BRATISLAVA - Slovensko podľa premiéra Roberta Fica odmieta rinčanie zbraní pre riešení situácie na ukrajinskom Kryme.
"Odmietame rinčanie zbraňami. Sme za diplomatické riešenie. Ponúkame našu účasť v misii na Kryme, čo by mohlo veľmi pomôcť. V tomto okamihu nevidím potrebu pokračovať ďalej,“ uviedol na tlačovej besede v Poprade predseda vlády. V prípade potreby je podľa premiéra možné zvolať Bezpečnostnú radu štátu kedykoľvek. „Sme schopní zvolať radu do hodiny,“ dodal premiér. Podľa Fica sú slovenské záujmy v ukrajinsko-ruskom konflikte momentálne chránené.
Doterajšie opatrenia Fico zhrnul do niekoľkých bodov. Momentálne je to „zvýšený výkon na slovensko-ukrajinskej hranici kvôli elementom, ktoré by nemali prejsť. Dodávky plynu a ropy a plynu v poriadku. Zásoby minimálne na päť mesiacov. Prevezieme asi 20 Ukrajincov zranených z demonštrácií. Sme pripravení prijať niekoľko 100 migrantov v našich zariadeniach, ktoré sú v blízkosti hraníc,“ dodal premiér.
Podľa Fica je Slovensko krajina, ktorá má vlastné skúsenosti z invázie spojeneckých vojsk v roku 1968. Preto podstatne lepšie chápeme postoj Ukrajincov k tejto téme. Nelegálne pohyby armád, nelegálne presuny, podľa Fica nikomu neprospievajú. „Je veľmi dôležité vrátiť sa za rokovací stôl. Akékoľvek invázie nemajú v modernom svete svoje miesto,“ uviedol Fico. Podľa premiéra sa v niektorých európskych krajinách objavili radikálne názory, s ktorými by slovenská vláda nesúhlasila, ako je napríklad použitie vojsk NATO. Takto ďaleko sa podľa Fica situácia nenachádza. Fico verí, že pri prijímaní záverečných stanovísk prevládnu racionálne stanoviská.
Horná komora ruského parlamentu v sobotu vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu. Urobila tak len dve hodiny po tom, ako jej šéf Kremľa poslal svoju žiadosť. O vyslaní ruských vojakov do zahraničia môže rozhodovať výlučne horná komora parlamentu a takýto krok si nevyžaduje súhlas dolnej komory Štátnej dumy. Putin svoju žiadosť zdôvodnil "mimoriadnou situáciou na Ukrajine a ohrozením životov ruských občanov". Ruské ozbrojené zložky by mali na Ukrajine zostať "až do normalizácie tamojšej politickej situácie".
Putina požiadal o pomoc ešte v piatok aj premiér Krymskej autonómnej republiky Sergej Aksjonov. "Vyzývam prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina, aby zabezpečil pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území Krymskej autonómnej republiky," vyhlásil promoskovský ukrajinský politik, ktorého do funkcie vymenoval miestny parlament len vo štvrtok. Aksjonov zároveň dodal, že sa "dočasne zmocňuje kontroly" nad krymskými ozbrojenými zložkami, flotilou aj pohraničnou strážou. "Všetci velitelia musia plniť jedine moje rozkazy," vyhlásil.
Situácia na ukrajinskom Kryme začala byť "veľmi vážna," priznal v mimoriadnom príhovore k národu dočasný ukrajinský prezident Olexandr Turčynov. Zároveň informoval o tom, že ruská armáda obkľúčila vojenské základne v tejto časti krajiny.
Rusko svojou vojenskou prítomnosťou na ukrajinskom Kryme ohrozuje mier v celej Európe. V nedeľu to vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen. "To, čo teraz Rusko robí na Ukrajine, je v rozpore s princípmi Charty Organizácie Spojených národov. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe," povedal reportérom v Bruseli pred začiatkom schôdzky veľvyslancov NATO. Rasmussen zároveň súčasnú situáciu na Ukrajine označil za "nebezpečnú" a vyzval Rusko aby "znížilo napätie" v oblasti.
Gašparovič: Udalosti na Ukrajine veľmi znepokojujú Európu i Slovensko
Súčasné udalosti na Ukrajine a osobitne na Kryme veľmi znepokojujú Európu i Slovensko, ktoré je bezprostredným susedom Ukrajiny. Vo svojom dnešnom vyhlásení to uviedol slovenský prezident Ivan Gašparovič. "Občania Slovenska majú v živej pamäti udalosti v roku 1968, kedy zahraničná vojenská intervencia zastavila demokratizačné procesy v bývalom Československu," doplnil.
