VEĽKÉ BIELICE – Šokujúce – Malí školáci sa stali svedkami otrasnej udalosti, keď videli ako chce otec uniesť ich dve spolužiačky priamo z vyučovania. Deti žili v zmiešanom francúzsko-slovenskom partnerstve. Po odchode matky Slovenky s deťmi z Francúzka ich chcel otec Bruno násilím zobrať zo školy vo Veľkých Bieliciach a odvliecť do rodnej krajiny. Vystresované dcérky utrpeli psychickú traumu, skončili v nemocnici.
Do školy prišiel za Juliette a Emmou ich francúzsky otec v sprievode právnika, pracovníčky súdu a polície. Dievčatká, keď otca zbadali, sa rozplakali a kričali, že s ním nechcú ísť. Celú drámu videli spolužiaci, ktorí ostali vystrašení a rovnako, ako dievčatká, šokovaní. Juliette a Emma utrpeli šok, skončili v nemocnici.
Okresný súd v Bratislave svojim rozhodnutím poslal deti do Francúzska, kde sa narodili. Matka tvrdí, že ešte nie je právoplatné, lebo sa odvolala na Najvyšší súd SR. Otec detí sa pre TV Joj vyjadril: "Tri roky som nemohol vidieť deti, chcem aby sa vrátili a vyrastali pri oboch rodičoch. Ich matka má zabezpečené ubytovanie aj peniaze," argumentoval.
"Vyzeralo to tu hrozne. Plač, krik, bolesť, to je nenormálne," opísal situáciu starý otec dievčat Miroslav. Matka podala podnet na Najvyšší súd a chce, aby rozhodnutie krajského súdu zrušil. Do jeho rozhodnutia musia dievčatá zostať na Slovensku. Andrea žila s priateľom v jeho rodnom Francúzsku. Porodila mu dve dcéry, no život sa s ňou nemaznal. Milovaný partner ju začal, ako sama tvrdí, psychicky a fyzicky týrať.
Nový život na Slovensku
Andreu (38), jej deti Emmku (8), Juliette (7) a syna Kevina (15) prichýlila po odchode z Francúzska matka Andrey a babka detí. Odišli od muža, ktorý jej údajne spôsoboval nepredstaviteľnú bolesť, čoho svedkami boli maloleté deti. Obrovský strach a obavy stále trvajú, lebo slovenský súd im nariadil návrat späť do krajiny údajného tyrana, bez toho, aby hlbšie skúmal dôvod ich odchodu. Andrea sa tak stala únoskyňou vlastných detí.
Ženskyweb.sk uverejnil list, v ktorom Andrea píše: „V čase, keď vám píšem tieto riadky, sa nachádzam v bezpečí svojej rodiny na Slovensku. A za mnou, za stenami detských izieb spia moje úžasné deti. Je ťažké uveriť tomu, že z rozhodnutia bratislavského súdu majú moje dve maloleté dcéry Emma a Juliette žiť bez svojej matky a bez blízkej rodiny vo Francúzsku po boku násilníka. Ich otca. Keby mi to povedal niekto iný, tak mu neuverím. Dnes to prežívam na vlastnej koži.“
Zúfalstvo a beznádej prežíva milujúca matka, ktorá sa bojí o seba, no predovšetkým o svoje poklady. Ideálny vzťah sa ako mávnutím prútika zmenil na hotové peklo. Domáce násilie bolo podľa Andrey na programe pravidelne. Partner ju bil pred očami detí, preto chcela od neho odísť. Spor o deti vyvrcholil na bratislavskom súde: "Uznesením rozhodol o nariadení návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, pričom nariadil matke návrat detí do krajiny obvyklého pobytu do troch dní odo dňa uznesenia," uviedol ešte v máji hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
„Romantický“ príbeh z Francúzska
Je také ľahké zamilovať sa do cudzinca a nemyslieť na následky v prípade rozchodu. To by ani nebola láska, keby som v čase ružových okuliarov myslela na zákony inej krajiny... Žiaľ,“ začína rozprávať svoj smutný príbeh Andrea (38).
Odišla do Francúzska, keď mala dvadsať rokov. Išla tam aj so svojimi rodičmi na pozvanie Francúza, ktorému sa zapáčila na Slovensku v Partizánskom, keď tu bol na služobnej ceste. Späť na Slovensko sa však s rodičmi nevrátila. Ostala so svojim milovaným. Bola bláznivo zaľúbená a z veľkej lásky sa narodil syn Kevin. Jedného dňa sa však jej milovaný manžel vyparil. Ešte predtým však stihol vybrať na Andreu pôžičku i úver. Po rozvode ostala Andrea sama s malým synčekom, opustená v podnájme vo Francúzsku. Pomoc na seba nenechal dlho čakať a hlavu jej zamotal očarujúci Bruno z Francúzskej riviéry. Vtedy ešte nemohla tušiť aké peklo na zemi ju čaká. Bruno si obľúbil jej syna z prvého manželstva, tak sa Andrea tešila, že budú mať konečne domov a šťastnú rodinu. Brunovi porodila dve krásne, zdravé dcérky. Jej ideálny rodinný život a milujúci partnerský vzťah sa však začal rozpadať ako domček z karát: „Pri jednom zo slovných útokov, keď som stála v náručí s ročnou Juliette, mu odrazu praskli nervy. Širokou dlaňou murára ma bezcitne, plnou silou schmatol za vlasy a hlavu mi búchal o kachličky v kúpeľni. S útlou postavou som nemala šancu brániť sa. Po úderoch päsťou do hlavy som padla na zem. Staršia Emmka aj Kevin boli toho svedkami. Odvtedy bolo čoraz častejšie, že mi desaťročný syn uterákom zotieral krvavé stopy z tváre,“ hovorí Andrea.
Bezpečný domov sa pomaly menil na peklo, z ktorého sa stával bludný kruh. Andrea stratila všetku nádej a najmä trpezlivosť. Po tom, čo ju partner niekoľkokrát vyhodil z domu, zbalila veci deťom i sebe a odišla k rodičom do Partizánskeho. Tam prežila dva roky pokojný život. Ten jej narušila žiadosť partnera na úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Z Andrey sa tým stala únoskyňa vlastných detí. Rodič sa totiž môže dopustiť únosu vlastného dieťaťa, ak bez súhlasu druhého rodiča neoprávnene premiestni dieťa z krajiny, v ktorej dlhodobo žilo. „Cez slzy v očiach som si prečítala rozhodnutie slovenského súdu, že ja – matka – som "akože" únosca vlastných detí a že ich mám vrátiť opustenému rodičovi do Francúzska. Nie manželovi, ale partnerovi. Napriek osudu, či blond vlasom nepatrím k ženám, ktoré sa ľahko vzdávajú,“ povedala skormútená matka troch detí.
Vo Francúzsku prežila Andrea 16 rokov, dnes o ňom nechce ani počuť. O svoje deti je presvedčená bojovať do posledných síl a do Francúzska za otcom ich nepustí, tam nechcú ísť ani samotné dievčatká.
