KYJEV - Proruskí demonštranti, ktorí sa dnes zhromaždili v Charkove, aby vyjadrili nedôveru tamojším zastupiteľom, si vybrali zo svojich radov tzv. alternatívnych poslancov a vyhlásili "Charkovskú ľudovú republiku". Tento subjekt by podľa ich predstáv mal udržiavať medzištátne vzťahy s inými krajinami v súlade s medzinárodným právom.
Separatistom, ktorí sa pokúšali o vniknutie do sídla oblastnej správy, zabránila v realizácii ich zámeru ukrajinská polícia. Prítomní potvrdili, že ich rozhodnutie by malo potvrdiť všeľudové referendum, vyplýva z informácií internetového vydania denníka Ukrajinska pravda.
O legalizáciu prijatých dokumentov požiadali zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. So žiadosťou o pomoc pri zabezpečení plebiscitu sa obrátili na Ruskú federáciu. Následne sa časť z demonštrantov začala presúvať k miestnemu sídlu Ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU.
V priebehu dnešného dňa vyhlásili proruskí aktivisti, ktorí obsadili budovu oblastnej samosprávy v Donecku, "Doneckú ľudovú republiku". Súčasne upozornili, že ak by kyjevská vláda podnikla odvetné opatrenia voči nim, budú "nútení požiadať Rusko o pomoc" v podobe vyslania "mierotvorného kontingentu".
Na túto hrozbu už odmietavo reagovala Moskva s tým, že Ruská federácia by na Ukrajinu vyslala mierotvorcov iba s mandátom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.
NATO varuje Rusko
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen dnes z Paríža varoval Rusko pred ďalším zasahovaním na východe Ukrajiny, pretože by to mohlo mať vážne dôsledky na vzťahy Ruska s alianciou, ako aj jeho medzinárodnú izoláciu.
Na tlačovej konferencii v Paríži šéf NATO uviedol, že je ohrozená aj zmluva o spoluprácu, ktorú Rusko a NATO podpísali v roku 1997. Rasmussen spresnil, že dokument je predmetom prehodnocovania a ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v júni na svojej schôdzke vyslovia, aký bude v súvislosti s ňou ich ďalší postup.
"Udalosti na východe Ukrajiny vyvolávajú veľké znepokojenie, vyzývam Rusko, aby sa stiahlo," vyhlásil Rasmussen na konferencii NATO v Paríži. "Akýkoľvek ďalší krok na východ Ukrajiny bude predstavovať závažnú eskaláciu, a nie deeskaláciu (situácie)," dodal. Rusko má podľa neho stiahnuť "desaťtisíce svojich vojakov", ktoré zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou.
Dodal, že ak by Rusko na Ukrajine vojensky zasiahlo, urobilo by historickú chybu. Rasmussen uviedol, že zatiaľ je predčasné rokovať o vojenskej reakcii na kroky Ruska. Ubezpečil o existencii plánov na účinnú obranu a ochranu spojencov aliancie. Pripustil možnosť, že v závislosti od vývoja bezpečnostnej situácie na Ukrajine a pozdĺž jej hraníc môže dôjsť k revízii týchto plánov v záujme ďalšieho posilnenia kolektívnej obrany.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo dnes medzitým úrady v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, aby prestali so zhromažďovaním vojenských síl, ktoré majú mať za úlohu potlačenie protivládnych protestov na juhovýchode Ukrajiny.
Parlament sprísnil tresty za ohrozenie štátu a vlastizradu
Ukrajinský parlament dnes schválil návrh zákona o zmenách v trestnom zákonníku, na základe ktorých sa sprísňujú tresty za zločiny ohrozujúce územnú celistvosť Ukrajiny a za vlastizradu. Prejavy separatizmu s následkom smrti občanov sa podľa nového zákona môžu trestať až doživotím.
Za konanie vedúce k zmene štátnych alebo regionálnych hraníc, za narušenie ústavného poriadku a za verejné výzvy k takémuto konaniu môže byť súdom udelený trest od troch do piatich rokov odňatia slobody.
Ak sa týchto činov dopustí politik alebo verejne činná osoba, trestná sadza sa mení na rozpätie od piatich do desiatich rokov.