Prezident vyzýva všetky strany, aby v otázkach budúcnosti Ukrajiny nerozhodovali zbrane. "Akýkoľvek problém je možné riešiť diplomatickou cestou. Som presvedčený, že nikto nemôže chcieť ozbrojený konflikt, ktorý by viedol k nutnosti medzinárodného spoločenstva konať v súlade s medzinárodnými záväzkami," uviedla hlava štátu.
Situácia na Ukrajine bude témou pondelkového (3.3.) stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov SR. Prezident Ivan Gašparovič prijme o 15.00 h v Prezidentskom paláci predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku a premiéra Roberta Fica.
ČARNOGURSKÝ: SR by mala poskytovať dobré služby obom stranám konfliktu
Slovensko je členom EÚ a NATO, ale má aj dobré vzťahy s Ukrajinou aj s Ruskom. Svoju pozíciu by malo preto využiť na poskytovanie tzv. dobrých služieb pre všetky strany zúčastnené na konflikte a to tak, aby sa diplomaciou predišlo vojne a zabíjaniu, porušovaniu ľudských práv a vyhroteniu konfliktu, ktorý by mohol prerásť do otvorenej vojny. V reakcii na krízu na Ukrajine to dnes vyhlásil kandidát na prezidenta Ján Čarnogurský.
"Ak som povedal, že by mala EÚ stíhať demonštrantov, ktorí na Majdane zaútočili na ozbrojené zložky zápalnými fľašami, mal som na zreteli práve toto. V roku 1989 sa ulicami československých miest nieslo heslo 'máme holé ruky' a znamenalo, že ľudia si neželajú násilie. A to by malo platiť aj na Ukrajine. O to ľahšie by sa potom dalo argumentovať, aby Rusko stiahlo svoje ozbrojené sily," myslí si Čarnogurský.
Bývalý politik pripomína, že v uplynulých rokoch pravidelne navštevoval na jednej strane dôležité mestá krajín EÚ, na druhej strane Moskvu. "Ak by som dostal dôveru občanov, ako prezident by som bol schopný konštruktívne prispieť k dialógu medzi všetkými zúčastnenými stranami na Ukrajine a pokúsiť sa o minimalizáciu násilia a prípadných strát na ľudských životoch," sľubuje Čarnogurský.
Pripomína tiež svoj výrok, že Ukrajina by si mala svoje problémy vyriešiť sama. "V situácii, keď krymský parlament vyhlásil referendum o zvrchovanosti Krymu a ruské vojská sa rozmiestnili na Kryme, nie je konštruktívnym prístupom zo zahraničia, najmä zo Slovenska, predbiehať sa v jednostranných radikálnych vyhláseniach," uviedol.
Podľa Čarnogurského možno pripomenúť, že vyhlásenie krymského parlamentu o referende sa rovná vyhláseniu zvrchovanosti Krymskej autonómnej oblasti. "Podobné vyhlásenie prijal slovenský parlament v júli 1992. Tiež ale nemožno zabudnúť na chybné kroky ukrajinskej vlády a parlamentu, keďže nedodržali dohodu medzi stranami konfliktu na Ukrajine, ktorú sprostredkovali ministri zahraničných vecí Poľska, Nemecka a Francúzska. Východiskom k riešeniu vzniknutej situácie by mal byť návrat k plneniu tejto dohody," dodal.
Fico: Pre Slovensko sú najdôležitejšie naše národno-štátne záujmy
Pre Slovenskú republiku sú v súvislosti s udalosťami na Ukrajine najdôležitejšie „naše domáce národno-štátne záujmy,“ povedal na tlačovej besede v Poprade predseda vlády Robert Fico. Slovenská vláda podľa jeho slov predovšetkým sleduje situáciu na slovensko-ukrajinskej hranici, kde je podľa Fica momentálne pokoj. Napriek tomu Fico potvrdil, že na slovensko-ukrajinskej hranici bol zo slovenskej strany zabezpečený „zvýšený výkon“. Na najbližšom zasadnutí Bezpečnostnej rady SR ešte dnes večer alebo v pondelok, sa môže rozhodnúť o posilnení slovensko-ukrajinskej hranice, čo má súvisieť s možným nelegálnym a nekontrolovaným prechodom migrantov i zbohatlíkov a ľudí, ktorí sa angažovali na Ukrajine v rôznych druhoch trestnej činnosti.
