BRATISLAVA - Jozef Bednárik odišiel z tohto sveta 22. augusta 2013. Po jeho smrti na verejnosť prenikli len niektoré informácie o jeho posledných chvíľach. Všetko, čo sa vtedy za zatvorenými dverami dialo, najnovšie vyšlo na povrch vďaka knihe spisovateľky Andrey Coddington. Tá odhalila, že pomoc pre obľúbeného režiséra meškala niekoľko hodín. Za všetko mohol jeho zvyk izolovať sa od okolia. Keď v osudný deň nedvíhal telefón, pre jeho príbuzných nešlo o výnimočnú situáciu a bohužiaľ nezareagovali okamžite.
Jozef Bednárik roky bojoval so zdravotnými problémami, no ani tie ho neodradili od jeho typickej činorodosti. Aj pár dní pred smrťou bol „rozbehaný”, presúval sa z mesta do mesta a pracoval na scenári muzikálového festivalu.
Presný popis jeho posledných dní prináša kniha so stručným, no maximálne výstižným názvom Jozef Bednárik. „V sobotu 17. augusta 2013, pri príležitosti 770. výročia založenia Zelenča, dostal v rodnej obci Cenu za rozvoj kultúry a umenia. Doma, medzi svojimi, pobudol len niekoľko hodín a už sa zase niekam ponáhľal,” píše autorka Andrea Coddington. Ešte v ten deň umelec prihliadal tomu, ako si v Trenčianskych Tepliciach preberá cenu jeho žiak Ján Ďurovčík.
Cestovanie však nebolo príliš príjemné. Režisérovi nechutilo jesť a trápili ho bolesti. Posťažoval sa aj na to, že nevládze chodiť a každú chvíľu musí na ulici zastavovať. Lekárov však nevyhľadal. Z tých mal panický strach od detstva - pri očkovaní ho museli držať aj štyria dospelí.
V nedeľu 18. augusta Bednárik po prvý raz v živote meškal na poradu. Keď dorazil, nevyzeral najlepšie a určite sa ani dobre necítil. Starostlivosť kolegov však odmietol. „Sľúb mi, že ak ti bude v noci zle, zavoláš mi. Prídem v ktorúkoľvek hodinu a pôjdem s tebou na pohotovosť,“ zaprisahávala ho Monika Kozelová. Sľúbil, no nedodržal.
Ako autorka píše v spomínanej publikácii, v pondelok sa mu nikto nevedel dovolať. Jeho obľúbený synovec však len mávol rukou. Nebolo to totiž nič zvláštne. „Keď sa zavrel, jednoducho neexistoval. So svetom nekomunikoval,“ zveril sa Andrei Coddington Lukáš Lukačovič. Za strýkom sa preto vybral až o niekoľko hodín. Cez okno videl, že na posteli niekto sedí, no stále váhal, či konať. „Keby som tam vtrhol s ľuďmi a vyvolal zbytočnú paniku, viem si živo predstaviť, že by to bol koniec nášho vzťahu,“ povedal k dôvodom svojej nerozhodnosti.
Jozefova kamarátka Gabriela preto zavolala na režisérovu pevnú linku. Jej posledné slová pred záchrannou akciou zneli: „Jožko, ak môžeš, daj nám znamenie.“ Bednárik sa vtedy prevalil na bok. A tak privolaní hasiči vylomili dvere. Umelec pôsobil, akoby bol omámený, bol však pri vedomí. Pozdravil sa a Lukášovi prikázal, aby nezabudol zamknúť.
Jozefa Bednárika previezli do nemocnice na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Tam upadol do kómy, z ktorej sa už nikdy neprebral. Zomrel o tri dni - 22. augusta na Kramároch.
Ak chcete vedieť, ako kniha o známom režisérovi vznikala, nenechajte si ujsť online rozhovor na topkách. Autorka Andrea Coddington vám zodpovie vaše otázky vo štvrtok o 11.00. Nová kniha s názvom Jozef Bednárik sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark.sk>>
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