Táto sadzba sa vzťahuje aj na osoby, ktoré sa spomínaného činu dopustia opakovane alebo po dohovore so skupinou iných osôb, prípade ak ich konanie bolo spojené s podnecovaním národnostnej alebo náboženskej nenávisti.
V prípade, že v dôsledku konania obvinených došlo k úmrtiu ľudí alebo k iným závažným udalostiam, súd môže udeliť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov, prípadne aj doživotie.
Zločin vlastizrady - zámerné ohrozenie suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti, ako aj obranyschopnosti a bezpečnosti Ukrajiny, ako aj prebehnutie na stranu nepriateľa či špionáž v jeho prospech sa bude trestať väzením od 12 do 15 rokov.
Prijatie zákona je reakciou na opätovnú destabilizáciu situácie v Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti, kde proruskí demonštranti v nedeľu a v pondelok obsadili úradné budovy a požadovali referendum o pripojení sa k Rusku, aké sa v marci uskutočnilo na Kryme.
Počas rozpravy o zákone líder strany UDAR Vitalij Kličko vyzval vplyvných ľudí na juhovýchode Ukrajiny, aby zaujali pozíciu k separatistickým tendenciám v oblasti. Dodal, že majú na výber len dve možnosti: buď vyzvať občanov, aby sa nepoddávali provokáciám separatistov, alebo sa za zatiaľ nedeklarovanú podporu separatizmu zodpovedali pred vyšetrujúcimi orgánmi.
Líder strany Sloboda Oleh Ťahnybok žiadal, aby predstavitelia tzv. silových rezortov v parlamente predniesli správy o situácii na juhovýchodnej Ukrajine.
Proruskí aktivisti v Charkove použili proti policajtom zbrane
Počas zásahu proti proruským aktivistom, ktorí vo východoukrajinskom Charkove obsadili budovu miestnej oblastnej rady, boli zranení traja policajti, z toho jeden ťažko. Informoval o tom dnes minister vnútra Arsen Avakov.
Predseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov dnes v Kyjeve vyhlásil, že demonštranti sa pri obsadzovaní budovy políciou bránili použitím zbraní, vrátane ručných granátov.
Avakov spresnil, že demonštranti sa budovu snažili podpáliť a na zasahujúcu políciu a príslušníkov Národnej gardy útočili z tzv. nesmrtiacich zbraní a bránili im v postupe hádzaním zábleskových granátov.
Podľa Avakova bezpečnostné zložky dostali rozkaz v prvom rade uhasiť požiar a kryť zasahujúcich požiarnikov. Dodal, že túto situáciu využilo asi 200 proruských aktivistov, ktorí prenikli do budovy cez jej druhé krídlo. Spresnil, že operácia sa skončila o 06.30 h miestneho času, "bez jediného výstrelu", pričom zadržaných bolo asi 70 ľudí, vrátane lídra "separatistov" Jegora Loginova.
Avakov vo svojom profile na Facebooku aj v rozhovoroch s novinármi kritizoval políciu v Charkove, ktorá podľa neho "jemne povedané" situáciu v meste nezvládla. Ocenil však tú časť policajtov, ktorá postupovala v súlade so svojou prísahou vlasti. Avizoval vyvodenie osobnej zodpovednosti zo strany veliteľov polície, ako aj personálne zmeny.
Proruskí demonštranti v nedeľu a v pondelok obsadili úradné budovy vo východoukrajinských mestách Charkov, Luhansk a Doneck a požadovali referendum o pripojení sa k Rusku, aké sa v marci uskutočnilo na Kryme.
V noci nadnes došlo aj potýčkam medzi provládnymi a proruskými aktivistami v meste Mykolaiv, ktoré si vyžiadali najmenej 15 zranených. Ďalších 23 osôb z oboch táborov polícia zatkla a počas osobnej prehliadky u nich zhabala niekoľko obuškov, tri pištole a viacero nožov.
V Charkove spustili "protiteroristickú" operáciu, zadržali 70 ľudí
Ukrajina spustila "protiteroristickú" operáciu v meste Charkov na východe krajiny a zatkla zhruba 70 "separatistov" za obsadenie sídla oblastnej správy. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol ukrajinský minister obrany Arsen Avakov.
