Má dostatok energie aj nápadov, pomocou ktorých chce zlepšiťnaše podmienky na život v Európskej únii. Do Bruselu chce práve preto, aby ich mohol zrealizovať. MICHAL BUBÁN hovorí o svojej doterajšej životnej ceste a dôvodoch, prečo sa rozhodol vstúpiť do politiky a kandidovať do Európskeho parlamentu.
Pri pohľade na vaše životné skúsenosti človeku akosi prirodzene napadne, že rád prekonávate
vlastné hranice. Je to tak?
Áno, bol som presne takto vychovaný. Chcel som využiť všetky šance, ktoré sa mi v živote naskytli. Odmalička som bol z rodiny nastavený tak, že úspechu vždy predchádza tvrdá práca. Ak má človek nejaký talent a využije ho, šance sa väčšinou dostavia a vďaka tvrdej práci príde aj úspech.
Jednou z vašich najväčších výhod je znalosť cudzích jazykov. Ako ste sa k nim dostali? Viedli vás k nim rodičia?
Rodičia nás vždy viedli k jazykom. Ešte pred revolúciou som chodil na základnú jazykovú nemeckú školu. Strednú školu som absolvoval na nemeckom bilingválnom gymnáziu a maturoval som z nemčiny aj angličtiny. Na vysokej škole vo Viedni sme si už v prvom ročníku museli zvoliť ďalší jazyk a ja som si vybral španielčinu. Od druhého ročníka som si potom pribral ako voliteľný predmet ruštinu.
Pracovali ste už počas vysokej školy. Bolo to pre peniaze, alebo skôr pre prax?
Aj pre jedno, aj pre druhé. Internát bol drahý, zarábal som si teda ako predavač suvenírov v hoteli, doučoval som rakúske deti matematiku... v treťom ročníku však nastal zlom, keď sa mi podarilo dostať do prestížnej firmy zaoberajúcej sa auditom a finančným a daňovým poradenstvom. Následne som pracoval v novovzniknutej konzultantskej spoločnosti. Počas ďalšieho roka som získal trvalé povolenie na prácu v Rakúsku a začal som pracovať vo Viedni ako audítor v nadnárodnej spoločnosti. Neskôr som prestúpil do oddelenia poskytujúceho poradenstvo pri transakciách.
Kde pracujete teraz?
Pracujem ako projektový manažér v nadnárodnej realitnej firme, kde som naposledy riadil výstavbu nákupného centra v Moskve. Predtým som pracoval na projekte v Rumunsku, ktorý bol veľmi náročný a myslel som si, že všetko, čo ma v budúcnosti stretne, bude ľahšie. Ale mýlil som sa. V Rusku sú oveľa ťažšie podmienky, je to úplne iná kategória. Rumunsko je oveľa európskejšie, ako si mnohí myslia. Je skvelé, že sme v Európe dokázali prekonať našu traumatickú minulosť. Mám na mysli dve svetové vojny, ťažké podmienky, ktoré z toho vyplynuli, napriek veľkým rozdielom a množstvu rôznych jazykov dokážeme existovať v jednej únii, čo je úžasné.
Aký je teda život v Moskve? Aký národ sú Rusi?
Hrdý a silný. Moskva je centrum impéria, je tam minimálna nezamestnanosť. Koncentruje sa tam bohatstvo, moc, vplyvní ľudia, všetko je tam drahé. Je tam tvrdá trhová ekonomika, veľa milionárov, veľa konzumu. Nákupné centrá tam profitujú z kúpyschopnosti, ale najmä z „kúpychtivosti“ Moskovčanov. Každý chce mať čo najlepšie oblečenie, topánky atď., aby sa mohol predviesť pred svojím okolím. Pracovať v Moskve ako cudzinec nie je ľahké, musel som tvrdo bojovať.
Ako ste zvládli legendárnu ruskú zimu?
Je to náročné, slnko v tomto ročnom období vidíte iba výnimočne. V zime je tam ráno do deviatej tma, potom stále šero. V Moskve je často nízka oblačnosť alebo smog a od pol štvrtej popoludní je zase tma.
Čo váš súkromný život? Mali ste pri vašom pracovnom tempe vôbec nejaký?
Ale áno. Minulý rok som sa oženil a som veľmi vďačný manželke, ktorá všetko zorganizovala. Som niečo ako víkendový manžel, ale na Slovensku to, žiaľ, nie je také výnimočné. Môj úspech je aj úspechom mojej manželky, ktorá ma podporuje a ja si to veľmi vážim.
Voľného času zrejme nemáte veľa, ako ho trávite?
Dni na Slovensku si cením o to viac, že veľa času trávim mimo neho. Milujem naše hory, ktoré veľmi rád navštevujem, dokážu ma neskutočne nabiť energiou. Ak sa dá, zašportujem si. Ale hlavne sa snažím tráviť čas so svojou rodinou roztrúsenou po celom Slovensku.
Vyjadrili ste sa, že pracujete aj cez víkend... ako sa dá zvládnuť život, v ktorom nemáte voľné ani celé víkendy?
Ten deficit nie je ľahký, ani na svoju rodinu a priateľov nemám toľko času, koľko by som chcel. Po skončení projektu v Rumunsku som si doprial viacmesačný oddych, kedy som len cestoval a čerpal energiu. Aj teraz po ukončení projektu v Rusku som dostal od zamestnávateľa štyri mesiace neplatené voľno, za čo som mu veľmi vďačný, lebo sa môžem naplno venovať kampani do európskeho parlamentu.
Čo by ste poradili mladým Slovákom?
Aby boli hrdí na našu krásnu krajinu. Súčasne si ale musíme uvedomiť, že je nás len 5 miliónov. Musíme sa učiť jazyky, po slovensky takmer nikto v zahraničí nevie, je to pre nás nevyhnutnosť. Zároveň veľmi túžim, aby mali hlavne mladí Slováci po nazbieraní skúseností v zahraničí motiváciu vrátiť sa domov. To je veľká výzva, pre ktorú som vstúpil do politiky a chcem uspieť v Európskom parlamente – chcem pomôcť zmeniť a zmodernizovať našu spoločnosť a spôsob fungovania štátu tak, aby mladí od nás nemuseli natrvalo odchádzať a mali dôvod žiť doma na Slovensku.
Viac informácií: http://strana-tip.sk/; www.facebook.com/StranaTIP
-Reklamná správa-
