KÁHIRA - Archeológovia odhalili pôvod moru nazvaného „Koniec sveta“, ktorý vyčíňal v Afrike a Európe v rokoch 250 – 271 nášho letopočtu. Podľa niektorých zdrojov zahynulo viac než 5-tisíc ľudí denne iba v Ríme samotnom, na vrub už moru stihli pripísať aj oslabenie vplyvu Rímskej ríše, keďže mal údajne zabiť aj cisárov Hostilia a Claudia Gótskeho.
Pri prácach na komplexe hrobiek Harwa a Akhimenru v antických Thébach (súčasnom Luxore) v Egypte objavila talianska archeologická skupina telá pokryté silnou vrstvou vápna, ktorá sa v tom čase používala ako dezinfekcia. Našli aj tri pece, v ktorých sa vápno priamo vyrábalo, rovnako zvyšky obrovského táboráku, kde pálili obete zákernej choroby.
„Cypriánov mor“ bol nazvaný podľa biskupa z Kartága (v dnešnom Tunisku), ktorý vo svojich zápiskoch presne opísal hrôzy, s ktorými sa museli potýkať nakazení v posledných chvíľach svojho života.
Hrobka, ktorú Egypťania používali na pochovávanie mŕtvych, bola pôvodne postavená pre Harweho v 7. storočí pred naším letopočtom. Vzhľadom na jeho neskoršie využitie mal pomník zlú reputáciu, preto sa mu až do začiatku 19. storočia vyhýbali aj zlodeji.
Čo sa teda vlastne dialo s nakazenými ľuďmi? Cyprián to opisuje takto: „Črevá sa im neustále hýbali, vyčerpali všetku ich telesnú silu a oheň šíriaci sa z kostnej drene im kvasil v ranách v hltane v okolí úst. Neustále vracali, ich oči boli ako v ohni, krvácala z nich infikovaná krv a v niektorých prípadoch im odhnili časti končatín kvôli rozkladu.“
Dnešní vedci si myslia, že mohlo ísť o horšiu verziu osýpok alebo kiahní. Cyprián bol presvedčený, že nastáva koniec sveta. Tím archeológov navyše nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by sa vykonávali akékoľvek náboženské obrady počas spaľovania tiel. Nemali na to čas.
Keďže sa im kvôli klíme v Egypte a spaľovaniu tiel nepodarilo zachrániť žiadnu vzorku tkaniva na analýzu DNA, nikdy sa nezistí, čo bolo skutočnou príčinou nechutného moru.