"Začala sa protiteroristická operácia. Centrum mesta je zablokované spolu so stanicami metra. Neznepokojujte sa. Keď skončíme, opäť ich otvoríme," napísal Avakov na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook.
Podľa ukrajinského ministerstva vnútra, na ktoré sa odvolala agentúra Interfax-Ukraine, ide v prípade zadržaných o osoby podozrivé z "nelegálnych aktivít spojených so separatizmom, organizovaním masových nepokojov, spôsobením ujmy na ľudskom zdraví" a z porušenia ďalších zákonov.
Proruskí demonštranti, ktorí sa zhromaždili v Charkove, aby vyjadrili nedôveru tamojším zastupiteľom, si v pondelok vybrali zo svojich radov tzv. alternatívnych poslancov a vyhlásili "Charkovskú ľudovú republiku".
V priebehu pondelka vyhlásili aj proruskí aktivisti, ktorí obsadili budovu oblastnej samosprávy v Donecku, "Doneckú ľudovú republiku".
Vystúpenie lídra komunistov v parlamente vyústilo do bitky
Vystúpenie lídra ukrajinských komunistov Petra Symonenka dnes v ukrajinskom parlamente vyvolalo bitku, informovala agentúra UNIAN. Symonenko vo svojom príspevku kritizoval súčasné vedenie krajiny a jeho postup, ktorý na východe Ukrajiny podľa neho vyústil do destabilizácie situácie. Podľa neho separatistické hnutie nie je iniciované a podporované zo zahraničia, ale miestnymi občanmi.
Po týchto slovách sa k rečníckej tribúne rozbehli dvaja poslanci strany Sloboda a Symonenka odsotili od rečníckeho pultu. Vzápätí sa zbehli aj poslanci ďalších frakcií a rozpútala sa bitka. Predseda parlamentu Oleksandr Turčynov sa v tejto situácii snažil vyhlásiť prestávku v rokovaní.
Ukrajinský parlament má dnes v programe návrh zákona o zmenách v trestnom zákonníku, na základe ktorých by sa sprísnili tresty za zločiny ohrozujúce bezpečnosť Ukrajiny, ako aj ďalšie zákony.
Turčynov v pondelok v prejave k národu uviedol, že v súlade s ukrajinským zákonom sa v parlamente bude prerokúvať možnosť zakázať politické strany a organizácie, ktoré broja za separatizmus a "pracujú v prospech agresora, proti vlastnému štátu a národu," dodal dočasný prezident.
Turčynovov prejav bol reakciou na opätovnú destabilizáciu situácie v Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti, kde proruskí demonštranti v nedeľu a v pondelok obsadili úradné budovy a požadovali referendum o pripojení sa k Rusku, aké sa v marci uskutočnilo na Kryme.
Ukrajina nezaplatila za ruský plyn načas, uviedol Gazprom
Najväčší ruský producent plynu Gazprom uviedol, že Ukrajina nezaplatila načas za marcové dodávky plynu. Firma zároveň v utorok informovala, že dlh Kyjeva je v sume 2,2 mld. USD. "Nezaplatili za marec," povedal hovorca Gazpromu. Odmietol však povedať, či Gazprom podnikne nejaké kroky, prípadne aké kroky to budú. Ukrajinská energetická spoločnosť Naftogaz sa odmietla bezprostredne vyjadriť.
Minulý týždeň Gazprom zvýšil cenu plynu pre Ukrajinu o 80 % na 485 USD za tisíc kubických metrov. Európskym klientom plyn predáva za 370 až 380 USD za tisíc kubických metrov. Ukrajinská vláda vyhlásila, že Rusko zvýšilo cenu plynu pre Kyjev z politických dôvodov. Počas zimných období 2005/2006 a 2008/2009 Gazprom pre spory o cenu zastavil dodávky na Ukrajinu, čo prerušilo aj tranzit ruského plynu do Európy cez ukrajinské územie.
Dodávky z Ruska pokrývajú 30 % spotreby plynu v Európe, pričom polovica exportu ruského plynu na európske trhy sa prepravuje cez Ukrajinu. Vlani sa dodávky ruského plynu na trhy Európskej únie a Turecka zvýšili na historické maximum 162 mld. kubických metrov. Ruský vývoz na tieto trhy v prvom štvrťroku tohto roka stúpol o 2,4 %, keďže európski zákazníci nakupovali plyn s predpokladom, že dodávky zo strany Gazpromu by sa mohli narušiť.
