ZÁHREB - Chorvátsko sa stalo 28. členom Európskej únie a prevzalo na bedrá veľkú úlohu - strážiť najdlhšiu vonkajšiu pozemnú hranicu únie v oblasti neslávne známej pašovaním, napísala agentúra AFP.
Chorvátsko leží na takzvanej Balkánskej ceste, ktorá sa tiahne od Turecka cez Grécko, Macedónsko a Srbsko. Využívajú ju zločinecké gangy na pašovanie ľudí, drog alebo zbraní. Chorvátske úrady musia strážiť hranicu dlhú vyše 1300 kilometrov, čo je viac ako fínska hranica s Ruskom. Okrem Srbska susedí s nečlenskými krajinami EÚ - Bosnou a Čiernou Horou.
Na hraničnom priechode Karasovići uhniezdenom medzi borovicami porastenými kopcami na južnej hranici Chorvátska s Čiernou Horou hovorí policajná dôstojníčka Stane Urlovičová: "Najväčšie obavy máme z drog a nelegálnych imigrantov."
Len v minulom roku bolo v Chorvátsku dolapených približne 6500 migrantov mieriacich do západnej Európy. Pochádzali najmä z Afganistanu, Sýrie, Turecka a Albánska a z afrických krajín Somálska a Alžírska. Podľa Urlovičovej ilegálni imigranti - väčšinou muži po dvadsiatke, ale aj páry s malými deťmi - skúšajú prekĺznuť cez hranicu len niekoľko sto metrov od prechodu Karasovići. "Niekedy chytíme tých istých ľudí len niekoľko hodín po tom, čo sme ich chytili prvýkrát a poslali naspäť cez hranicu do Čiernej Hory," dodala.
Jeden imigrant vyskočil z veľkej batožiny, keď ju otvoril colník, spomína Urlovičová. Ďalšieho našli v zrolovanom koberci strčenom pod nohami detí sediacich na zadnom sedadle auta.
Pašeráci si počítajú za jednu cestu z Istanbulu do krajiny Európskej únie 5000 až 6000 eur, uvádza polícia. Podľa európskej pohraničnej agentúry FRONTEX nelegálne prechody hraníc v tejto oblasti stúpli v roku 2012 o 33 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vlani bolo na chorvátskych hraniciach tiež zhabaných zhruba 600 kilogramov rôznych drog a stúpa aj počet pokusov prepašovať kradnuté vozidlá.
V snahe zabezpečiť sledovanie hraníc vynaložilo Chorvátsko desiatky miliónov eur z európskych podporných fondov na zlepšenie pohraničnej infraštruktúry, modernizáciu vybavenia a výcvik policajtov, povedal oficiálny činiteľ chorvátskeho ministerstva vnútra Gilio Toić Sintić. Do stráženia a kontroly pozemnej hranice s Čiernou Horou, Srbskom a Bosnou je v súčasnosti zapojených okolo 6000 policajtov, ale ďalších zhruba 300 je ešte potrebných, dodal.
Najväčšiu výzvu predstavuje 1011 kilometrov dlhý úsek hranice s Bosnou nielen kvôli svojej dĺžke, ale tiež kvôli nedostupnému terénu pretkanému riekami a neschodným horami.
Na policajnej stanici v Metkovići, juhochorvátskom meste, ktorého časť leží v Bosne, strážia prevažne mladí policajti dvadsaťštyri hodín denne šesť "podozrivých miest" na veľkých obrazovkách. "Toto je priaznivý terén pre nelegálnych migrantov, pretože sa môžu ľahko ukryť a neskôr stratiť v meste," povedal veliteľ regionálnej hraničnej polície Mato Barišić.
Na najfrekventovanejších miestach využívaných pašerákmi ľudí alebo drog sú preto rozmiestnené kamery a v meste sa pohybujú spoločné chorvátsko-bosnianske hliadky. Podľa Barišića vstup Chorvátska do EÚ toho veľa nezmení, snáď len s výnimkou skutočnosti, že sa teraz môže stať cieľovou destináciou namiesto tranzitnej krajiny.
"Na toto sme sa pripravovali celé roky," hovorí a ukazuje na zbrusu nový neďaleký priechod Klek-Neum s Bosnou na jadranskom pobreží, ktorým ročne prejde zhruba osem miliónov ľudí - prevažne turistov.
Ale ani to najsofistikovanejšie vybavenie a nová infraštruktúra nemôžu nahradiť ľudské oko a dlhé skúsenosti, zdôrazňuje Urlovičová. "Falošný dokument dokáže rozpoznať len cvičené oko, ktoré si tiež môže všimnúť strach človeka, ktorý ho predkladá," dodala.
