BELLWOOD/PRAHA - Americký astronaut Eugene Andrew Cernan bol v decembri 1972 posledným človekom, ktorý zanechal svoje stopy v prašnom povrchu Mesiaca. Späť na modrú planétu Cernan, ktorý 14. marca oslávi 80. narodeniny, odvážal okrem geologických vzoriek aj československú vlajku. Rodák z Chicaga sa totiž vždy hlásil k svojim stredoeurópskym koreňom. Jeho predkovia prišli do USA začiatkom 20. storočia z Čiech a Slovenska.
Pamätnú červenomodrobielu vlajočku sa Cernan dokonca už pár rokov po návrate z Mesiaca snažil odovzdať oficiálnym miestam vo vlasti svojich predkov, u vtedajšieho režimu ale neuspel. V roku 1974 síce Cernan vďaka novinárskej akreditácii na pár dní do Československa zavítal, len málokto sa s ním však bol ochotný stretnúť. Mesačný suvenír tak nakoniec prevzal vtedajší riaditeľ Astronomického ústavu ČSAV Luboš Perek a umiestnil ho v kupole ďalekohľadu na observatóriu v Ondřejove.
Cernan na tuzemsko po tejto nie príliš vrelej skúsenosti nezanevrel a po roku 1989 strednú Európu opakovane navštívil. Pobyt v roku 2001 však mohol skončiť tragicky - armádna helikoptéra, v ktorej Cernan spolu s kozmonautom Vladimírom Remekom letel, havarovala pri Milevsku. Nikto ale našťastie nezahynul a Cernanovi sa takmer nič nestalo. Zatiaľ naposledy bol v Česku v roku 2008 aj so svojou vnučkou, prezreli si výstavu Stopy ľudí, na ktorej bola aj jeho vlajka z Mesiaca.
Astronaut, ktorý nesie priezvisko po svojom dedkovi zo slovenských Kysúc Štefanovi Čerňanovi, slúžil po vysokej škole v americkom námornom letectve. Ako tridsaťročného ho v roku 1964 prijali do tretej skupiny astronautov. Najprv bol členom záložnej posádky Gemini 9, po smrti oboch členov hlavnej posádky pri leteckom nešťastí sa ale v júni 1966 na palube tejto lode vypravil do vesmíru. Bol okrem iného druhým Američanom, ktorý si vyskúšal kozmickú prechádzku.
O tri roky neskôr sa Cernan vypravil do vesmíru znova - v Apolle 10, ktoré bolo v máji 1969 poslednou previerkou pred misiou Neila Armstronga. Ako pilot pristávacieho modulu sa ocitol len 15 kilometrov od Mesiaca. Najslávnejšia Cernanová misia prišla v decembri 1972, kedy velil Apollu 17, ktoré zavŕšilo americký mesačný program. Spolu s Harrisonom Schmittom na Mesiaci strávili 75 hodín a absolvovali tri vychádzky - mimo lode strávili rekordných 22 hodín a štyri minúty.
"Okamih, keď som stál na Mesiaci a hľadel na Zem, bol nezabudnuteľný. Videl som svet bez hraníc - náboženských, rasových, jazykových, politických a akýchkoľvek ďalších, ktoré budujeme my ľudia," spomínal na nevšedné zážitky Cernan.
Po návrate Apolla 17 zostal ešte nejakú dobu v službách NASA , bol okrem iného vrchným vyjednávačom USA počas rokovaní so Sovietskym zväzom o spoločnom americko - sovietskom projekte Apollo - Sojuz. Do civilu sa Cernan rozhodol odísť v roku 1976. Venoval sa podnikaniu v ropnom priemysle, poradenstvu, komentoval pre televíziu ABC a na svojom ranči v Texase sa zaoberal chovom koní. Svoje spomienky zhrnul do knihy s názvom Posledný muž na Mesiaci.