Ukrajinské a medzinárodné reťazce zatvorili na Kryme časť prevádzok
Ukrajinské a zahraničné obchodné spoločnosti zatvorili časť svojich obchodných prevádzok na Krymskom polostrove. Zatiaľ nie je známe, či ich otvoria v blízkej budúcnosti, informovala agentúra UNIAN.
V Simferopole, Sevastopole a Jalte sú dočasne zavreté reštaurácie rýchleho občerstvenia siete McDonald's. Ako oficiálnu príčinu spoločnosť uviedla výrobné problémy, ktorých riešenie nezávisí od nej samotnej. McDonald's však súčasne vyjadrila nádej, že svoje reštaurácie na Kryme bude môcť otvoriť v dohľadnom čase.
Španielska spoločnosť Inditex, predávajúca produkciu značky Zara, Bershka, Pull&Bear, Stradivarius, Massimo Dutti a Oysho, napriek prípravám 21. marca neotvorila svoje pobočky v nákupnom centre Južná galéria v Simferopole. K zmene zámeru sa spoločnosť pre agentúru UNIAN nevyjadrila.
Možnosť zavrieť svoje prevádzky na polostrove zvažuje aj francúzska sieť Auchan.Potravinárske reťazce, najmä ukrajinské, vo všeobecnosti zatiaľ neplánujú zatváranie svojich obchodov. Oleksandr Laneckyj z consultingovej spoločnosti Retainet uviedol, že pre reťazce by to znamenalo vysoké straty, keďže na rozdiel od nepotravinových reťazcov nemôžu tovar previezť do iných obchodov siete. Očakáva však, že podnikateľské prostredie na Kryme sa v najbližších šiestich mesiacoch zmení k horšiemu, čo možno znamenalo aj zatváranie obchodov.
Rusko de facto anektovalo čiernomorský Krymský polostrov v druhej polovici marca - po tom, ako sa 16. marca drvivá väčšina tamojších voličov v referende vyslovila za pripojenie tohto ukrajinského územia k Ruska. Referendum bolo vypísané začiatkom marca, keď základne ukrajinských ozbrojených síl začali blokovať a okupovať skupiny ozbrojených po rusky hovoriacich mužov v neoznačených uniformách.
Rasmussen: Udalosti na východe Ukrajiny sú dôvodom na veľké obavy
Udalosti na východe Ukrajiny sú dôvodom na veľké obavy. Povedal to dnes podľa agentúry Reuters generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý zároveň vyzval Rusko, aby stiahlo svojich vojakov späť z hraníc s Ukrajinou.
"Udalosti na východe Ukrajiny sú veľkým znepokojením, vyzývam Rusko, aby sa stiahlo," vyhlásil Rasmussen na konferencii NATO v Paríži. "Akýkoľvek ďalší krok na východ Ukrajiny bude predstavovať závažnú eskaláciu, a nie deeskaláciu (situácie)," dodal.
Rusko má podľa neho stiahnuť "desaťtisíce svojich vojakov", ktoré zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo dnes medzitým úrady v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, aby prestali so zhromažďovaním vojenských síl, ktoré majú mať za úlohu potlačenie protivládnych protestov na juhovýchode Ukrajiny.
Expert tvrdí, že v rámci ukrajinských jednotiek pôsobia žoldnieri z USA
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo dnes úrady v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, aby prestali so zhromažďovaním vojenských síl, ktoré majú mať za úlohu potlačenie protivládnych protestov na juhovýchode Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Šéfredaktor ruského periodika Národná obrana Igor Korotčeňa v súvislosti s vyhlásením ruského MZV upozornil, že v rámci ukrajinských jednotiek pôsobí aj 150 amerických špecialistov z komanda Greystone, ktorí sú v uniformách zásahového oddielu Sokol.
Korotčeňa ich prítomnosť označil za ďalší prejav zasahovania USA do vnútorných záležitostí Ukrajiny.
"V podmienkach, keď ukrajinské bezpečnostné zložky nie sú schopné zasiahnuť na východe Ukrajiny, vedenie krajiny stavilo na to, že protestné hnutie na juhovýchode bude potláčať za pomoci zahraničných žoldnierov," vyhlásil Korotčeňa pre agentúru RIA Novosti.
