BRATISLAVA - Po vyhrotení občianskej vojny na Ukrajine unikol zosadený prezident Viktor Janukovyč do Ruska a z jeho luxusnej rezidencie Mežyhirja, ktorá sa nachádza asi 30 kilometrov severne od Kyjeva, sa stal pre obyvateľov čosi ako novodobý Disneyland. Zábery nevídaného luxusu a zároveň obrovského gýču nedávno obleteli svet, no kedysi tento pohľad patril iba vyvoleným. Jedným z nich bol aj Slovák Norbert Špód, ktorý mal možnosť pracovať na rekonštrukcii honosnej vily v auguste 2013. Za vynesenie fotografií, ktoré Topkám poskytol, hrozila v tom čase likvidácia.
Norbert sa dostal na Ukrajinu v období, kedy sa konali oslavy 1025. výročia krstu Kyjevskej Rusi a Viktor Janukovyč si plnil štátnické povinnosti v Kyjeve. Okrem iného sa stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ďalšími vysokými cirkevnými hodnostármi.
Prázdna vila zatiaľ prechádzala ďalším zveľadením, medzi ktoré patrilo aj ošetrovanie a oprava dreva okolo okien, líšt, mriežok či prebrusovanie a lakovanie balkónov. Práve to bola úloha Slováka, ktorý sa do Mežyhirje dostal cez istú nábytkárskú firmu. Podľa jeho slov vyzeralo všetko spočiatku veľmi neisto, pretože nikto nevedel, ako prebehne platba. Nakoniec však ukrajinská strana poslala peniaze dopredu a suma odhadom činila až 500-tisíc eur.
"To je niečo obrovské, štát v štáte by som povedal. Vonku niečo úplne iné a vo vnútri iný svet," zhodnotil Norbert pre Topky svoje dojmy a popísal aj to, aká prísna bola kontrola pri vstupe. "Na prvej bráne boli traja-štyria bodyguardi, jeden čo skontroloval auto, ďalší ľudí a ďalší sledoval monitory. Na ďalšej bráne boli dvaja alebo traja. Potom tam bola ešte jedna brána, kde boli približne dvaja. Ďalší chodili po areáli, aj s autami. A ešte boli priamo aj pri vile, kde mali taký malý domček s monitormi a tam boli napojené samé kamery. Tam boli štyria alebo piati."
Po prechode cez prvú bránu dostali bodyguarda, ktorý ich odviedol k druhej bráne, kde ich preskenovali. Tam na nich už čakal ďalší ochrankár a robil im sprievod až k Janukovyčovej vile, aby boli stále pod dohľadom. Akonáhle potrebovali vojsť do vnútra domu, museli sa podrobiť ďalšiemu skenovaniu. Ukrajinci netolerovali ani používanie mobilných telefónov, ktoré sa odovzdávali na vrátnici a namiesto nich pracovníci dostali náhradné.
Zábery, ktoré Topkám Norbert poskytol, patrili skupine, ktorá na vile pracovala už predtým, a to, že vznikli, sa dá považovať skoro za zázrak. "Oni sa sami čudovali, že ich až tak neskontrolovali a nezobrali im telefóny. To bola fakt náhoda, lebo tam sa nedalo dostať nič," povedal na margo fotografií, ktoré si skopíroval, ale nemohol sa nimi nikde chváliť. Jemu aj tým, čo ich urobili, by totiž hrozila likvidácia, aspoň tak im to bolo naznačené.
O tom, že s Ukrajincami neboli žarty, svedčí aj spôsob, akým na robotníkov dohliadali. "Keď sa chodilo dovnútra, tak tam bola taká teta, čo to upratovala, alebo mala barák na starosti. Do vysielačky sa pýtala, či je už niekto napríklad na treťom poschodí. Potom povedala, že posiela hore troch chlapov a zatlačila gombík na výťahu," popísal jednu z udalostí Norbert s tým, že hore sa z vysielačky muselo ozvať, že ich tam niekto prebral. Hlásilo sa do nej napríklad aj to, ak robotník prešiel od jedného okna k druhému, hoci boli od seba vzdialené iba 1,5 metra.
Slovák a jeho kolegovia však neboli ani zďaleka jediní, ktorí sa podieľali na vylepšovaní Janukovyčovej vily. Každodenne sem chodilo okolo 200 ľudí, ktorí sa starali o 140-hektárový pozemok, kosili trávu, sadili či upratovali. Na peniaze sa nehľadelo a jednu cestu napríklad dokázali prerábať až trikrát, kým bola konečne podľa predstáv. Nešetrili však ani na jedle, čo ocenil aj Norbert.
V rámci dvanásťhodinovej pracovnej doby, od ôsmej ráno do ôsmej večer, mali hodinku na kráľovský obed, ktorý pozostával z predjedla, polievky, hlavného chodu, dezertu aj kávy. A to všetko s obsluhou. Paradoxne však vonku museli pracovníci používal toalety na stojáka, ktoré veľkou hygienou nevynikali.
Na otázku, či sa Norbert nebál, že by sa mu mohlo prihodiť niečo zlé, s úsmevom odvetil, že to bol pre neho úžasný zážitok a pokojne by sa tam vrátil znova. V pláne totiž bola aj rekonštrukcia ďalšej strany vily, ktorá má rozmery 35 x 41 metrov. Predtým sa zamerali iba na kratšiu, teraz mala byť na rade tá dlhšia. Rozpočet na ňu bol stanovený na 600-tisíc eur. Keby nepadla Janukovyčova vláda, mal nasledovať ešte aj Doneck a Krym.
V Donecku sa mala stavať drevená kupola ku katedrále pre prezidentovho syna. "Videl som plán, to bolo niečo neskutočné," hovorí Norbert, ktorý má na svetové osobnosti naozaj šťastie. Predtým sa podobným spôsobom takmer dostal až ku líbyjskému diktátorovi Kaddáfímu, toho však stihli pre zmenu zabiť. Ako Slovák vtipne poznamenal, ak to takto pôjde ďalej, tak na rad najbližšie príde asi Severná Kórea. (AN)
