Známy skladateľ po sebe zanechal nezabudnuteľný odkaz.
PRAHA - Posledné pozdravy Karla Svobodu, slová i stretnutia.
Nič z toho už nebude pokračovať. Všetko sa presúva do
minulého času. Ale i v ňom hudobný velikán a vynikajúci
človek zostáva neprehliadnuteľný. Len to „naposledy“ mohlo
prísť oveľa neskôr. Všetci by to priali jemu i sebe.
Posledný muzikál: Golem - 23. 11. 2006 v pražskom Divadle Hybernia. Svoboda na ňom pracoval s maximálnym vypätím a vo veľmi šibeničnom termíne šiestich mesiacov.
Posledná ponuka: Európsky projekt režiséra Romana Polanského - Dostojevského Zločin a trest.
Posledný úspech: O rok budú jeho muzikál Dracula hrať v Japonsku. (Svoboda sa túto správu už nedozvedel)
Posledný nákup: Pečivo, šunka a noviny v samoobsluhe v Jevanoch okolo 11. hodiny dopoludnia v deň svojej smrti.
Posledné slová správcovi domu: „Nehrab tak rýchlo, nechaj mi trochu lístia, potrebujem si natiahnuť chrbát.“ (ráno pri hrabaní záhrady v Jevanoch)
Posledné slová Vendule: „Choďte opatrne. Všade je samý sneh. Teším sa na vás.”
Posledné slová Venduly Karlovi: „Kúpim večeru po ceste v reštaurácii. Kubo sa na teba teší a ja ťa milujem.” Posledná schôdzka s Karlom Gottom: 25. januára, tri dni pred smrťou.
Miesto: Vila na Šrobárovej ulici. Gott pozoruje, že Svoboda nie je vo svojej koži. Radšej ani nedáva k dobru nejaký vtip.
Posledná návšteva psychiatra: 24. januára. „Nepomáha mi to. Pomôžem si sám ako keď nám zomrela Klárka.“
Posledné slovo spolupracovníkovi Jiřímu Paulů: „Prídem v pondelok a budeme pracovať!“ (nedeľa dopoludnia, niekoľko hodín pred smrťou)
Posledné stretnutie s reportérmi Blesku: 20. decembra v kaviarni na Jungmanovom námestí na odovzdávaní cien Namaľujte si svojho Gotta a na krste Gottovho kalendára. Mal ružový sveter, vyzeral smutný. „Ten sveter mi kúpila Vendula. Inak by som si ho ani nezobral. Vôbec neviem, čo tu robím. Ale sľúbil som to, tak som tu.“
Posledná veľká spoločenská akcia: Český slávik, 9. decembra 2006. „V tejto krajine sa závidí úspech. Ja sám ho všetkým prajem. Už ma to tu ale nebaví. Musím ísť niekam do tepla. Preč z toho malého českého rybníka šoubiznisu, ktorý je plný závisti,“ zveruje sa Blesku na raute v hoteli Ambassador.
Posledné stretnutie so synom Jakubom: Vo štvrtok 25. januára, keď si ho odvážala Vendula na Šumavu, kde skladala manažérske skúšky.
Posledné slová o smrti: „Človek má z toho nášho sveta strašne ťažkú hlavu. Stále sa niečím trápi. Dokážem si predstaviť, ako sa človeku uľaví, keď odtiaľto zmizne a hlava je zasa čistá.“ (20. decembra s reportérmi Blesku)
Posledný muzikál: Golem - 23. 11. 2006 v pražskom Divadle Hybernia. Svoboda na ňom pracoval s maximálnym vypätím a vo veľmi šibeničnom termíne šiestich mesiacov.
Posledná ponuka: Európsky projekt režiséra Romana Polanského - Dostojevského Zločin a trest.
Posledný úspech: O rok budú jeho muzikál Dracula hrať v Japonsku. (Svoboda sa túto správu už nedozvedel)
Posledný nákup: Pečivo, šunka a noviny v samoobsluhe v Jevanoch okolo 11. hodiny dopoludnia v deň svojej smrti.
Posledné slová správcovi domu: „Nehrab tak rýchlo, nechaj mi trochu lístia, potrebujem si natiahnuť chrbát.“ (ráno pri hrabaní záhrady v Jevanoch)
Posledné slová Vendule: „Choďte opatrne. Všade je samý sneh. Teším sa na vás.”
Posledné slová Venduly Karlovi: „Kúpim večeru po ceste v reštaurácii. Kubo sa na teba teší a ja ťa milujem.” Posledná schôdzka s Karlom Gottom: 25. januára, tri dni pred smrťou.
Miesto: Vila na Šrobárovej ulici. Gott pozoruje, že Svoboda nie je vo svojej koži. Radšej ani nedáva k dobru nejaký vtip.
Posledná návšteva psychiatra: 24. januára. „Nepomáha mi to. Pomôžem si sám ako keď nám zomrela Klárka.“
Posledné slovo spolupracovníkovi Jiřímu Paulů: „Prídem v pondelok a budeme pracovať!“ (nedeľa dopoludnia, niekoľko hodín pred smrťou)
Posledné stretnutie s reportérmi Blesku: 20. decembra v kaviarni na Jungmanovom námestí na odovzdávaní cien Namaľujte si svojho Gotta a na krste Gottovho kalendára. Mal ružový sveter, vyzeral smutný. „Ten sveter mi kúpila Vendula. Inak by som si ho ani nezobral. Vôbec neviem, čo tu robím. Ale sľúbil som to, tak som tu.“
Posledná veľká spoločenská akcia: Český slávik, 9. decembra 2006. „V tejto krajine sa závidí úspech. Ja sám ho všetkým prajem. Už ma to tu ale nebaví. Musím ísť niekam do tepla. Preč z toho malého českého rybníka šoubiznisu, ktorý je plný závisti,“ zveruje sa Blesku na raute v hoteli Ambassador.
Posledné stretnutie so synom Jakubom: Vo štvrtok 25. januára, keď si ho odvážala Vendula na Šumavu, kde skladala manažérske skúšky.
Posledné slová o smrti: „Človek má z toho nášho sveta strašne ťažkú hlavu. Stále sa niečím trápi. Dokážem si predstaviť, ako sa človeku uľaví, keď odtiaľto zmizne a hlava je zasa čistá.“ (20. decembra s reportérmi Blesku)
