Keď som zhruba pred polrokom čítal správu o tom, že J. K. Rowlingová vydáva román pre dospelých The Casual Vacancy, zmocnili sa ma trochu zmiešané pocity.
Obdivoval som autorku: veď po tom, čo ovplyvnila celú generáciu detí a mládeže vyfabulovaním úplne nového fantasy sveta v sérii Harry Potter, čím, povedzme to rovno, v nemalej miere pritiahla tento dorast k čítaniu (v celosvetovom meradle!), je predsa odvážne pustiť sa do rozprávania pre dospelých. Zmeniť žáner a cieľovú skupinu svojej tvorby môže byť vcelku nepodstatný kapric pri menej známych spisovateľoch, ale v tomto prípade ide o rizikový skok, pri ktorom musela Rowlingová rátať, že tieň Harryho Pottera sa, sťa legenda z metlobalu, bude znášať nad každou anotáciou či recenziou, každučkým názorom, blogom a statusom; že sa nevyhne raráškovi porovnávania, čo zrovna nemusí vyznieť v jej kariére pozitívne! S tým súviseli ďalšie, opačné pocity spojené s nedôverčivým predpokladom, že po sedmičke Harryho Pottera (sedmičkou teraz nemyslím obvyklú našskú mieru, ale počet častí série) a po desiatke rokov strávených vyklepávaním jej pozoruhodných fiktívností do klávesnice, prosto nemôže byť táto kniha zaujímavá... Ale stalo sa, a z hmly protirečivých pocitov ako lúč svetla vystúpil nakoniec jeden jediný: zvedavosť! Pocit zvedavosti, neoblomný a dotieravý, mal byť možno už od začiatku tejto pocitovej púte dominantný, pretože je to pocit, ktorý šikovne predáva a dobre kupuje, ale aj výborne píše a dychtivo číta! Ale asi mi to nedoplo hneď... Keď už sa to prihodilo, Prázdne miesto som si prečítal zo zvedavosti. Môžem povedať, že to stálo za to! Vďaka ti, Harry Potter, že si sa so svojimi darmi smrti pobral do neba kníh a nám dospelým si tu na zemi v juhozápadnom Anglicku zanechal mestečko Pagford, a tým aj priestor pre J. K. Rowlingovú na nový príbeh a nové postavy. Samozrejme, akože. Pagford neleží v juhozápadnom Anglicku, ani v Anglicku, ani nikde, leží v texte, čím je možno o čosi bližší každému čitateľovi. Rovnako jedinečný ako univerzálny. Vôbec by som sa nečudoval, keby vás pri čítaní neomínalo déjà vu: prostredie malého mesta, ľudia, vzťahy a problémy malého mesta, generačné a manželské problémy, násilie i rozkošné námestíčko, selekcia do spoločenských vrstiev – bohatí / chudobní, miestna politika a samospráva – jej vzťah k okoliu a väčším mestám... No kto by to tu u nás na Slovensku nepoznal? Ale identifikácia má svoje hranice v špecifikách, čím sa zasa dostávame späť do textu. Rowlingová zobrazuje život v Pagforde po smrti jedného člena miestneho zastupiteľstva Barryho Fairbrothera. Znie to podozrivo nudne, že? To je však často dobre, dobre pre literatúru, pre vymasírovanie jej tvárnych schopností, aby sme lepšie videli, čo dokáže z takejto banalitky vyčariť (zasa ten Harry)!
Radoslav Matejov
Recenziu si môžete dočítať v Knižnej revue 9 (30. apríla)!
- reklamná správa -
