BRATISLAVA - Predseda vlády predstavil v sobotu grandiózny balíček opatrení, ktorými chce bojovať proti klesajúcim preferenciám. Medzi 15-timi bodmi sa nachádzajú aj niektoré veľmi lákavé sľuby. Čo si o nich myslia analytici? Nadšenie s ním veru nezdieľajú a toto mu odkazujú!
Ľudia potrebujú po rokoch strádania od sociálno-demokratickej vlády ešte viac. Vo svojom prejave počas pracovného snemu strany Smer-SD v Bratislave pred 246 delegátmi to vyhlásil predseda strany Robert Fico, ktorý predstavil 15-bodový pozitívny sociálny, ekonomický a finančný balíček.
"Rozhodli sme sa prijať opatrenia na zlepšenie životnej úrovne ľudí. Tento pozitívny balíček bude stáť okolo štvrť miliardy eur, my si naň trúfame, lebo máme nielen dobrú konsolidáciu, ale zvládli sme aj boj s daňovými únikmi, máme vyšší príjem daní. To sú všetko veľmi dobré správy," povedal Fico na tlačovej konferencii po mimoriadnom pracovnom sneme.
Toto všetko nasľuboval Fico:
1. Zvýšenie minimálnej mzdy.
2. Znížiť odvody pre nízkopríjmových zamestnancov a zamestnávateľov. Išlo by o 800-tisíc ľudí.
3. Zavedenie minimálneho dôchodku. Zvýši sa ľuďom, ktorí majú nižší ako je minimálny.
4. Zvýši sa vianočný príspevok.
5. Dočasný súbeh mzdy a dávok v hmotnej núdzi.
6. V priebehu rokov 2015 a 2016 by mala klesnúť cena plynu o dvojciferné číslo.
7. Rozšírenie kapacít jaslí a škôlok.
8. Zvýšenie zľavy pri cestovaní vlakom do práce o 50%.
9. Študenti a dôchodcovia by mali mať železničnú dopravu zadarmo.
10.Študenti pracujúci na dohodu by mali mať úľavy.
11. Zvýšenie príspevku asistentom zdravotne postihnutých žiakov na školách.
12. Podpora praktického vzdelávania.
13. Podpora malých podnikateľov, ktorí nemajú dostatok kapitálu na rozbeh svojich nápadov.
14. Daňové úľavy, ktoré majú podporiť výskum a vývoj.
15. Možnosť zaplatiť DPH až po prijatí faktúry.
Keď mali zhodnotiť tento program analytici, boli veľmi skeptickí ohľadom návratu vysokých percent. Dokonca tieto sľuby mohli vyvolať pocit, že sa zvolebnieva. "Ak by sme nevedeli že voľby do Národnej rady budú až začiatkom roku 2016, tak by sme po včerajšom programovom sneme vládnej strany mohli nadobudnúť dojem, že nám práve v bodoch predstavila svoj volebný program," povedal pre Topky politológ Martin Klus.
Neschopnosť vyvodzovať dôsledky vo vlastných radoch je podľa neho hlavným dôvodom, prečo Fico prišiel s ambicióznym plánom. "Hoci scenár predčasných volieb sa nikdy nedá s istotou vylúčiť, načasovanie tejto aktivity jasne súvisí s výsledkom posledných troch volieb, vývojom preferencií SMERu-SD, ale predovšetkým jej neochotou vyvodiť z tohto vývoja aj zásadnejšie personálne dôsledky, ktoré by znamenali priznanie a zosobnenie zlyhaní a chýb. Smer sa teda vybral cestou prekrytia tohto problému novými programovými prioritami, ktoré však so sebou nesú nové riziká," uvažuje analytik.
Dokopy by celý balíček mal stáť zhruba štvrť miliardy, kde sa na to chystá zobrať vláda však nevedno. "Vládna strana nám totiž zabudla uviesť kde na tieto opatrenia, ktoré majú údajne stáť až 250 miliónov eur, chce reálne zobrať prostriedky a teda kto za ne zaplatí účet. Spoľahnúť sa, že nato bude stačiť dobrý vývoj ekonomiky a lepší výber daní je totiž mimoriadne optimistické. Skoro tak optimistické ako veriť, že tieto opatrenia pomôžu občanom zabudnúť na volebné a personálne zlyhania predstaviteľov SMERu-SD, ktorí ďalej neohrozene zostávajú vo svojich funkciách a teda že sa percentá SMERu-SD a jej mobilizačná schopnosť vráti na úroveň marca 2012," zhodnotil kriticky Martin Klus.
Politológ Ján Baránek si zase napríklad nevie predstaviť vlaky pre študentov a dôchodcov zdarma, keďže osobná železničná doprava je už teraz stratová. "Tých študentov, ktorí sa sťahujú na víkendy domov, sú masy. A niektorí cestujú aj denne. Neviem si celkom predstaviť, ako sa dá v stratovej firme toto urobiť. Ale prosím, pokiaľ to štát zadotuje, čiže v konečnom dôsledku to aj tak my zaplatíme," povedal Baránek.
Baránek však medzi dnes avizovanými návrhmi nenachádza žiadne systémové opatrenie, ktoré by zvrátilo klesajúci trend preferencií Smeru. "Ten systém, ktorý tu nastavili, je o tom, že do neho treba peniaze nejako dostávať a pokiaľ sa ten systém celý nezmení, zasa to bude len na strednej vrstve, ktorá to bude musieť dotovať," dodal. "Ak sa neprijmú systémovú opatrenia, nie je dôvod, aby sa stúpali preferencie. Predpokladám, že aj tak sa už nikdy nevrátia na úroveň z roku 2012."
Ekonóm hodnotí plány rozporuplne. "Pozitívne môžeme hodnotiť snahu o väčšiu adresnosť sociálnych dávok a súbeh dávky v hmotnej núdzi so mzdou po nájdení zamestnania, čo zvýši motiváciu pracovať aj za nízku mzdu. Výdavkovú stranu balíčka (zľavy, úľavy) však vláda neplánuje financovať odstránením plytvania vo verejnej správe, ale politickým rozhodnutím neznižovania sadzby DPH z 20% an 19%. Zníženie daňovej sadzby by pritom pomohlo celej ekonomike. Odvodová úľava na nízke príjmy je krokom správnym smerom, ale nevhodnou formou - úľava by mala byť orientovaná skôr na nižšie sociálne odvody ako na nižšie zdravotné odvody, keďže vláda už dnes neplní záväzky o výške platby zdravotných odvodov za poistenca. Avizované zvýšenie minimálnej mzdy tiež zneguje očakávaný pozitívny efekt úľavy, ktorým by mala byť zvýšená tvorba pracovných miest," dodáva analytik z inštitútu INESS Ján Dinga.