„Momentálne je dôležité, aby sme týmto zvýšeným výkonom dokázali chrániť slovensko-ukrajinskú hranicu pred nelegálnou migráciou a príchodom nežiaducich elementov na územie Slovenskej republiky.“ Minister vnútra Robert Kaliňák potvrdil, že v uplynulých dňoch zaznamenali jeden prípad pokusu prechodu cez zelenú hranicu osoby, „ktorá má svoju minulosť". Tú sa však podarilo vrátiť späť. Zvýšený výkon na slovensko-ukrajinskej hranici súvisí aj s tým, že dnes nie je jasné, ako sa zachovajú ukrajinské pohraničné zložky a naša hranica je zároveň aj schengenskou hranicou. Slovensko v uplynulých dňoch nezaznamenalo zvýšený počet žiadostí o poskytnutie víz z Ukrajiny. Slovenská vláda pozorne sleduje situáciu aj v iných mestách na Ukrajine. Konkrétne hovoril premiér o Užhorode, kde je momentálne pokoj. Aj vzhľadom na dĺžku štátnej hranice a vzdialenosť od problémovej lokality sa problém na Kryme podľa Fica viac dotýka Rumunska.
Podstatne dôležitejšie sú podľa Fica energetické záujmy Slovenska. SPP podľa Fica zatiaľ neavizovalo žiadne problémy s dodávkami plynu z Ukrajiny. Na Slovensku máme podľa Fica v zásobníkoch 1,77 mld. metrov kubických metrov plynu, čo by malo vystačiť na päť mesiacov. Podobná situácia je aj v prípade ropy. Problémy by mohli podľa Fica nastať v prípade zastavenia dodávok železnej rudy a uhlia. Slovenská ponuka Ukrajine pre zdravotnú starostlivosť pre zranených ľudí naďalej trvá. Ak bude potrebné, je Slovensko pripravené poslať pre približne 20 zranených aj lietadlo. Slovensko má pripravených niekoľko sto miest v záchytných staniciach pre migrantov.
„Slovensko, ako súčasť Československa, má svoje vlastné skúsenosti s inváziou spojeneckých vojsk v roku 1968 a možno lepšie, ako ktokoľvek iný vnímame pocity ľudí na Ukrajine, čo sa tam deje,“ uviedol Fico. Vláda Slovenskej republiky bude podľa Fica koordinovať svoje postoje k situácii na Ukrajine s partnermi v Európskej únie a v Severoatlantickej aliancii. Slovensko je podľa premiéra presvedčené, že kríza na Ukrajine by sa mala riešiť diplomatickou a politickou cestou. Slovensko je pripravené prispieť k vytvoreniu medzinárodnej misie pozorovateľov, ktorá by mohla byť vyslaná na Krym. Misia pozorovateľov je podľa Fica asi najrozumnejšie riešenie, „aby medzinárodné spoločenstvo nestrieľalo krížom-krážom informácie bez znalosti veci“.
Gašparovič, Fico a Paška budú v pondelok diskutovať o Ukrajine
Prezident SR Ivan Gašparovič, predseda vlády SR Robert Fico a predseda Národnej rady SR Pavol Paška budú v pondelok 3. marca o 15.00 h v priestoroch Prezidentského paláca v Bratislave diskutovať o aktuálnej kríze na Ukrajine. Po skončení diskusie bude nasledovať tlačová konferencia. Informoval o tom hovorca prezidenta SR Marek Trubač.
KDH: Paška by mal zvolať schôdzu NR SR o Ukrajine
Predseda parlamentu Pavol Paška by mal podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana zvolať schôdzu parlamentu k situácii na Ukrajine. Ako povedal Abrhan, ak Paška schôdzu nezvolá, k čomu ho takto verejne vyzýva, začne zberať podpisy poslancov pod zvolanie takejto schôdze. Na zvolanie rokovania parlamentu je potrebných 30 podpisov zákonodarcov. Šéf NR SR je potom povinný schôdzu zvolať do siedmich dní.
Podľa Abrhana by na schôdzi parlamentu mal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák informovať poslancov o situácii na Ukrajine. „Minister vnútra by nás zas mal informovať o prijatých a chystaných bezpečnostných opatreniach,“ uviedol Abrhan, podľa ktorého poslanci by mali byť v tak závažnej situácii informovaní.