Podľa neho súkromná spoločnosť Greystone je jednou z najväčších svojho druhu na Západe a je tesne napojená na americké tajné služby, pričom sa využíva tam, kde by zapojenie štátnych štruktúr nebolo osožné. Jej príslušníci sa vyznačujú "osobitou krutosťou pri plnení bojových úloh," vyhlásil ruský expert.
Účinkovanie Greystone na Ukrajine môžu podľa jeho názoru financovať ukrajinskí oligarchovia a ich nasadenie zrejme odsúhlasilo americké MZV, čo "svedčí o snahách zasiahnuť do vývoja" situácie na Ukrajine.
Charkovskí separatisti sú vo väzbe, v Donecku je situácia neprehľadná
Zásahová jednotka ukrajinskej polície Jaguar dnes bez jediného výstrelu prevzala kontrolu nad budovou oblastnej samosprávy vo východoukrajinskom meste Charkov, ktoré je druhým najväčším mestom v krajine. Bezpečnostné zložky v rámci "protiteroristickej operácie" zatkli asi 70 osôb.
Podľa poslanca strany Vlasť Mykolu Kňažyckého zadržaných previezli do vyšetrovacej väzby v Kyjeve a Poltave. Poslanec ocenil profesionalitu príslušníkov jednotky Jaguar a uviedol, že sú pripravení zasahovať kdekoľvek na východe Ukrajiny.
V Charkove je pod ochranou polície aj televízna veža, ktorú sa včera pokúsila obsadiť skupina proruských aktivistov žiadajúcich obnoviť vysielanie ruských televíznych staníc, informovala UNIAN. Ochranke objektu sa ich podarilo presvedčiť, aby sa splnenia svojich požiadaviek nedomáhali násilím.
Budova oblastnej rady v Donecku je naďalej v rukách proruských "separatistov", informovala agentúra UNIAN s odvolaním sa na portál Novosti Donbassa. Prítomní novinári podľa neho skonštatovali, že väčšina zariadenia kancelárií je zničená, zaregistrovali aj vandalizmus.
Táto skupina demonštrantov v pondelok vyhlásila "Doneckú ľudovú republiku vo zväzku Ruskej federácie" a jej vznik si mienia dať schváliť voličmi v referende, ktoré sa má konať "11. mája alebo aj skôr".
Medzitým dnes ukrajinský vicepremiér Vitalij Jarema uviedol, že proruskí aktivisti, ktorí počas víkendu v Donecku obsadili budovu miestneho oddelenia Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) a zmocniť sa tak aj zbraní, súhlasili so zložením zbraní a opustením budovy. Jarema uviedol, že výmenou za to aktivistom prisľúbil, že polícia sa budovu nezaútočí.
Dohodu sa podarilo dosiahnuť počas nočných rokovaní, na ktorých sa okrem vládnych predstaviteľov a proruských aktivistov zúčastnil aj známy ukrajinský miliardár Rinat Achmetov. Podľa Ukrinform je budova SBU už pod kontrolou policajných zložiek.
V noci nadnes zaznamenali aj pokus o obsadenie oblastnej samosprávy v Mykolaive, kde došlo k potýčke medzi provládnou ochrankou z radov dobrovoľníkov a proruskými demonštrantmi. Podľa agentúry Ukrinform bolo pri tom zranených najmenej desať ľudí. Momentálne je situácia v meste pokojná.
Biely dom varoval Rusko pred prenikaním na východnú Ukrajinu
Biely dom dnes varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred otvoreným alebo skrytým prenikaním na východnú Ukrajinu, informovala tlačová agentúra Reuters.
Podľa Washingtonu sú dôkazy, že proruským demonštrantom v regióne bolo zaplatené. Hovorca Bieleho domu Jay Carney pripomenul, že vládne budovy v ukrajinských mestách Doneck, Luhansk a Charkov obsadili skupiny demonštrantov.
Ako povedal Carney, dôkazy naznačujú, že niektorým z demonštrantov bolo zaplatené a títo demonštranti neboli miestni ľudia. Dodal, že ak Rusko bude prenikať na východnú Ukrajinu - či už otvorene alebo skryto - môže dôjsť k veľmi vážnej eskalácii situácie.
