možnosť vyvážať do Ruska obrábacie stroje. Hlasovania sa zdržali dvaja ľudovci, minister kultúry Daniel Herman a vicepremiér Pavel Bělobrádek, ktorý márne presadzoval výslovné odsúdenie ruskej agresie.
„Česká republika uplatní k podobe sankcií pripomienky najmä s cieľom ochrániť strojárenský export v oblasti takzvaného tovaru dvojakého určenia,“ uviedol pre iDNES.cz v sms správe predseda vlády. Teda v prípadoch, keď tovar môže slúžiť k vojenským i civilným účelom. „Budem sa snažiť, aby sme boli maximálne úspešný a ochránili národný záujem Českej republiky,“ dodal premiér po rokovaní. Českí vyjednávači podľa Sobotku uplatnia pripomienky vo štvrtok a v piatok pri rokovaní o podobe sankcií.
Návrh Európskej komisie na zavedenie nových sankcií proti Rusku obsahuje sprísnenie doterajších opatrení v oblastiach prístupu na kapitálové trhy, dodávok technológií pre ťažbu ropy alebo práve exportu tovaru dvojakého použitia. Čo sa týka dodávok zbraní, nový návrh len upravuje už platné sankcie. Mohol by sa rozšíriť tiež zoznam ľudí, ktorým bude zmrazený majetok a zakázaný vstup do Európskej únie, uvádza iDNES.cz.
Na cvičeniach na Ukrajine sa zúčastnia aj americkí vojaci
Pentagon oznámil, že na cvičeniach na západe Ukrajiny, ktoré sa začnú budúci týždeň, sa zúčastní 200 amerických vojakov. Pôjde o prvú prítomnosť amerických pozemných síl na Ukrajine od začiatku konfliktu s proruskými separatistami. Na každoročných cvičeniach Rapid Trident bude prítomných vyše tisíc vojakov z 15 krajín a manévre nebudú zahŕňať ostrú streľbu. Odzrkadľujú záväzok NATO podporiť Ukrajinu zmietanú v kríze.
Hovorca Pentagonu plukovník Steve Warren povedal, že mierové cvičenia sa uskutočnia od 16. do 26. septembra. Trénovať sa budú operácie konvojov, hliadkovanie a metódy ako čeliť nastraženým výbušným zariadenia. Podľa Warrena tam budú prítomní Američania brigády umiestnenej v Taliansku. Pentagon tiež oznámil, že dodal na Ukrajinu ďalšiu nevojenskú pomoc vrátane heliem, robotov na zneškodňovanie výbušnín, karimatiek, búnd, rádií a podobne.