Horná komora ruského parlamentu v sobotu vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu. Urobila tak len dve hodiny po tom, ako jej šéf Kremľa poslal svoju žiadosť. O vyslaní ruských vojakov do zahraničia môže rozhodovať výlučne horná komora parlamentu a takýto krok si nevyžaduje súhlas dolnej komory Štátnej dumy. Putin svoju žiadosť zdôvodnil "mimoriadnou situáciou na Ukrajine a ohrozením životov ruských občanov". Ruské ozbrojené zložky by mali na Ukrajine zostať "až do normalizácie tamojšej politickej situácie".
Putina požiadal o pomoc ešte v piatok aj premiér Krymskej autonómnej republiky Sergej Aksjonov. "Vyzývam prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina, aby zabezpečil pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území Krymskej autonómnej republiky," vyhlásil promoskovský ukrajinský politik, ktorého do funkcie vymenoval miestny parlament len vo štvrtok. Aksjonov zároveň dodal, že sa "dočasne zmocňuje kontroly" nad krymskými ozbrojenými zložkami, flotilou aj pohraničnou strážou. "Všetci velitelia musia plniť jedine moje rozkazy," vyhlásil.
Situácia na ukrajinskom Kryme začala byť "veľmi vážna," priznal v mimoriadnom príhovore k národu dočasný ukrajinský prezident Olexandr Turčynov. Zároveň informoval o tom, že ruská armáda obkľúčila vojenské základne v tejto časti krajiny.
Rusko svojou vojenskou prítomnosťou na ukrajinskom Kryme ohrozuje mier v celej Európe. V nedeľu to vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen. "To, čo teraz Rusko robí na Ukrajine, je v rozpore s princípmi Charty Organizácie Spojených národov. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe," povedal reportérom v Bruseli pred začiatkom schôdzky veľvyslancov NATO. Rasmussen zároveň súčasnú situáciu na Ukrajine označil za "nebezpečnú" a vyzval Rusko aby "znížilo napätie" v oblasti.
EÚ zostala voči volaniam Ukrajiny hluchá, tvrdí Viskupič
Európska únia (EÚ) zostala hluchá voči volaniu Ukrajiny, voči tomu, čo chcel Ukrajinec Majdanom povedať. Povedal to dnes v relácii O 5 minút 12 člen parlamentného výboru pre európske záležitosti Jozef Viskupič.
Únia podľa jeho slov premeškala veľa príležitostí, aby mohla spor vyriešiť diplomaticky, aby priniesla konkrétne riešenia na to, aby sa dve strany konfliktu mohli na niečom dohodnúť. "Pýtam sa, prečo EÚ spí?". Ako povedal, môže byť, že spravila únia maximum, ale ak je toto maximum, znamená to, že to robí zle. "Spýtal by som sa kompetentných, že keď sa vyjednávala asociačná dohoda s Ukrajinou, či existoval aj nejaký plán B," poznamenal poslanec obyčajných ľudí.
Situácia na Ukrajine je v takom štádiu, že hrozí jej rozpad, máme blízko k vojne, pretože nie sú vyriešené politické problémy, uviedol analytik a šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. "Čaká nás dlhý proces rokovaní, riešenia nie sú. No aj napriek tomu asociačná dohoda nie je dôvodom toho, čo sa tam teraz deje. Ľudia však pri jej nepodpísaní stratili vieru v to, že sa niečo zmení k lepšiemu," informoval s tým, že v každom prípade chýbal zásah Európskej únie. Podľa neho hrozí invázia, je to niečo mimoriadne, niečo, čo sme dlho nemali, pretože žiadna z kríz nešla takýmto smerom. "Táto kríza zmení aj samotné Rusko," doplnil Alexander Duleba.
Rozbuškou na Ukrajine môže byť podľa jeho slov začiatok strieľania, ukrajinská armáda už len čaká na pokyn. Rokovanie ukrajinského parlamentu má podľa Dulebu rozhodnúť, či podnikne krajina kroky proti ozbrojencom na jej území a vytesní ich. "Pevne verím, že toto rozhodnutie nespraví. Ukrajina má dôvody na to, aby nebola tá, ktorá spraví prvý krok k tomu, aby sa situácia riešila násilne," poznamenal. Duleba pevne verí, že Ukrajinci budú mať chladné hlavy a nebudú odpovedať silou. Ak by však nakoniec prišlo k vojne, obáva sa, že vojna nebude izolovaná len na Kryme, situácia sa zradikalizuje aj v iných oblastiach. Ak by sme boli podľa neho svedkami lokálnej vojny na Ukrajine, ktorá by neprerástla do vojny medzi Ukrajinou a Ruskom, hlavným politickým cieľom v tomto prípade by bolo len zvyšovanie napätia na Ukrajine.