Washington vyzval Putina a jeho vládu, aby skoncovali so všetkými snahami o destabilizáciu Ukrajiny, a varoval pred "ďalšou vojenskou intervenciou".
Carney tiež uviedol, že Spojené štáty sú znepokojené konaním Ruska a skúmajú, či uvalia ďalšie sankcie. Dodal, že americký prezident Barack Obama a jeho tím budú pokračovať v posudzovaní krokov Moskvy.
Ruská federácia odmietla akúkoľvek zodpovednosť za útoky proruských aktivistov na verejné objekty na východe Ukrajiny. Ministerstvo zahraničných vecí v Moskve vyhlásilo, že bolo už dosť obvinení voči ruskej strane.
Baníci z Donbasu pozdvihli svoje hlasy voči separatizmu
Baníci z Donbasu nebudú podporovať proruských separatistov. Informoval o tom podľa tlačovej agentúry UNIAN dnes predseda Nezávislých odborov baníkov Ukrajiny Mychajlo Volynec.
Podľa jeho slov majú na to svoje príčiny. Sú informovaní o tom, že v Ruskej federácii sa vlani znížili investície do uhoľného priemyslu o 40 percent. Uviedol aj iné odborné dôvody a poznamenal, že baníci majú napríklad aj informácie o uzavretí všetkých baní v Rostovskej oblasti s výnimkou troch, ktoré vlastní ukrajinský podnikateľ Rinat Achmetov a ktoré dodávajú uhlie na ukrajinský trh.
Odborový predák pripomenul, že ak v Rusku niet rozpočtových finančných prostriedkov na dotovanie ťažby uhlia, potom nemožno rátať s tým, že by sa na túto činnosť našli pre bane na Ukrajine.
Myšlienky separatistov tak pre ukrajinských baníkov nie sú zaujímavé, veď na Ukrajine sa bane nezatvárajú a ich zamestnanci dostávajú mzdy, poznamenal Volynec.
Rusko varovalo Kyjev pred použitím sily voči protestom na juhovýchode Ukrajiny
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes svojmu ukrajinskému rezortnému partnerovi Andrijovi Deščyciovi povedal, že Kyjev nesmie použiť silu voči proruským protestujúcim na juhovýchode Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Lavrov podľa oznámenia svojho rezortu v telefonáte s Deščyciom zdôraznil "potrebu rešpektovať ašpirácie obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny (a) neprípustnosť použitia sily v reakcii na ich zákonné požiadavky na ochranu svojho jazyka, kultúry a socioekonomických práv".
Ukrajinský minister vnútra v nedeľu obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z organizácie "separatistického neporiadku" na východe Ukrajiny, kde proruskí demonštranti obsadili administratívne budovy vo viacerých mestách, ako zámienky na vyslanie ruských vojakov na Ukrajinu, dodáva Reuters.
Rusko nevyšle na Ukrajinu mierotvorcov bez mandátu BR OSN
Ruská federácia nevyšle do Doneckej oblasti ani do iných regiónov Ukrajiny mierotvorcov bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN). Vyplýva to z vyjadrenia predsedu výboru ruskej Rady federácie pre obranu a bezpečnosť Viktora Ozerova, o ktorom informovali tlačové agentúry Interfax a UNIAN.
Podľa slov ruského činiteľa síce Moskva v minulosti vyslala mierotvorcov do Abcházska a Južného Osetska, avšak to bol iný prípad - udialo sa to v rámci Spoločenstva nezávislých štátov. Podobný krok by v prípade Doneckej alebo iných ukrajinských oblastí bol v rozpore s medzinárodnými princípmi a normami, dodal.
Ozerov však potvrdil, že ak by došlo na pôde BR OSN ku konsenzu o takejto misii, potom je Ruská federácia ako stály člen grémia pripravená podieľať sa na nej.
Na margo rastúceho napätia na východe Ukrajiny politik povedal, že zasahovanie zvonku by v danom prípade bolo kontraproduktívne. Zdôraznil, že ruská strana je zainteresovaná na stabilizácii situácie v susednej krajine, ale dodal, že referendum požadované proruskými aktivistami v Doneckej oblasti vníma ako najdemokratickejší prostriedok na prejav vôle národa.