"Rusi si potrebujú dokázať, že vedia zvrátiť vývoj na Ukrajine," povedal. Ako dodal, dnes sa v Moskve začínajú demonštrácie, jednak na podporu Ukrajiny, ale aj proti nej. Situácia v Rusku je komplikovaná a zhoršuje limit racionálneho rozhodovania na ruskej strane. "Dúfam, že sa ukrajinská strana nenechá vyprovokovať," doplnil šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Bezpečnosť je podľa jeho slov primárnym zdrojom, no obáva sa, že obe strany nie sú schopné svoj vzťah zvládnuť. Preto je potrebný zásah medzinárodného spoločenstva.
Európska únia by mala k celej situácii pristupovať sebavedomejšie, myslí si to podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec. "Chýba mi stanovisko slovenskej vlády k celej situácii, je potrebné jasne povedať a jasne konať," poznamenal. Slovenská diplomacia je podľa neho v tomto o krok pozadu, ak nie o viac. Slovenská vláda ako keby stále váhala, podľa Štefanca treba, aby zdôraznila, že je na strane medzinárodného práva a že treba chrániť územnú celistvosť Ukrajiny. "Treba použiť všetky mierové a diplomatické prostriedky, aby sme konfliktu zabránili, pretože by to mohlo mať nedozerné následky," povedal v relácii Štefanec. Zároveň vyzval slovenskú vládu, aby sa postavila proti použitiu sily a chránila územnú celistvosť Ukrajiny.
Podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča sa zo strany únie spravilo maximum. Situácia sa tam menila každú hodinu, každý deň, hľadal sa spoločný prienik všetkých ministrov zahraničných vecí, kontakty boli intenzívne, uviedol. "Nerozumiem však, prečo prvým zákonom novej vlády bol zákon o obmedzení využívania ruštiny. Aj to vyvoláva kroky Ruskej federácie," povedal. Treba si však podľa neho uvedomiť, za akých podmienok, keď ľudí na námestí strieľali ostrými nábojmi, sa hľadalo riešenie.
"Pokiaľ ide o postup voči Ukrajine, na jednej strane musím povedať, že došlo k situácii, keď po viac ako roku intenzívnych rokovaní došlo k odmietnutiu podpísať asociačnú dohodu na poslednú chvíľu. Dnes to vyzerá, ako hľadanie rôznych zámienok na jej nepodpísanie," uviedol. Zároveň dodal, že EÚ vždy prišla s riešením. "No dnes už asi vieme, z akých príčin ju nepodpísali," dodal podpredseda EK. Dnešné zasadnutie Severoatlantickej rady NATO a zajtrajšie zasadnutie ministrov zahraničných vecí únie podľa Maroša Šefčoviča ukáže, ako budú situáciu ďalej riešiť.
LIPŠIC: Nikto nemá právo trestať Ukrajinu za to, že chce slobodne rozhodovať
Obsadenie Krymu ako reakcia na odvolanie prezidenta Viktora Janukovyča je podľa hnutia NOVA nerešpektovaním túžby ukrajinských občanov nezávisle rozhodovať o svojej budúcnosti. "Som presvedčený, že v prípade snáh o odtrhnutie Krymu od Ukrajiny by Slovensko malo zaujímať rovnaké stanovisko ako v otázke odtrhnutia Kosova od Srbska," uviedol v dnešnom vyhlásení predseda hnutia Daniel Lipšic.
Hnutie vyzýva vládu SR, aby všetkými možnými prostriedkami podporila zachovanie územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. "Nová ukrajinská vláda žiada krajiny Európskej únie o pomoc a Slovensko by malo na túto žiadosť reagovať pozitívne a bez zbytočných odkladov," píše sa vo vyhlásení. Obsadenie Krymu je podľa hnutia porušením suverenity Ukrajiny.
NOVA taktiež apeluje na najvyššie orgány NATO a EÚ, aby vyvinuli maximálny tlak na zabránenie ozbrojenému konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou a na udržanie územnej celistvosti slobodnej a demokratickej Ukrajiny.
FIGEĽ: Očakávame od vlády konkrétne kroky v súvislosti s Ukrajinou
Kresťanskodemokratické hnutie očakáva konkrétne kroky vlády SR tak, aby využila svoj potenciál a postavenie v rámci štruktúr EÚ a NATO na účinnú a spoločnú pomoc a podporu oprávnených záujmov Ukrajiny. V dnešnom vyhlásení to uviedol predseda KDH Ján Figeľ. Ako dodal, vláda by mala o svojich rozhodnutiach a opatreniach informovať Národnú radu a občanov SR.
"KDH vyjadruje solidaritu s občanmi Ukrajiny a svoju podporu demokratickým predstaviteľom štátu," uviedol Figeľ. Pripomenul, že Ukrajina potrebuje v ťažkej situácii všestrannú pomoc a jasnú európsku perspektívu. "Vítame podporu Európskeho parlamentu pre členstvo Ukrajiny v EÚ ako dôležitý politický signál otvorenosti a akceptácie, vyjadrený na nedávnom zasadnutí europarlamentu v Štrasburgu," doplnil.
Strana zároveň vyzýva Ruskú federáciu, aby rešpektovala integritu a suverenitu Ukrajiny a platné medzinárodné právo. "Otázky a záujmy ruskej národnostnej menšiny na Ukrajine treba riešiť politickým dialógom, nie vojenskými prostriedkami," zdôraznil Figeľ.
ONDREJCSÁK: To, čo sa deje na Ukrajine, je otvorený vojenský zásah Ruska
To, čo sa deje na Ukrajine, je otvorený vojenský zásah Ruska. Povedal to dnes riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) Róbert Ondrejcsák. "Po politických zmenách posledných týždňov si Moskva zrejme uvedomila, že "stráca" Ukrajinu ako celok, tak si vybrala cestu destabilizácie Ukrajiny a vojenskej okupácie časti ukrajinského územia," zdôraznil.
Ondrejcsák sa obáva, že keď nedôjde k rozsiahlemu ozbrojenému konfliktu, vznikne hneď niekoľko ďalších "zmrazených konfliktov", so stálou ruskou vojenskou okupáciou časti ukrajinského územia, čo zásadne zmení bezpečnostné prostredie celej Európy vrátane Slovenska. "Ďalšia vojenská eskalácia konfliktu by viedla k nepredvídateľným udalostiam, ktoré zrejme nikto nedokáže predpovedať. A my v Európe môžeme natrvalo zabudnúť na premisu, z ktorej vychádzali základy našich bezpečnostných politík, t.j. že v našom bezprostrednom okolí nehrozí veľký vojenský konflikt," dodal.
Aktivity Európskej únie v súvislosti so situáciou na Ukrajine boli podľa neho doteraz veľmi obmedzené. "Výzvy na zastavenie násilia a podobne nikto neberie ako 'ťažkú váhu'. EÚ má na viac a mala by využiť všetky svoje možnosti ako politická a ekonomická veľmoc," uviedol. Pripomenul, že niektoré členské štáty, predovšetkým Poľsko, Nemecko a Francúzsko, boli oveľa aktívnejšie. "Posledné mesiace boli premeškanou príležitosťou pre EÚ profilovať sa ako aktívnejší hráč aspoň vo svojom bezprostrednom okolí," povedal Ondrejcsák.
NATO by malo podľa jeho slov jednoznačne deklarovať záujem na stabilite a celistvosti Ukrajiny. "Aliancia by mala reagovať na požiadavky členských štátov, čo sa týka ich bezpečnosti, ako aj deklarovať, že kroky Ruska ohrozujú bezpečnosť Európy a Aliancie," doplnil analytik.
Slovensko by podľa riaditeľa CENAA malo jednoznačne deklarovať, aké sú jeho hodnoty a strategické záujmy. "Nemôžeme súhlasiť s ozbrojeným útokom Ruska, ohrozuje to aj našu bezpečnosť, ktorá je úzko spätá so situáciou vo východnej Európe. V tomto prípade sú reakcie Poľska a Českej republiky oveľa jednoznačnejšie, vrátane odsúdenia ruského útoku, a v súlade s dlhodobými záujmami strednej Európy," zdôraznil Ondrejcsák.
